Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
KOŠICE. Tri roky pracoval sochár Juraj Bartusz na jeho podobizni, ktorú slávnostne odhalili v areáli synagógy na Puškinovej ulici za prítomnosti predstaviteľov mesta a Židovskej náboženskej obce ŽNO.
Najväčšiu zásluhu na vzniku plastiky má košická rodáčka Silvia Moškovičová Fischbaum. V roku 1984 s manželom Arim Fishbaumom, zakladateľom a spolumajiteľom slávnej kóšer pizzerie na Manhattane, po prvý raz navštívila Izrael a v múzeu holokaustu objavila kresby Ľudovíta Felda.
Okamžite v nich spoznala rukopis svojho učiteľa kreslenia. Napriek tomu, že mala status emigranta, navštívila Košice v roku 1987 s manželom už ako americká občianka, no s rizikom, že ju budú súdiť pre nezákonné opustenie republiky.
Žil v ústraní
Lajoš Báči, ako ho familiárne volali vštci známi, žil osamelý v ústraní v malom panelákovom byte na Južnej triede.
Ari Fishbaum, vtedy aktívny člen Holocaust Memorial Comittee v Brooklyne, chcel kúpiť zopár obrazov. Feld im však nepredal žiadny.
Napokon kúpili dve diela od košického výtvarníka Maximiliána Buša, ktorý prenajímal maliarovi svoj ateliér.
Odvtedy začali budovať zbierku jeho diel. Odhalením sochy sa naplnil životný sen Silvie Fischbaum.
„Ani to neodkážem opísať, ako veľmi sa teším, že sa po 16 rokoch zavŕšila naša snaha, aby mal v Košiciach pamätník. Už toľko rokov sa tým zaoberám. A po smrti manžela, ktorý sa stále pýtal, prečo niekto pre toho Felda nič neurobí, povedala som si: Ja budem ten niekto! Keď rozprávam v Amerike jeho príbeh, ľudia so slzami v očiach vstávajú zo stoličiek. Som potomkom druhej generácie preživších a jeho dielo je dôležitým svedectvom pre budúce generácie,“ hovorí donátorka, ktorá sochu venovala in memoriam aj svojmu manželovi Arimu.
Autor sochy poznal Felda osobne
Juraj Bartusz pracoval na základe fotografií, ale mal to šťastie, že zažil maliara osobne.
„V čase, keď sa pripravovala prvá výstava Východoslovenského spolku výtvarníkov, zazrel som na ulici malého človiečika zápasiť s veľkými doskami na výkresy. Fúkal silný vietor a kmásalo ho zo strany na stranu. Pomohol som mu odniesť výkresy do ateliéru,“ opísal prvú spomienku na Lajoša Báčiho.
Navštevoval ho potom na Kmeťovej ulici často. Po návrate do Košíc ho na čas prichýlil do svojej sochárskej dielne Vojtech Löffler. Zariadil si v podkroví s bočným schodiskom svoj ateliér, kde aj býval.
Dnes sídli v týchto priestoroch umelecká akadémia Rovás.
Ľudovít Feld: Geniálny kreslič zachránil deti v Osvienčime Čítajte Prežil Osvienčim
Ľudovít Feld sa narodil s ojedinelou vrodenou chybou, ktorá spôsobila, že prestal rásť. Napriek svojmu hendikepu bol húževnatý a cieľavedomý.
Na reálke ho učil výtvarnú výchovu Samo Oravecz a neskôr navštevoval Krónovu školu a v rokoch 1925 – 1933 Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti.
Po návrate si založil vlastnú školu a vyformoval množstvo výrazných talentov – chodili k nemu Arpád Račko, Alexander Eckerdt a mnohí ďalší.
V roku 1944 bol deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime. Okrem neho prežili iba dvaja z deviatich súrodencov.
Mohol sa vyhnúť útrapám, v zozname 14 000 Židov, ktorých v máji roku 1943 z košickej Tehelne postupne deportovali do táborov smrti, chýbal.
Napriek tomu odišiel dobrovoľne do transportu v januári roku 1944. Nezniesol pocit odlúčenia od rodiny.
Zo zoznamu smrti ho vymazala jeho bývalá žiačka z výtvarnej školy. Mal 40 rokov a kvôli svojmu nízkemu vzrastu ho zaradili do baraku medzi deti – dvojičky.
Viedol ho obávaný doktor Mengele. Všimol si jeho kresliarsky talent a zmysel pre detail a využíval ho na dokumentovanie svojich výskumov.
Ľudovít Feld mal na ľavom predlaktí vytetované číslo A7740, ktoré možno objaviť ako symbol na grafikách, ktoré vytvoril po návrate z Osviečimu.
Nikdy nenamaľoval Mengeleho tvár
Aj po vojne sa mu počas nepokojných nocí zjavovala Mengeleho tvár. Vždy, keď ráno odchádzal z tábora maľovať, lúčil sa so životom.
Po vojne však nikdy portrét obávaného „anjela smrti“ nenakreslil. Nechcel, aby sa zachovala jeho podobizeň.
Obrázky, ktoré namaľoval v tábore, sa nikdy nenašli. Ako prezradila kurátorka kultúrneho centra a galérie Ľudovíta Felda pri ŽNO Jana Teššerová, obrázky so sebou nevzal, lebo sa s ďalšími mladými mužmi schovával, aby ho Nemci nezobrali na pochod smrti.
Silvia Fischbaum verí, že sa niekedy predsa len objavia. „Myslím si, že keď sa bude hovoriť ešte viac o Feldovi, že sa tie obrazy jedného dňa niekde objavia. Je pravdepodobné, že ich Nemci odniesli so sebou,“ dodáva Silvia Fischbaum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
