Dorota Sadovská: Živé šaty sú fascinujúci príbeh

Inštalácia v priestoroch bývalej reštaurácie ukazuje, ako dokážeme vnímať umenie.

„A čo tu predávate? Šaty? Nie pani, tieto sa nedajú kúpiť. A načo potom sú?" pýtajú sa okoloidúci.

Inštalácia Doroty Sadovskej Živé šaty v priestoroch bývalej reštaurácie Veverička je lakmusovým papierikom ukazujúcim, ako dokážeme vnímať umenie.

Preto organizátori zvolili obchodné priestory, kde ešte pred nedávnom sídlili potraviny. A reakcie ľudí sú vskutku rôzne. Na toto sa mám dívať?!!! - rozhadzuje rukami staršia pani a potom sa schválne pustí krížom cez klíčiace šaty.

Aj takéto sa stáva. Ale potom sa objaví ktosi a povie: „Musíte mať radosť, že môžete takto pestovať umenie."

Dorota Sadovská pozná správanie každého semienka. „Ak trávu teraz budeš zalievať menej, korienky budú rýchlejšie prenikať cez látku. Budú hľadať vodu naspodku medzi bublinkami," radí.

Tráva postupne pretkáva korienkami rub látky. Príroda sa zázračne prispôsobí. Časozberná inštalácia sa mení každý deň. Stačí iba primerane polievať vodou. Nič viac. Niektorí ľudia ohrnú nosom, iní sú zasa zvedaví a zastavia sa. Väčšina nechápe, načo toľko námahy pre niečo, čo ťažko oblečiete niekam von. Nadšení sú aj cudzinci.

"Šaty z trávy, horčice či reďkovky! Také čosi vidím po prvý raz," tvári sa začudovane pán, ktorý neodolal a vstúpil do priestoru nezvyčajnej inštalácie.

Najlepšie tomu rozumejú deti. A poniektorí sa prídu pozrieť viackrát. „Táto umelkyňa vie aj nádherne kresliť," s úžasom konštatuje návštevníčka, keď si prelistuje knižku vydanú pri príležitosti Dorotinej výstavy v bratislavskej galérii Nedbalka.

(zdroj: Judita Čermáková)

Ako si vymyslela koncept živých šiat?

- O šatách, na ktorých bude rásť tráva som rozmýšľala ešte pred 16 rokmi. Zaujala ma krehkosť a zraniteľnosť živého. Uplynulo však veľa času, kým som našla spôsob, kedy a kde projekt zrealizovať.

Kde mali premiéru?

- V roku 2013 sme s kurátorkou Luciou Mikloškovou pripravili projekt Živé šaty pre Turčiansku galériu v Martine. Oslovila som módnu návrhárku Michaelu Ľuptákovú, aby mi pripravila šaty, ktoré je možné rozzipsovať na ploché časti jednoduchých geometrických tvarov. V galérii postupne rástla na podlahe "záhrada" a iba fotografie na stene pripomínali, že sa do nej dá obliecť.

Ako vnímali na festivale elektronického umenia v Linzi koncept šiat, ktoré zaseješ a vypestuješ? Ťažko v nich hľadať súčasné médiá, alebo áno?

- V roku 2015 bola na Ars Electronica v Linzi hlavná téma Post City, teda koncepcia mesta budúcnosti. Prekvapilo ma, koľko zeleného a živého bolo v hlavnej budove a ako sa môj projekt prirodzene viazal k celkovej atmosfére festivalu. Dokonca na hlavnom galaprograme som mala performance v šatách na javisku v Brucknerhaus.

Často vo svojej tvorbe hovoríš jazykom módy. Koncept tvojich časopisov SADO reaguje na všetky klišé módnych magazínov. S titulkou ti pomáhal básnik Ivan Štrpka. Ako ste sa našli?

- Pre tituky časopisu SADO - VSKA oslovujem zakaždým niekoho iného, koho prácu si vážim a s kým chcem spolupracovať. A to aj oslovením vždy iného fotografa. Napríklad na prvej titulke sa stretli fotograf Miro Švolík a kurátor, teoretik umenia, ale aj poet Daniel Grúň. V druhom čísle to bol fotograf Pavel Mára a text pripravila poetka Nora Ružičková. Bola som veľmi rada, že Ivan Štrpka prijal túto moju zvlášnu ponuku a pripravil viacero hesiel pripomínajúcich klasické ženské magazíny s jemu vlastným nadhľadom a humorom. Pre tretie číslo bola pripravená čiernobiela fotografia od Tona Stana, no nakoniec bola vybraná trávová od Šymona Klimana, aby viac komunikovala obsah čísla a Štrpkov text. Fotografiu Tona Stana však tiež nájdete v tomto čísle. Som veľmi rada, ak môžem spolupracovať s niekým, kto je v niečom oveľa šikovnejší ako ja.

Akú váhu má slovo v tvojej tvorbe?

- Hlavne slovo nenapísané, nevypovedané, ale výtvarne sprítomnené je podstatné vo výtvarnom umení.

V rámci projektu Plató Creative Clash, ktorý predstavuje presahy módy a umenia si pripravila inštaláciu Živých šiat. Čím bude v Košiciach iná?

- Rozsahom, jedinečnou komunikáciou cez výklad na Hlavnej ulici a spoločné performance začiatkom novembra. Košický projekt je silne interaktívny s publikom, spolu s návštevníkmi sme v prvý deň zasadili rozličné semená, teraz si ich môžu v priebehu rastu chodiť pozerať a pondelok 7. novembra s mnohými z nich predvedieme Živé šaty. Ak to bude možné, projekt bude pokračovať aj po tomto termíne a diváci snáď môžu pozorovať aj krásu starnutia a zánik rastlín.

Čo očakávaš od tohto projektu?

- Že sa podarí sprostredkovať veľmi silné a základné čaro života. Jeho narastanie aj úbytok. Je to znovu a znovu fascinujúci príbeh, ktorý dnes za počítačmi nedokážeme naplno prežiť.

Predtým si spolupracovala pri tvorení šiat s mladými návrhárkami a teraz s Dagmar Hilbertovou, ktorá ako pedagogička VŠVU vychovala výrazné návrhárske osobnosti a sama bola výnimočnou návrhárkou, ktorá sa preslávila v 80. - 90. rokoch v časopise Dievča a Žena a móda. Aká bola spolupráca?

- Výborná. Na škole sme sa nestretli, ja som študovala na maľbe, no teraz si našla pre mňa čas a potešilo ju, že budeme spolu vytvárať šaty inšpirované "barokovou záhradou".

Koľko modelov šiat uvidíme?

- 8 základných a mnoho doplnkov.

Nevadí ti, že tie šaty tak rýchlo odchádzajú?

- Projekt cielene nadväzuje a aktualizuje starú tému v umení - Vanitas alebo Memento mori (latinské príslovie znamená Pamätaj, že zomrieš), teda rozmýšanie o pominuteľnosti, premene a zániku všetkého živého. Z histórie poznáme nielen zátišia s lebkami, ale napríklad aj kresby s rozličnými fázami života ženy: od dievčaťa, krásnej panny, cez matku, zrelú ženu, starenu až po kostru prevŕtanú červíkmi. Práve na tieto nadväzujú vystavené fotografie v bielych šatách pred výsevom, potom v plnej sile, živosti rastlín a nakoniec šaty s uschnutými rastlinami. Navyše po výstave a performance v Rakúsku som šaty zbavila rastlín nakoľko sa dalo, dokonca niektoré aj vyprala, no nepomohlo to. Z celého predošlého projektu ostala iba škatuľa plná nového života šťastných húseníc, molí a chabé zvyšky predošlých šiat súcich len na fotografiu a rýchle vyhodenie.