Taký prejav agresivity voči žene ešte košický primátor nevidel, nezažil ani nepočul, reagoval v rozhovore pre Plus 7 dní na otázku o „krave“ viceprimátorky Renáty Lenártovej primátor Richard Raši (obaja Smer).
Hovorí sa o vás aj ako o možnom nástupcovi Roberta Fica na poste predsedu strany Smer. Ako to vidíte vy? Chystáte sa odísť do Bratislavy
To rozhodne nie je pravda. Mojou ambíciou je plne sa sústrediť na komunálnu politiku a prinášať riešenia, ktoré sa z komunálnej úrovne budú dať prenášať do iných miest a na celoslovenskú úroveň. Navyše ma ani neoslovili, ani som nikdy neprezentoval – a prezentovať nebudem – ambíciu ísť hore.
Mnohí vás považujú za akúsi predĺženú ruku Pavla Pašku v riadení Smeru na východe aj zdravotníckeho biznisu. Aký máte teda vzťah?
S Pavlom Paškom mám priateľský vzťah a nebudem sa za to nikdy hanbiť. Napriek tomu, že priznanie tohto priateľstva niekedy znamená tvrdý atak a mediálne to môže uškodiť. No myslím si, že by sme mali stále hovoriť pravdu, aj keď nám to možno potom urobí lokálne alebo politicky zle. Opakujem preto – áno, máme priateľský vzťah.
Boli ste ministrom zdravotníctva, priatelíte sa s pánom Paškom, ktorý je známy silným vplyvom v rezorte. Čo vy a zdravotnícka chobotnica? Respektíve vaše miesto v nej?
Pre mňa je zdravotníctvo uzatvorená schéma. Ak si všimnete, ako sa dopĺňali ľudia do tej takzvanej chobotnice, mnohokrát bola jediná indícia to, že sa človek narodil v nejakom meste a žil tam. A ja okrem toho, že som Košičan, som úrazový chirurg a – ako ste spomenuli – bývalý minister zdravotníctva. Keby sme sa pozreli na obsadenie inštitúcií v Bratislave, tak je tam veľa Bratislavčanov a nikto nehovorí o bratislavskej chobotnici.
Nie ste teda predĺženou rukou pána Pašku? Ani nenastupujete na jeho miesto v tejto chobotnici, ako sa klebetí?
Nikdy som sa v zdravotníckom biznise nevyskytoval. Nikdy som nepodnikal ani podnikať nebudem a žiadne prepojenie na zdravotnícky biznis som nemal. Prepojenia, ktoré sa robili na Pavla Pašku, sú väčšinou prepojenia z firmy, v ktorej kedysi pôsobil, pred vstupom do politiky. Vytvorila sa jedna silná kauza s politickými dôsledkami. Aj s tým, že predseda parlamentu nakoniec zo svojej funkcie odstúpil. A to pre súvislosti, ktoré absolútne neexistovali, ani existovať nebudú. Ale, ako som už povedal, zdravotníctvo je pre mňa uzavretá téma.
Viac ako vaša politická kariéra trápi východniarov parkovanie v Košiciach. Zavádzaný systém spustil vlnu vášní a kritiky, najmä prevádzkovanie parkovania súkromnou firmou.
Ľudia, ktorí sa aktivizujú proti parkovaniu, sú – okrem jedného agresora – aktívni lokálni politici a členovia politických strán. Z môjho pohľadu tu naozaj nejde o parkovanie. Pretože parkovanie sa nedá vyriešiť tým, že sme proti všetkému a chceme zrušiť všetko. Parkovanie sa dá vyriešiť tým, že systém, ktorý sa zavádza, musíme vylepšovať. To na poslednom zastupiteľstve väčšinovo schválili aj poslanci. A nebúria sa rezidenti z lokalít, kde sa parkovné zavádza, ale ľudia, ktorí im miesta zaberajú bez toho, aby tam mali trvalý pobyt a žili tam.
No predsa je tu dostatok Košičanov, ktorí sú zásadne proti. Žiadajú aj vaše odstúpenie.
Títo ľudia využívajú tému parkovania na to, aby sa zviditeľnili a prezentovali sa pred verejnosťou pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami. Pravda sa ukáže na kandidátkach pri najbližších voľbách do VÚC. Som si istý, že všetci z nich budú kandidovať za poslancov alebo za predsedu Košického samosprávneho kraja. To, že z parkovania urobili prezentáciu osobných atakov, aj fakt, či by som mal odstúpiť, alebo nie, ukazuje rovno na čisté politikárčenie. Navyše o tom, kto bude viesť mesto v budúcnosti, rozhodnú Košičania sami a nie hŕstka ľudí, ktorá príde na zastupiteľstvo a rozhodne sa, že bude písať výzvu na moje odstúpenie.
Prečo potom také vypäté emócie aj z vašej strany, aj zo strany viceprimátorky?
Vrátim sa na stranu odporcov parkovania – snažia sa, tak ako v Bratislave, riešiť svoje problémy a politické ambície organizovaním politických nátlakov na ulici. Čo je smutné, riešia to radikalizáciou, agresivitou a vandalizmom. Ničia majetok, ktorý sa stane majetkom mesta. A na základe toho sa osobne politicky prezentujú.
Zato si však nik nemusí z úst viceprimátorky vypočuť, že je „krava“.
Celé zastupiteľstvo bolo mimoriadne emotívne vypäté. Od začiatku, ako som vošiel do miestnosti, ma čakali nabrúsení pseudoaktivisti. Kričali, nadávali, osočovali, vyhrážali sa. Vlna agresivity sa zviezla aj na viceprimátorku. Taký prejav agresivity voči žene som ešte nevidel, nezažil ani nepočul. Dokonca šéf skupiny proti parkovaniu ju osobne agresívne atakoval. Povedal, že ju vytiahne za vlasy, mal na ňu sexistické narážky. Vykrikovali – Vyhoďte ich z okna! To jednoducho nemôže v normálnej demokratickej spoločnosti byť. Kým ja som sa snažil v tejto emotívne napätej situácii mať príhovor, ona si niečo šomrala (vieme čo… ty krava), ale nekričala to na nich. Nebol to priamy atak, aký mali oni...
Prečo ste si teda nezachovali chladnú hlavu a prečo ste parkovací systém nepripravili tak, aby sa týmto silným emóciám predišlo?
Pri takejto veľkej téme nemôže byť každý spokojný. Ak sa nám podarí zvládnuť parkovanie tak, ako si to predstavujeme, budeme mať jeden projekt a systém, ktorý budú môcť implementovať aj ostatné mestá na Slovensku a vyrieši sa problém parkovania napríklad aj v Petržalke. V systéme, ktorý zavádzame, ide o to, aby zaparkoval v blízkosti svojho bydliska človek, ktorý tam býva. Ak tam nemôže zaparkovať teraz, tak tam nemôže zaparkovať preto, že to miesto niekto blokuje. A nie sú to ľudia, ktorí v danej lokalite žijú. To znamená, že ľudia, ktorí boli protestovať, spokojní nemôžu byť.
Keď boli všetci takí spokojní s vaším riešením, kde sa stala chyba?
Stali sa tri. Chybu urobilo mesto, za ktoré som zodpovedný ja – teda je to moja chyba. Preto, že od septembra 2015 bolo jasné, ako bude parkovanie fungovať, a nebol žiadny problém, sme v komunikačnej kampani neurobili nič, čo by ľudí informovalo dostatočne v predstihu, čo sa bude diať. Nám to síce bolo jasné, ale mnohým zjavne nie. Celé to prišlo až po tom, ako sa začali organizovať niektorí jednotlivci. Druhú chybu urobila firma, pretože robia chyby, na ktoré sa snažíme stále upozorňovať, a tlačíme ich, aby sa už nestávali a odstraňovali ich. Tretia obrovská chyba je na strane odporcov proti parkovaniu, lebo sú agresívni a ničia majetok, ktorý sa nakoniec stane majetkom mesta. Teda ničia majetok nás všetkých.
Autor: Vanda Felšöci Rusnáková, Plus 7 dní
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári