Rudolf Schuster: "Mám sa tak dobre, že to už neviem vydržať"

Bývalý primátor a prezident Rudolf Schuster akoby nabral druhý dych. Po svete chodí dokonca viac, ako keď bol hlavou štátu. Keď ho náhodou stretnete na nejakej spoločenskej akcii, vždy má v ruke novú knihu, ktorú dopísal z nejakej expedície, alebo sa vrátil zo stretnutia spisovateľov, nahrávania pesničiek, organizovania výstavy, narodenín Gorbačova či zápasu v tenise...

O generácie mladší ľudia nechápu, odkiaľ berie toľko energie a nápadov. A aj keď už dávno nie je primátorom, nemyslite si, že si prestal všímať, ako mesto vyzerá.

On to má doslova v krvi. Jeho prechádzka centrom je jednoducho stále kontrolný deň. Hoci už nechcel nič komentovať ani kritizovať, hoci sa mu už nechce púšťať do verejných rozhovorov, napokon privolil, že Košičanom v prvom čísle vynoveného Košického Večera čo to prezradí o svojom súčasnom živote, zdraví, potulkách po svete i plánoch, ktorých má neustále mnoho.

(zdroj: archív)

"Nechcem kritizovať, nechcem hodnotiť ani bývalých, ani súčasných primátorov, ani prezidenta, nechcem už úlohu hodnotiteľa. Môžem povedať len názor občana, aj preto odmietam rozhovory na také témy, lebo som si vedomý, že každý na svojom poste chce niečo dokázať a ukázať a pri všetkej snahe nie je možné neurobiť nejaké chyby a niečo zanedbať," hovorí Rudolf Schuster.

"Keď som rekonštruoval Hlavnú ulicu, boli celkom iné podmienky ako dnes. V bankách vysoké úroky, mesto vyzeralo úboho, centrum bolo škaredé a sivé, žiadne fontány, nič, čo by ľudí ťahalo na korzo. Ani turisti tu nechodili ako dnes. A ešte som mal úhlavného nepriateľa Vladimíra Mečiara, ktorý vo mne cítil rivala a tak mi núkal lídra východného Slovenska pre HZDS, dokonca aj percentá vo VSŽ, ale ja som s tým nechcel súhlasiť. Vedel som, že takto on likviduje silných jedincov, konkurentov. A tak som sa musel prebíjať cez nepriazeň vysokých úrokov a nepriazeň vlády, ktorá Košiciam nechcela vyjsť v ústrety," spomína Rudolf Schuster a s úsmevom dodáva, že mu nebohá manželka celý život hovorila, že sa oženil s mestom.

"Bol som vždy taký, že som si najprv veci omrkol sám a nepozorovane. Previezol som sa autobusmi, či chodia načas, skontroloval v noci svetlá, či svietia, policajtov, či nespia, sneh, či ho dobre odpratali. Proste nemal som pokoja, keď som veci nevidel na vlastné oči."

(zdroj: archív)

A odkiaľ berie toľko energie, keď ho pred pár rokmi doslova pochovávali? Ako mu slúži zdravie?

"Zvyknem hovoriť, že sa mám tak dobre, že už to neviem vydržať. Hrám tenis na Aničke s dcérou a kamarátom Ivanom Jevičom, kolená ma už síce trochu bolia, ale koho nie? Pestujem si svoje koníčky, píšem knihy, cestujem, fotografujem, filmujem, stretávam sa s bývalými prezidentmi, z ktorých sa mnohí stali mojimi priateľmi, organizujem besedy v prezidentskej knižnici, ktorú som spolu so županom Trebuľom zriadil v budove Galérie Jakobyho na Hlavnej ulici. Skrátka nenudím sa, pozývajú ma na akcie po svete, teraz som dostal čestné doktoráty na troch univerzitách v Európe, chystám sa do Viedne, kde ma pozvali na besedu diplomati."

V dome v Čermeli sa o svojho otca stará dcéra, detská lekárka Inga, ktorá však otca nemá šancu ustriehnuť. Čiperný Schuster si po rannej rozcvičke dá trošku chleba s maslom a zeleninou a už beží za mnohými svojimi záľubami.

Je členom "píklubu" spisovateľov, ktorí pravidelne organizujú stretnutia a debatujú o nových knihách, ale aj Artclubu, v ktorom pôsobil nebohý Arpád Račko i Tibor Bártfay.

"Už nie sú medzi nami a ja som stále tu a baví ma cestovanie. Teraz chystám výstavu 4 generácie Schusterovcov okolo vnútrozemia Brazílie. V roku 1927-28 tam bol otec, ktorý navštívil a nafilmoval parecízskych Indiánov, v roku 1991 som tam bola ja a natočil som sedem dokumentárnych filmov a v roku 2001 tam so mnou išla aj manželka, syn, dcéra. No a v roku 2014 sme sa tam vybrali aj so štvrtou generáciou, keď sa k nám pridala synova dcéra - vnučka Petra. Druhá vnučka Inga ma už stihla urobiť pradedom, máme deväťmesačnú Charlotku," teší sa exprezident, ale priznáva, že si ho veľmi doma neužijú, lebo túlavé topánky mu zostávajú aj po osemdesiatke.

(zdroj: archív)

"Výstava 4 generácie Schusterovcov bude 27. októbra v Bratislave na Hrade a potom ju plánujem priniesť aj do Košíc, ale termín zatiaľ neviem."

Bývalý prezident a primátor si legendárny Košický Večer dobre pamätá aj pred Novembrom 1989. Boli to moderné noviny, dovolili si aj kritizovať a dali sa čítať.

"Tak dúfam, že v tejto tradícii budete pokračovať. Kritizovať všetko zlé, ale aj počúvať ľudí, rôzne názory, a hlavne nerozdeľovať, ale spájať. Lebo načo sú nám neustále spory, nie je lepšie počúvať a uznať, keď má niekto pravdu? Teším sa všetkému z histórie, čo sa podarí obnoviť a dať mu druhý dych. Želám Večerníku veľa zdaru a verím, že aj ja svojou troškou prispejem k tomu, aby sa ľudia pri čítaní niečo dozvedeli, zasmiali sa aj porozmýšľali," dodal Rudolf Schuster, ktorý v seriáli rozhovorov porozpráva na rovinu pravdu o zadlžení Hlavnej, ale i o tom, ako chce dostať Hornád naspäť do Mlynského náhonu.

Pospomína na to, ako sa zatajovali informácie o Černobyle, ale aj o tom, ako sa mu podarilo zatvoriť košickú magnezitku.