Košice sa za posledných dvadsať rokov výrazne zmenili. Vyrástlo v nich mnoho nových stavieb, hypermarketov, bytových domov, zrekonštruovalo sa centrum. Niektoré developerské projekty priniesli do schátraných lokalít oživenie, iné naopak výrazne zošklivili centrum.
Preto sa dnes pýtame osobností Košíc, ktorí sú aj lokalpatrioti a v Košiciach prežili veľký kus života, čo by si priali zmeniť. Ich odpovede môžu byť inšpiráciou pre radných i poslancov, aj keď nie všetky túžby sa dajú reálne zrealizovať.
OTÁZKA PRE OSOBNOSTI ZNIE: Čo by ste v Košiciach zmenili, keby ste mali v rukách čarovný prútik?
Pavel Titl, dopravný špecialista
Pavel Titl. (zdroj: veja)Mať čarovnú moc a čarovať ? Bolo by toho veľa, čo si človek želá, a vie, že sa to nikdy nesplní. Ale kedže som dopravák a celý svoj profesijný život venujem riešeniu dopravy, tak by som tomuto mestu vyčaroval to, čo ešte v roku 1982 v rámci aktualizácie rozvoja dopravného systému v Košiciach navrhoval vtedajší Útvar dopravného inžinierstva mesta Košice, kde som v tom čase pôsobil.
Bol to výhľadový stav pre rok 2000, takže dnes by už pre Košičanov fungovalo nové prepojenie Ťahanoviec s Kostolianskou cestou, mimoúrovňová križovatka Štúrova – Moldavská – Toryská pri dnešnej Steel aréne, obchvat Košickej Novej Vsi vrátane mimoúrovňovej križovatky na Heringeši /dnešný Obytný súbor Panoráma/, obchvat Sídliska Nad jazerom a MČ Krásna v smere na Slanec, cestné prepojenia Prešovská – Ľavobrežná – Masarykova, Južné nábrežie /Vyšné Opátske/ - Jantárová, mimoúrovňové napojenie ulice Pri prachárni na obchvat Červený rak, podchody pre peších v križovatke tr. SNP – Toryská a tr. SNP – Ipeľská.
V mestskej hromadnej doprave by Košičania využívali nové a predĺžené električkové trate v Barci ku železničnej stanici, na Jazere až ku železničnej stanici v Krásnej, k dispozícii by mali električkovú trať od križovatky Alejová – Gemerská cez areál VŠA , križovatku Moldavská – Popradská /dnešný Hornbach/ na Bardejovskú pri DPMK, s odbočením ku vysokoškolským internátom na Luníku 8.
Električkou by do centra jazdili aj Šačania – pri valcovni železiarní by nová trať odbočila do Šace a končila až pri nemocnici. Električky by jazdili opäť po Hlavnej a tak isto by bolo obnovené prepojenie Železničnej stanice s Námestím Maratónu mieru.
Tí, ktorým dnes chýbajú v uliciach trolejbusy, by boli určite spokojní, okrem existujúcich dnes nefunkčných tratí by Sídliská KVP a Furče obsluhovali trolejbusy aj po novej trati po Ipeľskej, Vojenskej, Moyzesovej ku „Jumbu“, taktiež by premávali po celej Myslave.
Radosť by mali aj obyvatelia Železníkov a Podhradovej, trolejbusy by jazdili po predĺženiach tratí na Rastislavovej po Železníky, a od Mieru na Podhradovú.
Toto bola dopravná vízia pre rok 2000, ozaj škoda, že nemám čarovný prútik a neviem to Košičanom ponúknuť ani dnes, keď sa pomaly končí rok 2016.
Peter MURKO, dlhoročný hlavný architekt mesta Košice
(zdroj: Judita Čermáková)Nikdy som veľmi netúžil po čarovnom prútiku, ale keby som ho mal, tak:
- by som si želal trochu viac úsmevov na tvárach ľudí, lebo majú na to dosť dôvodov,
- by som si želal, aby si ľudia navzájom viac priali, skúsili sa tešiť, všimnúť si, alebo dokonca (a to som dosť smelý) aj pochváliť niekoho aj cudzieho, keď sa mu niečo podarí, keď má dôvod na radosť. Menej závisti, zloby, viac prajnosti medzi nami,
- by som si želal, aby si ľudia viac uvedomili a možno aj viac vážili, kde žijú, ako žijú, čo všetko majú (nemyslím tým len peniaze), lebo to nie je samozrejmosť ani povinnosť. Keď človek cestuje, spoznáva aj iné kúty našej zemeguľky a potom sa vracia domov, tak si to vie viac uvedomiť. Alebo keď nás niekto zo sveta navštívi, tak je často prekvapený, ako dobre si tu žijeme (zacitujem výrok našej výmennej študentky Amiky zo zámožnej rodiny z japonského Tokia, ktorá tu bola na ročnom výmennom pobyte pred 4 rokmi a odvtedy ešte aspoň 6x, lebo vždy, keď môže, urobí všetko, aby opäť prišla „domov" - do Košíc. "Oco (lebo tak ma oslovuje). Na to, koľko vy tu pracujete, sa strašne dobre máte," tak až vtedy nám to dôjde. Svet nie je len Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, svet tvoria aj chudobnejšie časti sveta...
- aby sme sa prestali na seba a na okolie pozerať len z tej škaredšej stránky.
Ale tieto názory sú na chlapa dosť sentimentálne a sú skôr pre zlatú rybku, takže teraz pár vecnejších požiadaviek - pre čarovný prútik (a mne ich dokonca ani nemusí splniť okamžite...):
- tešil by som sa, keby sa začalo reálne pripravovať premostenie a prepojenie medzi Masarykovou a Prešovskou cestou v časti pod Furčou. Toto prepojenie by reálne umožnilo a podľa mňa aj naštartovalo rozvoj mesta pozdĺž Hornádu. Na toto územie bolo spracovaných už veľa dobrých riešení, ako by mohla táto časť mesta pekne vyzerať. Podľa mňa už prichádza doba, keď by sa rozvoj Košíc mohol posunúť do priestorov okolo Hornádu, vzdialených len pár minút od historického centra. Bez dobrého komunikačného napojenia na mesto to ale nepôjde,
- tešil by som sa, keby sa začalo uvažovať o príprave územia Malinovského kasární, najväčšej rozvojovej ploche v centre mesta, ale podmienkou musí byť kvalita, ktorú si tento priestor zaslúži a funkcie, ktoré centru budú prospešné a nie zaťažujúce (predovšetkým dostatočný počet verejných parkovacích plôch) vrátane slušnej športovej haly, ktorú by si mestské športy (najmä basketbal) určite zaslúžili, aby stará koniareň mohla ísť na zaslúžený dôchodok.
Takže na záver - podľa mňa žijeme v dobrom meste, ktoré sa posúva stále dopredu a nechcime veci meniť okamžite. Lebo napríklad v Bratislave sa za posledných 15 rokov veľa okamžitých zmien podarilo, len neviem, či život po každej stránke (nielen ekonomickej) sa v nej aj výrazne zlepšil. Myslím, že nie...
Ivan VANKO, známy košický advokát
(zdroj: archív)Pomerne dosť dlho som rozmýšľal nad odpoveďou. Som "starý Košičan", štvrťstoročie som býval v centre mesta na "Šrobárke". Chytá ma nostalgia.
Ak zavriem oči... chýbajú mi stavby, ktoré boli podľa môjho názoru nesystémovo zbúrané, ale to bol socík. Napríklad Dominikánske námestie, kde je dnes len parkovisko, chýbajú mi stavby zo Štúrovej ulice, kde sa účelovo zbúrali budovy pre výstavbu sporiteľne a poisťovne, chýbajú mi staré budovy z bývalej Ménešiho (Floriánskej ul.), ktorá končila pri bývalom pivovare.
Chýbajú mi stavby z Mlynskej ulice pri Jakabovom paláci, kde bolo dlho len parkovisko. Nehovoriac o súčasnom parkovisku na Kováčskej ulici. Všetko to bolo staré mesto, moja mladosť.
Sme však ďaleko pred Bratislavou, kde si vyničili centrum mesta...
Peter KALMUS, občiansky aktivista
(zdroj: Judita Čermáková)Osobnú slobodu občanov, ktorých sloboda rozhodovania je takmer posvätná, by som rozhodne čarovným prútikom nemenil.
Ľudia sa sami musia rozhodovať aj pri voľbách a vedieť rozlíšiť, ktorí politici sú ozaj hodní, aby dostali ich hlas.
Je nutné vedieť, ktorí kandidáti sú dôveryhodní a s rozvojom Košíc to myslia úprimne a ich prioritou nie je ich osobný prospech, korupcia a rodinkárstvo.
To, čo by som zázračným prútikom zmenil, je návrat historického centra do stavu, v akom bolo v šesťdesiatych rokoch.
Myslím, že každý by rád privítal, aby z centra zmizli viaceré stavby, ktoré nesmierne a navždy poškodili Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Od odchodného domu Dargov (chvíľu Domino), cez nešťastný "kremačný" hotel oproti, až po železničnú stanicu.
Pôvodné historicky a architektonicky unikátne budovy, ktoré tam pôvodne stáli, žiaľ, už môžeme obdivovať len z dobových fotografií a dokumentárnych filmov.
Prirodzene, je mi ľúto aj zbúraného rekreačného strediska Anička, zrovnanie so zemou unikátneho futbalového štadióna v rámci VŠA a ďalších zaujímavých košických stavieb.
Som presvedčený, že návrat Mlynského náhonu do pôvodnej trasy nemusí byť len utópiou.
Obchodný dom Dargov. (zdroj: archív)
(zdroj: Róbert Berenhaut)
Double Tree By Hilton. (zdroj: Judita Čermáková)
(zdroj: Róbert Berenhaut)
Rudolf SCHUSTER, exprezident SR
(zdroj: Judita Čermáková)Košice sú moja srdcová záležitosť a som hrdý na to, ako o ňom rozprávajú zahraniční hostia, či už to boli politici svetového mena alebo obyčajní bežní cudzinci.
Máme však ešte stále čo naprávať. Mojím snom, s ktorým sa netajím, je vrátiť rieku do Mlynského náhona.
Bolo by to úžasné, keby sa to raz podarilo, lebo keď som niekde vo svete a vidím, akú atmosféru dokáže vytvoriť rieka v meste, tak si stále spomeniem na náš betónový náhon a predstavujem si, aká nádhera by to bola, keby Hornád tiekol tak, ako za starých časov.
Áno, už počujem kritikov, že kto by to zaplatil, kde by šla doprava, ale ja si stále myslím, že najdôležitejšie je pustiť sa do odvážnych projektov, snažiť sa nájsť riešenia, ako by sa dali zrealizovať a ak človek niečo veľmi chce, tak sa to podarí spoločnými silami. Lebo som presvedčený, že táto myšlienka má medzi Košičanmi veľmi silnú podporu.
Mlynský náhon. (zdroj: Róbert Berenhaut)
(zdroj: Róbert Berenhaut)Rovnako si myslím, že by sa aj lokalita bývalej magnezitky, ktorú sa mi podarilo odstaviť, stala súčasťou rekreačnej lokality Anička a v okolí brehov Hornádu by sa mohli vytvoriť pláže ako v Paríži pri Seine alebo ako v Bratislave pri Eurovee, kde sa môžu ľudia stretnúť, deti hrať a organizovať pikniky.
Mrzí ma aj to, v akom stave je dlažba na Hlavnej ulici, ktorú bolo potrebné po sadnutí porfýru poriadne vyšpárovať.
Celé centrum, to znamená aj Mlynská a Alžbetina, tzv. Zlatý kríž by mali byť výstavnými časťami Košíc, bez asfaltu, s množstvom kvetov i atrakciami.
Mrzí ma aj ulička remesiel, určite by som si želal, aby žila, aby remeselníci predvádzali svoj kumšt aj na ulici, aby si Košičania vážili, akých šikovných ľudí tu máme, aby aj mesto podalo pomocnú ruku v organizovaní zaujímavých podujatí počas celého roka.
Skrátka, jeden čarovný prútik by mi iste nestačil, ale ja ani na čarovné prútiky neverím, vždy som sa spoliehal na seba a šikovných spolupracovníkov a na základe skúseností viem, že sa netreba báť a treba sa pustiť do práce a potom sa veci určite podaria.
Nápadov mám plný zošit, všade, kde cestujem, si zaujímavé nápady zapisujem.
Peter SCHUTZ, komentátor
(zdroj: archív)Osobne som s Košicami relatívne spokojný, o čom svedčí, že nechystám emigráciu, ešte ani keby boli opäť zvolení Raši a Fico.
Proti centru, kde žijem, nemám nič. Rozšírenie pešej zóny, hoci aj na veľké „jadro" okolo Hlavnej by však celkom potešilo.
Ak aj nie otravy emisiami, tak svetové trendy k podobnému rozhodnutiu aj niekedy okolo 2025-2030 povedú.
Naprotiveň „politikom" zo Starého Mesta sa tiež domnievam, že centrum by veľmi osviežil a urobil svetovejším aj rušnejší nočný život.
Mnohoročnou hanbou „veľkých" KE je Lunik IX, ktorý by sa mal jednoducho „rozptýliť" i za cenu, že nie každému - hoci aj väčšine - sa to musí ľúbiť.
Samozrejme, na skrášľovanie a rozvoj infraštruktúry na typické motívy - zeleň, parky, ihriská, športoviská a, áno, parkoviská - je priestoru habadej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
