KOŠICE. Krajský súd v Košiciach vo štvrtok za zvýšených bezpečnostných opatrení rozhodoval o Čečencovi Hamzatovi S. (33).
Štátneho príslušníka Ruskej federácie zadržala slovenská polícia pri kontrole na hraničnom priechode Vyšné Nemecké 15. januára 2015. Pri zadržaní predložil svoj cestovný pas, vystavený Švédskym kráľovstvom.
Keďže na Čečenca vydal v roku 2007 Federálny súd oblasti Zavodskoje v meste Groznij medzinárodný zatykač, bol našimi úradmi zadržaný.
Súd ho vzal do predbežnej a vo februári 2015 do tzv. vydávacej väzby. Tento stav trvá doteraz, cudzinec je vo väznici na Floriánskej ulici v Košiciach.
Zadržaný Čečenec má vraj vo Švédsku politický azyl Čítajte Obvinenie popiera
Rusko vydalo na Hamzata zatykač v roku 2007 pre podozrenie z terorizmu. Vinia ho z toho, že na základe príkazu vodcu čečenských rebelov Doku Umarova ako člen nelegálnej ozbrojenej skupiny spáchal v auguste 2004 v Groznom teroristický čin.
Spolu s ďalšími asi 40 ozbrojenými osobami sa údajne snažil zmariť voľby čečenského prezidenta. Zaútočili na policajtov, armádu a civilistov, pričom boli aj straty na životoch.
Hamzatova košická právny zástupkyňa, Iveta Rajtáková, označila tvrdenia ruskej strany za vymyslené. Jej úrady sa snažia cez príbuzných zistiť, kde je jeho brat Aslan.
Ten patril k čečenským rebelom, bojoval v prvej čečensko-ruskej vojne (1994 až 1996) a následne zastával vysokú pozíciu v bezpečnostných zložkách prezidenta Aslana Maschadova.
Aj samotný Hamzat obvinenie z terorizmu odmieta. Jeho mame, bratovi a trom sestrám migračný úrad v Malmö 6. decembra 2011 udelil azyl.
Príslušný orgán dospel k záveru, že ich prenasledovanie na základe politického názoru je dôvodom priznať im status utečenca.
Po štyroch rokoch pobytu sa už časť rodiny vlani stala švédskymi občanmi. Výnimkou je Hamzat, ktorému dodržať túto lehotu znemožnil pobyt v slovenskej väznici a tiež jeho mama, ktorá prišla do Švédska neskôr.
Čečenca aj v súdnej sieni strážili kukláči. (zdroj: Róbert BEJDA)Po prvý raz nerozhodli
Krajský súd vo štvrtok rozhodoval o prípustnosti vydania Hamzata do Ruska po druhý raz. Po prvý raz to bolo ešte v januári, kedy po tri hodiny trvajúcom zasadnutí verdikt nevyriekol. Odročil ho na neurčito.
"Súd zabezpečí nové preklady extradičných listín, vzhľadom na obhajobou namietané nezrovnalosti. Zároveň budú preverované záruky poskytnuté Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie v prípade vydania vyžiadanej osoby, na základe prednesu jej obhajkyne a na verejnom zasadnutí ňou predložených konkrétnych listinných dôkazov," povedala nám vtedy Marcela Gálová, hovorkyňa krajského súdu.
Hamzatove sestra. Pricestovali zo Švédska, kde vlani dostali štátne občianstvo. (zdroj: Róbert Bejda)Za zatvorenými dverami
Vo štvrtok teda zasadnutie pokračovalo. Hoci bolo v programe vedené ako verejné, predsedníčka senátu po jeho začiatku verejnosť zo siene vylúčila. Zdôvodnila to bezpečnostnými dôvodmi.
Neupresnila, či ide o bezpečnosť Čečenca, ktorého strážili štyria po zuby ozbrojení kukláči a justičná stráž, alebo zástupcov médií, ktorí tvorili väčšinu verejnosti. Dodala iba, že o toto opatrenie požiadala väznica.
Keď sme sa na bližšie vysvetlenie bezpečnostných dôvodov opýtali riaditeľa kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave, informáciu predsedníčky senátu nepotvrdil.
Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice nepredložil predsedníčke senátu požiadavku na vylúčenie verejnosti z toho verejného zasadnutia na Krajskom súde Košice," odpísal nám pplk. PhDr. Adrián Baláž,
Sestry opäť pricestovali
V sieni mohli ostať iba procesné strany a dve Hamzatove sestry, Rajsa a Haidi, ktoré na toto konanie pricestovali zo Švédka. Kým v januári sa zasadnutia zúčastnila aj zástupkyňa švédskeho veľvyslanectva na Slovensku, tentoraz chýbala.
Ako sme sa dozvedeli, Rajtáková súdu navrhla vysloviť záver, že vydanie jej klienta do Ruska nie je prípustné. Zdôvodnila to najmä statusom utečenca, priznaného vo Švédsku, ktorý mu nebol doteraz odňatý.
"Podľa nášho názoru nie je možné tváriť sa, že také rozhodnutie neexistuje. Nie je možné v tomto konaní preskúmať a rozhodovať o odňatí azylu. Ak by aj boli dôvody na odňatie statusu utečenca, môže tak urobiť iba dotknutý štát, teda Švédsko," povedala Rajtáková.
Momentka zo súdnej siene. zľava Rajtáková, Čečenec a tlmočníčka z ruského jazyka. (zdroj: Róbert Bejda)Rozhodovali tri hodiny
Rozhodovanie o vydaní či nevydaní Hamzata do Ruska trvalo takmer tri hodiny. Po skončení o jeho výsledku informovala ako prvá advokátka.
"Krajský súd rozhodol že vydanie môjho klienta do Ruska je prípustné," povedala Rajtáková. "My stále dúfame, že ho nevydajú. Pre nezrovnalosti v extradičných listinách, vrátane nepravdivého znenia ustanovenia, podľa ktorého má byť posudzované jeho doteraz neidentifikovateľné konanie, podľa nás všetko nasvedčuje tomu, že žiadosť Ruska o extradíciou má jediný cieľ. A to dostať môjho klienta do Ruskej federácie, kde bude stíhaný za svoje politické názory. Tak, ako sme to po celý čas tvrdili a tvrdíme."
Advokátka priznala, že žiadosť o extradíciu je podaná pre trestný čin terorizmu. No hoci to opakovane žiadala, doposiaľ nebolo objasnené, v čom mala spočívať konkrétne účasť jej klienta na udalostiach z 21. augusta 2004. Aj na dnešnom verejnon zasadnutí upozornila súd na to, že listinách, ktoré predložila Ruská federácia, kolíše množstvo usmrtených ľudí, od deviatich k štyridsiatim.
Advokátka dodala, že jedna z extradičných listín, ktoré Ruská federácia predložila, obsahuje znenie ustanovenia Trestného zákonníka Ruskej federácie, ktoré v čase, keď malo dôjsť k udalostiam v auguste 2004, nebolo v platnosti. Za tento trestný čin hrozí podľa ruských zákonov trest odňatia slobody od 10 do 20 rokov.
"My sme predložili nášmu súdu znenie platného ruského zákona od júla 2004, podľa ktorého možno za tento trestný čin uložiť aj doživotie. Ten, ako sme tomuto súdu doložili, sa v Ruskej federácii vykonáva v kolóniách s osobitným režimom," dodala Rajtáková.
Iveta Rajtáková. Médiá informovala ako prvá. (zdroj: Róbert BEJDA)Stanovisko súdu
K dnešnému verdiktu sa prostredníctvom hovorkyne vyjadril aj krajský súd.
"Krajský súd v Košiciach dnešnom na verejnom zasadnutí rozhodol o prípustnosti vydania v trestnej veci vyžiadanej osoby. Pri rozhodnutí senát vychádzal z toho, že boli splnené zákonné podmienky, vyžadované Európskym dohovorom o vydávaní. Súd nezistil dôvody neprípustnosti vydania, ani vzhľadom na udelený status utečenca švédskym migračným úradom a rovnako ani porušenie článku 3 Dohovoru v prípade vydania vyžiadanej osoby," informovala Gálová.
Hamzata odvádzajú späť do väzby. (zdroj: Róbert Bejda)Ako rozhodne Ústavný súd?
Keďže Hamzat s Rajtákovou podali voči štvrtkovému verdiktu súdu sťažnosť, celý spis bude na jej posúdenie odstúpený Najvyššiemu súdu (NS) SR.
Skôr však, než o nej rozhodne, uskutoční sa v októbri konanie na Ústavnom súde SR. Tomu Rajtáková adresovala sťažnosť, ktorou namietala neprípustnosť pred tým predbežnej a potom aj vydávacej väzby. Jeho verdikt môže mať zásadný vplyv na rozhodovanie NS SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
