Bol to neveľký obchod so značkovými dámskymi odevmi na hlavnej ulici prímorského cyperského mestečka Protaras.
Milá, ochotná mladá dievčina, hovoriaca slovensky, ktorá tam obsluhovala, nám medzi prehŕňaním sa dámskymi tričkami prezradila svoj krátky, celkom obyčajný príbeh, ktorý mi však odvtedy nejde z hlavy.
Povedala, že na ostrove trávi už štvrtú sezónu a rada sa tam opätovne vracia, pretože jej zákazníci sa usmievajú. Povedala to len tak mimochodom, medzi rečou o materiáloch a cenách. Usmiati ľudia ju vraj tešia natoľko, že si tu prácu ďaleko od domova, akiste nijako extra platenú, váži a snaží sa udržať si ju.
Kontakt s nakupujúcimi dovolenkármi najrôznejších národností si doslova vychutnáva. Bolo to na nej vidno, hoci večer značne pokročil a ona mala za sebou už veľa hodín práce.
Áno, poviete si, bodaj by sa ľudia, užívajúci si dovolenku na slnkom zaliatom ostrove uprostred priezračných tyrkysových vôd neusmievali. Ale tu ide o to, že mladé dievča kdesi od Levíc, ktoré doma nevedelo nájsť zamestnanie, sa pustí do sveta a na prvé miesto nekladie peniaze, ale čosi také efemérne, ako je ľudský úsmev.
Mám aj druhý príbeh. V našom hoteli pracovala na recepcii ďalšia Slovenka, ktorá v rovnakom mestečku žije aj s manželom a malým dieťaťom trvalo. Najprv sa vybrali na západ a usadili v Holandsku.
V prostredí, kde si každý žil sám pre seba a nejaká družnosť, priateľské kontakty medzi susedmi boli neznámym pojmom, o skladbe nekomunikatívneho obyvateľstva v drvivej väčšine orientálneho typu ani nevraviac, navyše s nevľúdnym, daždivým počasím, si jednoducho nevedeli zvyknúť.
Odsťahovali sa teda na Cyprus, kde vraj ešte stále žijú ľudia družne, domáci sú priateľskí i k prisťahovalcom, veselí, spokojní. Usmievaví.
Dovolenka je už minulosťou, no ja stále rozmýšľam o ľudskom úsmeve.
A bol by som veľmi rád, keby sa to isté dalo povedať všeobecne aj o našincoch, trebárs i o Košičanoch, ktorí by sa takisto ako tí Cyperčania, prirodzene tešili zo života a úsmevy rozdávali všetkým naokolo celkom samozrejme, nezištne, len tak pre radosť.
Potom sa na seba ironicky uškrniem do zrkadla a pomyslím si, prečo nie som Cyperčanom.
Autor je bývalý dlhoročný redaktor Košického Večera
Autor: Peter Pačaj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
