Môj deň s dalajlámom

Koncom minulého roku som s majiteľom šamorínskej At Home Gallery Csabom Kissom začal spresňovať termín svojej výstavy, ktorá práve skončila, symbolicky počas tretej návštevy dalajlámu na Slovensku.

V tom čase už prebiehali vyše roka prípravy na jeho trojdňový bratislavský pobyt. Ten zabezpečovali práve manželia Kissovci, ktorí sú majitelia spomínanej galérie, ktorá okrem výstav organizuje aj koncerty a iné kultúrne podujatia.

Synagógu v Šamoríne navštívila Jeho Svätosť dalajláma počas prvej návštevy v roku 2000, ktorá sa niesla v duchu súcitu, lásky a porozumenia.

Súčasťou tej úžasnej návštevy bolo aj vytvorenie mandaly. Práve tu, v synagóge tvorili mnísi z kláštora Namgal Kalačákru mandalu, na ktorú sa chodili pozerať stovky ľudí, ktorí sa zhodovali, že mandala v nich vyvoláva myšlienky dobra, mieru, pokory, a to bez ohľadu na vyznanie.

V nedeľu 15. októbra sa za účasti Jeho Svätosti uskutočnil obrad rozmetania mandaly a neskôr jej vysypanie do Dunaja v Čilistove. Mal som tú česť byť pri tom.

Súčasťou celého podujatia v šamorínskej At Home Gallery bola aj výstava viacerých slovenských výtvarných umelcov, na ktorej som participoval. Išlo o plošné diela limitovaného formátu A2, ktoré boli po skončení uložené do špeciálneho albumu a odovzdané ako dar dalajlámovi.

Počas vernisáže a prezentácie prác sa Jeho Svätosť pri každom artefakte a autorovi pristavila a prehodila pár viet.

Bolo to až neskutočne dojímavé a umocnené úžasným zážitkom, na ktorý sa nedá zabudnúť. Rovnako ako na putovanie vo veľkom sprievode množstva ľudí k brehom Dunaja na vysypanie mandaly do jeho stáročia plynúcej vody.

Počas celého viachodinového stretnutia s dalajlámom, ktorý je okrem iného aj nositeľom Nobelovej ceny za mier z neho vyžarovala veľká skromnosť, pokoj a pokora. Nobelova cena mu bola udelená v nesmierne dôležitom roku 1989.

O pár týždňov si pripomenieme výročie Novembra '89, bez ktorého by ani takéto významné návštevy neboli možné.

V priebehu prvého pobytu na Slovensku sa ešte konala v Športovej hale na Pasienkoch dalajlámova prednáška s názvom: Etika pre nové milénium.

Približne 5000 prevažne mladých ľudí zaplnilo halu do posledného miesta. Počas prednášky viackrát zdôraznil, že všetci ľudia sú si rovní a túžia byť šťastní.

Hodinovú prednášku ukončila pol hodina odpovedí na zaujímavé otázky poslucháčov.

Prvý pobyt dalajlámu bol ukončený tlačovou konferenciou v hoteli Devín a následne sa ponáhľal na prevzatie čestného doktorátu na Univerzite Komenského v Bratislave.

V tej dobe som očarený nádhernou atmosférou spomínanej návštevy vôbec neuvažoval, či sa mi ten takmer zázrak podarí niekedy zopakovať.

Chvalabohu a našťastie pred pár dňami som mal opäť tú možnosť a česť sa s dalajlámom v Bratislave stretnúť.

Už počas horúcich letných dní a finišujúcej prípravy mojej výstavy s názvom One man band tour 2016 v šamorínskej synagóge som bol od organizátorov uistený, že na dalajlámovu prednášku v NTC v Bratislave obdržím čestnú V.I.P. vstupenku do prvého radu.

Tohtoročná verejná prednáška spojená s odpoveďami na otázky mala názov Nádej a šťastie v neistých časoch a jej začiatok bol o 13.00.

Do Bratislavy som pricestoval rýchlikom na pravé poludnie a už o pol jednej som bol pred budovou NTC. Tam som mal stretnutie s veľkým znalcom života a diela dalajlámu Danielom Liškom z Košíc.

Pred trinástou už bola vypredaná hala zaplnená do posledného miesta. Mimochodom, vstupenky na tú prednášku boli vypredané v priebehu pár dní a záujem bol niekoľkonásobne väčší ako kapacita AEGON arény.

Pred definitívnym vstupom do "arény" si uvedomujem ešte jednu úžasnú správu, ktorá práve obletela civilizovaný svet. Tohtoročná Nobelova cena za literatúru bola udelená jednej z najvýznamnejších osobnosti druhej polovice 20. storočia, spevákovi, hudobníkovi, básnikovi a spisovateľovi Bobovi Dylanovi.

V prípade Boba Dylana išlo jednoznačne o prelomové rozhodnutie pri udeľovaní Nobelovych cien. Svojím spôsobom rovnako prelomová bola návšteva dalajlámu na Slovensku, pretože po žiaľ už zosnulom prezidentovi Václavovi Havlovi bol prijatý, i keď iba na obede v reštaurácii televíznej veže Kamzík, prezidentom Andrejom Kiskom.

Po prvých krokoch v intímne osvetlenej AEGON aréne si obzerám vysvietené a kvetinami vyzdobené pódium a absolvujem niekoľko krátkych rozhovorov s priateľmi a známymi. Po pár minútach nastáva typicky šum, ktorý naznačuje, že zo zákulisia prichádza medzi poslucháčov dalajláma v sprievode niekoľkých ľudí.

Nakoľko mám tú možnosť prísť až ku kobercu, po ktorom za búrlivého potlesku kráča Jeho Svätosť, snažím sa pripraviť na detailný fotograficky záber.

V momente keď si takmer kľaknem a komponujem záber, dalajláma vybočí zo sprievodu a zamieri ku mne. Podáva mi s nadmierne láskavým úsmevom ruku. Som v úplnom dojatí, snažím sa mu kostrbatou angličtinou poďakovať.

Príchod dalajlámu sprevádza búrlivý a srdečný potlesk. Už z prvých jeho viet cítiť obdiv k láske a tolerancii. Celej prednáške nechýba okrem vážnych posolstiev mimoriadna bezprostrednosť a úžasný zmysel pre humor.

Dalajláma je takmer počas celých dvoch hodín úprimne usmiaty.

Prirodzene väčšinu jeho myšlienok poznám z kníh a článkov, ktoré som si už dávnejšie prečítal. No napriek tomu pasáž, v ktorej sa venoval pokore a negácii nenávisti, agresivity a hnevu ma veľmi oslovila.

Po skončení prednášky a diskusie som sa s priateľom Danielom presunul do hotela Devín, v ktorom bol najznámejší tibetský mních ubytovaný. Na električku sme čakali kúsok od miesta, kde mal nešťastnú nehodu môj priateľ, exposlanec a advokát Daniel Lipšic.

Na zastávke bratislavskej MHD sme sa na chvíľu vrátili do reálií pomerne komplikovanej politiky na Slovensku. Práve v tom hoteli mal stretnutie s Tibeťanmi. S jedným z nich som sa pred hotelom kúsok od najväčšej európskej rieky Dunaj odfotil.

Od hotela Devín sme sa pobrali taxíkom na železničnú stanicu na rýchlik. Daniel Liška do Košíc, ja ešte na pár dní do Piešťan. Podľa informácií od organizátorov celého dalajlámovho pobytu na Slovensku bol veľmi spokojný, vrátane užitočného rozhovoru s prezidentom Andrejom Kiskom.