HANISKA. Nie je veľa futbalistov z Brazílie, krajiny päťnásobných majstrov sveta a čerstvých olympijských víťazov, ktorí by svoju hráčsku kariéru zvykli spojiť so Slovenskom.
Aktuálne jeden taký nielenže pôsobí na východe našej republiky, ale v drese druholigovej Hanisky mu to utešene strelecky sype. Denník Korzár ho preto vyhľadal a trocha ho vyspovedal.
Začnime aktuálne. Do boja o post najlepšieho kanoniera druhej najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku v uplynulých týždňoch výrazne prehovoril brazílsky legionár v službách FK Haniska Romulo Silva Santos.
„Som veľmi šťastný z toho, ako sa veci zatiaľ vyvíjajú. Snažím sa naplno makať a verím, že to takto pôjde aj naďalej,“ hovorí juhoamerický futbalista, ktorý v uplynulých troch kolách zostrelil dvoma gólmi Bardejov (2:0) a po jednom presnom zásahu pridal aj do siete Lokomotívy (2:3) a Zvolena (3:3).
Aktuálne na jeho konte svieti v prebiehajúcej sezóne už šesť strelených gólov a za priebežne najlepším Janom z Lokomotívy zaostáva len o dva.
Haniska sa tak aj vďaka rastúcej streleckej produktivite svojho hrotového útočníka odpichla v posledných zápasoch k lepším výsledkom.
„Máme dobré mužstvo, plné mladých a talentovaných hráčov s veľmi sľubnou perspektívou. V úvodných zápasoch nám chýbalo aj trocha šťastia,“ tvrdil Romulo.
Na margo príležitosti, ktorej sa mu na východe Slovenska dostalo, podotkol: „Ďakujem trénerovi Bertovi za príležitosť hrávať a strieľať góly za Hanisku, prezidentovi aj celému klubu za vytvorené podmienky. Veľmi si to vážim a budem sa ich dôveru snažiť splatiť čo najlepšími výkonmi na ihrisku.“
Slovensko je dobrá adresa
Keďže jeho súčasný klub účinkuje v II. lige Východ, snažili sme sa následne rozviť túto tému. Aký je jeho názor na druhú najvyššiu slovenskú súťaž?
„Myslím si, že je to silná súťaž. Hrá sa v nej dosť fyzicky, v samotných zápasoch dochádza k mnohým súbojom. Naše mužstvo nie je favoritom. Nastupujeme proti tímom, ktoré majú ambície postúpiť do najvyššej súťaže, preto to vôbec nie je ľahké,“ priznal.
V mužstve Hanisky vládne dobrá, priam rodinná atmosféra a tak pre neho nebol problém skamarátiť sa so súčasnými spoluhráčmi.
„Áno, v tíme mám viacero dobrých priateľov. Či už sú to Domino (Lukáč), Miťo (v reči Brazílčana skôr „Miču“ Stankovič), Filip (Maník), Denis (Sonoga) alebo druhý Filip (Fejerčák), s ktorým sme každý deň spolu a veľmi mi pomáha. Ak je to potrebné, tak mi niečo preloží zo slovenčiny. Zároveň sú to všetko veľmi dobrí futbalisti.“