KOŠICE. Na Najvyššom súde SR sa v stredu uskutočnilo neverejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o sťažnosti Čečenca Hamzata S. (33) a jeho košickej advokátky Ivety Rajtákovej.
Podali ho voči septembrovému verdiktu Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodol o tom, že vydanie cudzinca do Ruska, kde na neho vydali medzinárodný zatykač, je prípustné.
Zatykač pre terorizmus
Hamzata zadržala slovenská polícia pri kontrole na hraničnom priechode Vyšné Nemecké vlani v januári. Predložil svoj cestovný pas, vystavený Švédskym kráľovstvom.
Keďže na Čečenca vydal v roku 2007 Federálny súd oblasti Zavodskoje v meste Groznij medzinárodný zatykač, bol našimi úradmi zadržaný.
Súd ho vzal do predbežnej a vo februári 2015 do tzv. vydávacej väzby. Cudzinec ju trávil vo väznici na Floriánskej ulici v Košiciach.
Rusko vydalo na Hamzata zatykač v roku 2007 pre podozrenie z terorizmu.
Vinia ho z toho, že na základe príkazu vodcu čečenských rebelov Doku Umarova ako člen nelegálnej ozbrojenej skupiny spáchal v auguste 2004 v Groznom teroristický čin. Spolu s ďalšími asi 40 ozbrojenými osobami sa údajne snažil zmariť voľby čečenského prezidenta.
Zaútočili údajne na policajtov, armádu a civilistov, pričom boli aj straty na životoch.
Rusi požiadali o vydanie Čečenca podozrivého z terorizmu Čítajte Časť rodiny už má azyl
Rajtáková, označila tvrdenia ruskej strany za vymyslené. Jej úrady sa snažia cez príbuzných zistiť, kde je jeho brat Aslan.
Ten patril k čečenským rebelom, bojoval v prvej čečensko-ruskej vojne (1994 až 1996) a následne zastával vysokú pozíciu v bezpečnostných zložkách prezidenta Aslana Maschadova.
Aj samotný Hamzat obvinenie z terorizmu odmieta. Jeho mame, bratom a trom sestrám migračný úrad v Malmö udelil azyl.
Príslušný orgán dospel k záveru, že ich prenasledovanie na základe politického názoru je dôvodom priznať im status utečenca.
Po štyroch rokoch pobytu sa vlani časť rodiny stala švédskymi občanmi.
Výnimkou je Hamzat, ktorému dodržať túto lehotu znemožnil pobyt v slovenskej väznici a jeho mama, ktorá prišla do Švédska neskôr.
Verejné bolo (ne)verejné
Krajský súd v septembri na tzv. verejnom zasadnutí rozhodoval o prípustnosti vydania Hamzata do Ruska po druhý raz.
Po prvý raz to bolo ešte v januári, kedy po tri hodiny trvajúcom zasadnutí verdikt nevyriekol. Odročil ho na neurčito.
Hoci bolo zasadnutie vedené v programe ako verejné, predsedníčka senátu po jeho začiatku verejnosť zo siene vylúčila. Zdôvodnila to bezpečnostnými dôvodmi.
V sieni mohli ostať iba procesné strany a dve Hamzatove sestry, Rajsa a Haidi,, ktoré na toto konanie pricestovali zo Švédka.
Rozhodovali tri hodiny
Rozhodovanie o vydaní či nevydaní Hamzata do Ruska trvalo takmer tri hodiny.
"Súd rozhodol že vydanie môjho klienta do Ruska je prípustné," informovala nás Rajtáková po skončení zasadnutia. "My stále dúfame, že ho nevydajú. Podľa nás všetko nasvedčuje tomu, že žiadosť Ruska o extradíciou má jediný cieľ. A to dostať môjho klienta do Ruskej federácie, kde bude stíhaný za svoje politické názory."
K verdiktu sa vyjadril aj súd.
"Krajský súd na verejnom zasadnutí rozhodol o prípustnosti vydania v trestnej veci vyžiadanej osoby. Pri rozhodnutí senát vychádzal z toho, že boli splnené zákonné podmienky, vyžadované Európskym dohovorom o vydávaní. Súd nezistil dôvody neprípustnosti vydania, ani vzhľadom na udelený status utečenca švédskym migračným úradom a rovnako ani porušenie článku 3 Dohovoru v prípade vydania vyžiadanej osoby," informovala hovorkyňa Marcela Gálová.
Košický súd rozhodol, že Čečenca môžeme Rusom vydať Čítajte V Bratislave mali iný názor
Keďže Hamzat s advokátkou podali sťažnosť, spis bol odstúpený Najvyššiemu súdu (NS) SR. Ten o nej v stredu rozhodol na neverejnom zasadnutí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
