Pavel TITL, dopravný špecialista
Pavel Titl. (zdroj: archív)Oficiálne sa vznik pešej zóny a vylúčenie automobilovej dopravy na bývalej Leninovej dnes Hlavnej ulici datuje k 2. januáru 1984.
Predchádzalo tomu od októbra 1978 trojročné obdobie (tzv. 1. etapa regulovania automobilovej dopravy v centre mesta), keď pešia zóna fungovala iba v dňoch pracovného pokoja, a od novembra 1981 do januára 1984 už aj v pracovných dňoch, ale obmedzene, nakoľko vozidlá dopravnej obsluhy a zásobovania mohli vchádzať na Hlavnú bez obmedzenia.
To sa skončilo v roku 1984, keď bol upravený aj režim zásobovania len na večerné a skoré ranné hodiny, s maximálnym využitím zásobovania obchodných prevádzok na Hlavnej z dvorových priestorov od Mäsiarskej a Kováčskej ulice.
Ak by sme chceli rozšíriť pešiu zónu aj na tieto dve spomínané ulice, muselo by sa rátať s potrebou vjazdu zásobovacích vozidiel a dopravnej obsluhy v širšom časovom rozsahu, ako je to dnes do pešej zóny. Ďalším problémom sú tu sídliace firmy a služby pre občanov, ktoré by stratili priamy styk s motorizovaným návštevníkom, a tí by hľadali adekvátnu náhradu v iných častiach mesta s dostupnosťou motorovými vozidlami.
Neopomenuteľný je aj fakt, že by sa vylúčením automobilovej dopravy rozšírila plocha v centre, ktorá by nebola dopravne obslúžená, a vyžadovala by si zvýšenie ponuky spojov MHD po jeho okraji – teda na Moyzesovej a Štefánikovej ulici.
Chcem upozorniť na fakt, že pri zavádzaní pešej zóny vtedajší Útvar dopravného inžinierstva mesta Košice perspektívne uvažoval s obnovením električkovej dopravy pod povrchom Hlavnej ulice, nakoľko kvalitná pešia zóna si vyžaduje kvalitnú MHD v jej bezprostrednom okolí – a električka pod Hlavnou ulicou by bola tým najlepším variantom.
Na záver ešte jeden problém vylúčenia dopravy z Kováčskej a Mäsiarskej – pri súčasnom rezonovaní problémov so statickou dopravou aj z dôvodu zlej koncepčnej činnosti firmy EEI pri jej realizácii si je nutné uvedomiť, že obe menované ulice spĺňajú (aj keď kapacitne nedostatočne) požiadavky na zabezpečenie statickej dopravy, ako rezidentskej, tak aj parkovanie návštevníkov centra.
Keby boli dnes k dispozícii temer dvadsať rokov plánované, ale dodnes nezrealizované garážové domy na Kasárenskom námestí, Vodnej, Drevnom trhu a Dominikánskom námestí, tak by nebol až taký problém uzavrieť Kováčsku a Mäsiarsku ulicu pre vjazd automobilov.
V súčasnej situácii pri zohľadnení všetkých mnou uvedených faktov to považujem za nevhodné riešenie dopravy v CMZ mesta. Samozrejme, to nevylučuje aby sa vyššie uvedené problémy postupne riešili a v budúcnosti sa táto otázka otvorila.
Peter KALMUS, výtvarník a občiansky aktivista
Peter Kalmus. (zdroj: Judita Čermáková)Ten spomínaný Zlatý kríž už roky nazývam aj ekumenické a unikátne centrum historických Košíc. Ak začneme prechádzku po ňom napríklad na Puškinovej pri úžasnej architektúre židovskej synagógy, o pár minút si už možme s obdivom vychutnávať ďalšiu skvelú stavbu evanjelického kostola na Mlynskej ulici.
Pokiaľ v krátkom čase nechceme ísť na Hlavnú ulicu, môžeme sa zatúlať ku kalvínskemu kostolu, ktorý je v tesnej blízkosti Miklušovej väznice.
Večerný pohľad odtiaľ smerom na Hlavnú je rovnako pôsobivý ako pohľad z nej na kostolík s kohútom na veži. Pretože unikátne šošovkové centrum žiaľ necitlivé zásahy z obdobia komunizmu - zbúranie neskutočne hodnotných budov a postavenie obchodného domu Dargov (Domino) a hotela Slovan, či na druhej strane Prior (Tesco) už našťastie a chvalabohu je pešou zónou.
Môžeme sa presunúť na Mäsiarsku ulicu a odtiaľ na Dominikánske námestie, ktoré svojou neopakovateľnou atmosférou očarí snáď každého návštevníka. Určite je pozitívne, že sa tam opäť vrátil zeleninový trh.
Ak by bola Mäsiarska ulica súčasťou pešej zóny, tak rozhodne prechádzka po nej okolo rodného domu Máraia, až po jeho sochu by bola nielen Košičanmi, ale aj návštevníkmi príjemným potešením.
Prirodzene, ak by sa podarilo vytvoriť v celom historickom jadre toho jedinečného mesta pešiu zónu, bola by to rarita, nielen v rámci Slovenska. Mimochodom, ak je celé historické centrum Mestskou pamiatkovou rezerváciou, prečo by nemohlo byť umocnené o pešiu zónu?
Peter MURKO, dlhoročný hlavný architekt mesta, dnes riaditeľ Cassovar business center
Peter Murko. (zdroj: Judita Čermáková)Keby som bol romantik, tak určite áno.
Ale teraz naozaj. Nič čierno bielo nefunguje - ani historické jadro nášho mesta celkom bez áut podľa mňa nemôže existovať. Prečo - lebo by prestalo žiť a to, čo tu dnes z neho máme - jedno atraktívne centrum so svojím aktívnym životom (čo tiež dokonca niekomu vadí...)
Ale v tom najužšom centre určite menej áut a len tých, ktoré tam naozaj nevyhnutne a na nevyhnutný čas byť musia.
Poďme po poriadku:
a/ Hlavná ulica. Ranné zásobovanie v striktne určenom čase - ráno do 9.00 hod. a potom už len tí, ktorí tam byť musia. Polícia, keď sa deje nejaký cirkus - aj to sa dá častokrát bez auta a hasiči, keď horí. Samozrejme Kosit s nevyhnutnou čistiacou technikou. Žiadne výnimky áut napr. rôznych modrých značiek, ale aj iných majstrov sveta, ktorí nevyhnutne musia zastať na Hlavnej a riešiť „minimálne záchranu sveta" v nejakej reštaurácii. Keď vedeli chodiť prezidenti a králi za čias primátorovania a prezidentovania pána Schustera, myslím, že by to šlo aj dnes.
b/ Prvý okruh okolo Hlavnej - Kováčska, Mäsiarska - nevyhnutný servis a aktivity pre Hlavnú, ktorá je pešou zónou. Nevyhnutný parking pre rezidentov tam bývajúcich a prevádzky, ktoré si parkovanie vyžadujú, ale tých je podľa mňa málo - možno polikliniky a miesto pre sanitky. Takáto redukcia si ale vyžaduje dobudovanie už dlho naplánovaných viacpodlažných parkingov (Kasárenské námestie, roh Vodnej a Kováčskej), kde by mohli autá zaparkovať a nasmerovaním dopravy tak, aby z týchto parkingov najkratšou cestou opustili historické jadro mesta.
c/ Zvyšná časť historického jadra - v okrajových častiach stanoviská taxíkov, miesta pre tam bývajúcich rezidentov. Pre ostatných návštevníkov parking len v minimálnom množstve a vysoko spoplatnený. Ale aj toto riešenie si vyžaduje - nazvem to servis pre návštevníkov. Záchytný parking - čo najbližšie k centru. Pred Jumbom už je, Aupark to vo svojom parkingu akceptuje, ale podľa mňa nebude stále. Bolo by dobre, keby sa mesto dohodlo s vlastníkom v súčasnosti nevyužitých Malinovského kasární na Moyzesovej ulici. Ich poloha je ideálna na záchytné parkovisko - v dotyku s centrom, voľných plôch veľa a priestor je v súčasnosti nevyužitý. (A keď sa tam začne niečo stavať, dohliadnuť na dostatok parkovacích miest aj pre návštevníkov centra.)
Na záver si myslím, že viacerí, keď ideme do historického centra - najmä v čase voľna, resp. za aktivitami, ktoré sa v ňom skoro dennodenne konajú, by sme mohli skúsiť aj také - čo sa volá MHD. Mnohí sme si už odvykli (vrátane mňa...), ale myslím, že je načase opäť to skúsiť. A v pohode si dať pivko, resp. pohár vína a potom bez problémov MHD domov.
Peter SCHUTZ, politický komentátor:
Peter Schutz. (zdroj: archív)Áno, viem, celkom farbisto. Ja by som zónu rozšíril aj na Moyzesovu - tu bývam - ale, ehm, to by už asi neprešlo.
Samozrejme, riešená musí byť doprava po vonkajších okruhoch, aby motorizovaní mali do Starého Mesta jednoduchý prístup.
Pešie zóny aj podstatne väčšieho rozsahu než vnútorné košické centrum sú bežné na Západe a jazdiť autom až "do brucha" mesta nie je základné ľudské právo.
Nie som žiadny ekologista, ale aj vzduch by bol čistejší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
