Buď sa bude Biela noc rozvíjať, alebo ju nebudeme robiť vôbec

Siedmy rok v manželstve býva kritický, zdá sa, že kritickým je aj pre košickú Bielu noc. S polovičným rozpočtom oproti minulému roku a štvrtinovým oproti európskym mestám sa nadšenci opäť pokúšajú priniesť umenie do ulíc. Otázne je, dokedy to ešte pôjde. Umelecká riaditeľka Bielej noci ZUZANA PACÁKOVÁ hovorí o tomto ročníku ako o zlomovom. Po prvýkrát sa zaviedlo vstupné, ktoré by malo byť indikátorom, či tu Bielu noc o rok chceme alebo nie.

Siedma Biela noc vypukne o dva dni. V akom stave sa momentálne nachádzajú inštalácie, už sú všetky pripravené?

Všetky určite nie. Povedala by som, že prípravy vrcholia. Niektoré diela sa postupne inštalujú, ako napríklad v Mestskom parku alebo na Hlavnej ulici. Ďalšie z diel sa inštalujú až zajtra a v sobotu.

Nie je to neskoro? Alebo pod tvorivým stresom sa robí lepšie?

Stres je skutočne veľký (úsmev). Avšak väčšina diel sa musí inštalovať až v posledné dni kvôli bezpečnosti a počasiu. Biela noc je živý organizmus, ktorý nás každý deň prekvapí. Aj keď máme mnoho tabuliek a všetko je naplánované, reálne sa vlastne nič plánovať nedá. Všetko závisí od množstva okolností. Od ľudí, od počasia, od transportov zo zahraničia. V utorok bola napríklad vlaková havária a umelec nám nedorazil na tlačovku, inokedy zas mešká lietadlo, niekedy kamióny o deň posunú dodávku lebo im nesedia kilometre. Jednoducho stále sa niečo mení a vyvíja. A k tomu sa väčšina inštalácií pripravuje prvýkrát. Čiže s napätím čakáme ako sa z vizualizácií premenia v skutočnosť. Spolupracujeme so statikmi, stavbármi, horolezcami, minulý rok sme potrebovali aj potápačov. Je to obrovské množstvo ľudí a situácií, ktoré sa môžu a nemusia stať.

Kedy si vydýchnete?

Prvý výdych je na druhý deň, že už to máme za sebou, ale reálny výdych je až v januári. Dovtedy musíme všetko odinštalovať, vyriešiť transporty, rozpočty, písať nové granty. Do Vianoc je to skutočne náročné.

Existuje pre umelcov akási výzva, aby ponúkli svoje projekty alebo má košická Biela noc za tie roky už taký status, že sa ponúkajú sami?

Sú dve skupiny. Jednu oslovujem ja počas celého roka, prípadne dva tri roky dopredu, pokiaľ ide o umelcov, o ktorých je záujem. Snažím sa veľa cestovať, čítať odbornú literatúru, sledovať ocenenia za umenie, rôzne online blogy a časopisy. Vďaka tomu si urobím prehľad najlepších umelcov v rámci nášho rozpočtu. Samozrejme sa nemôžeme porovnávať so Singapurom alebo Tokiom. Rozpočet je tá najväčšia dramaturgická brzda. Päťdesiat percent umelcov, ktorých oslovím, pošlú späť svoj návrh, ktorý je pre nás nereálny. A druhou sú tí, ktorí sa hlásia sami. Je ich obrovské množstvo.

Dá sa povedať, že na košickú Bielu noc chodia len béčkoví umelci, keďže tých áčkových nevieme zaplatiť?

Určite nie. Skôr ide o rozsah samotného diela, aj o komerčnú cenu na trhu. Tak ako to je napríklad v hudbe. Madonna a Lady Gaga sú drahé, ale to neznamená, že sú to najlepšie speváčky... Vo veľkej miere je to aj o našich presvedčovacích schopnostiach. Ešte sa nestalo, aby umelec poslal svoju predstavu o sume a nezjednávali by sme. Jednoducho si to nemôžeme dovoliť. Niekoľkokrát sa nám ale stalo, že sme umelca lámali tri roky a keď prišiel, bol taký nadšený, že chcel prísť aj ďalší rok. Len pre lepšiu predstavu Levitujúci kruh, ktorý bude v Kunsthalle sme dohadovali dva a pol roka. Honorár bez produkčných nákladov ako je transport, poistenie, inštalácia a pod. bol 30 000 eur, kedže ide o naozaj prestížneho umelca. Nakoniec ho máme za oveľa menej.