Veľkolepá slávnosť Rákócziho v Košiciach. Deň znovupochovania Františka II. Rákócziho a jeho druhov v Košiciach zostane navždy pamätným a významným dňom tohto mesta. Oslavy boli veľkolepé a dojímavé.
Takmer 100-tisícový dav dojatých ľudí s vlasteneckým zápalom, sprevádzalo alebo sledovalo smútočný sprievod s telesnými pozostatkami kniežaťa a jeho druhov, ktoré konečne našli po dlhých rokoch vyhnanstva, miesto večného odpočinku v zemi svojej domoviny.
Oslavy sa začali na hraniciach župy
Nezabudnuteľné oslavy začali v obci Slanec ráno o štvrtej hodine, keď na železničnú stanicu dorazil špeciálny vlak s Rákócziho pozostatkami.
Obecenstvo celej župy tu vzdalo úctu a to spôsobom skutočne impozantným. Na vrcholkoch hôr horeli oslavné vatry, Slanský hrad i poľovnícky zámok grófa Štefana Forgácha sa blýskal vo veľkej žiare.
Po posvätení telesných pozostatkov jasovským prelátom Menyhértom Takácsom, prehovoril k davu svojím vlasteneckým príhovorom hlavný notár župy, Gyula Ferdinandy.
Smútočný koč s telesnými pozostatkami Mikuláša Bercsényiho s manželkou, grófa Esterházyho a Mikuláša Sibrika, 29. 10. 1906. (zdroj: fond VKJB)Košické privítanie
Špeciálny vlak dorazil na košickú stanicu o piatej hodine a 20. minúte za streľby mažiarov a vyzváňania košických zvonov. V smútočnom stane už bola pripravená slávnostná delegácia predstaviteľov mesta i župy, aby vyjadrila svoju hlbokú poctu.
Delegáciu tvorili: hlavný župan dr. Rakovszky, mešťanosta Ödön Éder, dr. László Semsey a 20-členný municipiálny výbor. Zastúpenie mali aj novinári.
Truhly boli vyložené z vlaku členmi delegácie v tomto poradí: najskôr vyniesli rakvu Rákócziho, potom Heleny Zrínskej, grófa Bercsényiho a Kristíny Csáky, Jozefa Rákócziho, grófa Esterházyho a nakoniec truhlu Mikuláša Sibrika.
Vystavené truhly na katafalku strážila čestná stráž z Košíc s vytasenými šabľami, odetá v slávnostnom uhorskom kroji v zložení: Kálmán Varga, dr. Béla Blanár, Lajos Kossuth, dr. Lajos Ékes, dr. Edgár Krieber a Dezső Loósz. O šiestej hodine ich vystriedala čestná stráž Zemplínskej župy a o siedmej hodine, stráž župy Abovsko-turnianskej.
O ôsmej hodine bol smútočný stan už zaplnený reprezentantmi oficiálnych delegácií. Hneď na to dorazili aj členovia uhorskej vlády: minister Wekerle, Ferenc Kossuth, gróf Zichy, gróf Apponyi, Darányi, gróf Gyula Andrássy a Jekelfalussy.
Nasledoval pohrebný obrad celebrovaný košickým biskupom dr. Augustínom Fischerom-Colbriem a hneď na to prekrásny príhovor historika a významného znalca života Františka II. Rákócziho, Kálmána Thalyho. Jeho slová zapôsobili hlbokým dojmom na celé publikum.
Sprievod
Krajší a vznešenejší sprievod ako tento ešte svet nevidel. Lesk i honosnosť, trpká a slávna minulosť, nadšenie a rozpálená láska k vlasti, národná hrdosť a hlboká dojatosť. To všetko vyžarovalo z tvárí tisícov zúčastnených.
Roniace slzy striedali oduševnené prejavy lásky k vlasti. Všetky zraky sa uprene dívali na smútočný koč s truhlou Rákócziho. Ako keby všetci čakali na okamih, kedy sa z ničoho nič zjaví slávna postava nesmrteľného kniežaťa.
Smútočný sprievod viedol do prastarého Dómu, na miesto posledného odpočinku, štátny tajomník gróf Ján Hadik, sediac na bielom tátošovi.
Malebný sprievod ďalej tvorili štyria jazdci v modrých mentiekach trúbiaci fanfáry. Spomedzi jazdeckých bandérií vynikali krásou a regulárnosťou Abovčania, ktorí mali jednotne oblečené modré košele a nohavice a červené vesty a v rukách zlaté valašky.
Najimpozantnejšiu zložku tohto oddielu tvorili jednoznačne Medzevčania. Rovnako rozprávkovo pôsobilo aj panské bandéria členov municipiálnych výborov v čele s grófom Štefanom Forgáchom. Každý jeden z nich bol hoden maliarskeho štetca majstra.
Za nekonečným zástupom príslušníkov duchovenstva išli obe, pre tento účel zhotovené, smútočné vozy. Na prvom, ťahanom šiestimi bielymi koňmi, boli umiestnené telesné pozostatky Františka II. Rákócziho a Heleny Zrínskej s Jozefom Rákóczim.
Druhý vyzdobený voz niesol kosti zvyšných troch Rákócziho druhov. Za vozmi nasledovali členovia smútiacich rodín, minister Wekerle, predsedovia a poslanci snemu, členovia vlády a nedohľadný rad zástupcov rôznych delegácií. Všetci mali odeté krásne uhorské kroje.
Smútočný sprievod pozdĺž celej trasy obkolesoval z oboch strán obrovský zástup ľudí.
Jazdecké bandérium Abovsko-turnianskej župy, 29. 10. 1906. (zdroj: fond VKJB)V Dóme
O pol jedenástej vstúpil sprievod za vytrvalého zvonenia všetkých zvonov do Dómu. Smútočnú omšu celebroval s pompéznou asistenciou dr. Augustín Fischer-Colbrie.
Medzi tým zaujal miesto na terase pred divadlom košický spevokol, ktorý zaspieval príležitostnú pieseň „Rákóczi hazajött" (Rákóczi sa vrátil domov) a národnú pieseň „Szózat". Davy odmenili výkon spevákov hlasnými slovami „Nech žije!"
Smútočný sprievod pred Dómom sv. Alžbety, 29. 10. 1906. (zdroj: fond VKJB)Slávnostné zasadanie župy
Presne na poludnie začalo slávnostné zasadanie Abovsko-turnianskej župy. Sedenie s mnohými vzácnymi hosťami otvoril hlavný župan dr. Endre Rakovszky. Prítomní boli aj členovia vlády.
Po slávnostnom otvorení prevzal slovo krajinský poslanec László Szalay, ktorý svojím pekným príhovorom skutočne očaril prísediacich. Vyzdvihol pôsobenie Rákócziho v Above a zdôraznil dôležitosť tunajšieho ľudu v pestovaní a udržiavaní Rákócziho kultu.
Na záver odhalil obraz košického maliara a učiteľa Ede Lengyela, znázorňujúci postavu kniežaťa.
Po ukončení zasadania sa začalo umiestňovanie vencov na katafalk s truhlami. Dámy zo Šarišskej župy umiestnili na truhlu Heleny Zrínskej veľký kovový veniec.
Päť delegácií umiestnilo strieborný veniec, iní vavrínové, smrekové a cerové vence.
Pocta zo strany mládeže
Poobede o druhej sa zišla na ihrisku športového spolku študujúca mládež všetkých košických škôl, pod vlajkami ktorých sa zoradili aj zástupcovia stredných škôl z Mukačeva, Szatmáru, Beregszászu, Prešova a Miskolca.
Približne 5000 dievčat a chlapcov, držiac v ruke jeden kvet, prešli vo veľkom zástupe ulicou Ferenca Deáka (dnes Alžbetina ulica) priamo do Dómu sv. Alžbety, kde zložili poklonu pred Rákóczim a jeho druhmi.
Boli už štyri hodiny, kedy sa celé študentstvo vystriedalo a mohlo tak prenechať miesto pre širokú verejnosť.
Uloženie tiel a slávnostné vysvietenie mesta
Ukladanie tiel do hrobky v Dóme sv. Alžbety začalo o piatej hodine, podľa vopred pripraveného harmonogramu za účasti oficiálnych kruhov.
Rozozvučali sa malé zvony na znak toho, že telo kniežaťa a jeho verných druhov práve ukladajú na večný odpočinok.
Po skončení tohto aktu sa mesto ponorilo do čarokrásnej žiary. Na pamiatku veľkého dňa sa celé Košice rozsvietili. Drobné farebné lampáše, plynové i elektrické svetlá po tisíckach ožarovali mohutný dav na uliciach.
Najgrandióznejšie bol vysvietený Andrássyho palác, ktorý zahaľoval od strechy až k zemi pás elektrických svietidiel. Podobne pekne žiarili aj ďalšie budovy, napr. mestská radnica, župný dom, Pauszov dom, biskupský palác, kasíno atď.
Vlniaci dav sa nevedel do sýtosti nabažiť nádhernou scenériou a atmosférou.
(Abauj-Kassai Közlöny, 31. 10. 1906)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
