Judita Štofková, profesorka slovenčiny a prvá ponovembrová námestníčka primátora
(zdroj: archív)Ničoho v Košiciach hádam nie ja viac, ako krčiem, kaviarní, pomaly ani toľko parkovacích miest niet. Za úradnými vybavovačkami sa Košičan presúva do okrajových zón, ale krčmu nájdeš desať krokov od brány. Dlhé roky žijem v blízkosti Kováčskej ulice a dlho tam boli iba Apoštoli a Malá fajka a tá bola legendárna svojou fazuľovicou a dobrým pivom. Bola útočiskom aj pre študentov blízkeho gymnázia, ktorí počas voľných hodín tam hľadali azyl a ich výhovorky námatkovej kontrole pedagóga sa vyrovnali fantasy alebo ľudovým rozprávkam. Tie časy sú dávno preč. Krčma na krčmu s názvami od výmyslu sveta a skoro vždy plné. Fajčiarov sme zdegradovali a vyhnali zovšadiaľ, ale alkoholu nič nesstojí v ceste. Tak len smelo dvíhaj národ poháriky a prepíjaj si mozog. Naozaj skvelý počin vedenia mesta - skvostnú uličku remesiel pretvoriť na uličku krčiem. Tak som zvedavá, koľko ich ešte pribudne.
Ladislav Rovinský, ochranca prírody a šéf Spolku na podporu skrášľovania Košíc
(zdroj: archív)Spolužiaci na vysokej v roku 1970 neverili, keď som čítal z adresára roku 1926, kde všade boli v Košiciach reštaurácie, krčmy, hostince, pivárne, vinárne a iné podobné podniky. Ak si niekto chcel dať za hlbokého socíku na Leninovej pivo, muselo mu stačiť zopár podnikov. V súčasnosti je v košickom centre reštaurácií tak akurát.
Na druhej strane „letné sedenia" za socializmu neboli a neboli ani „historicky" – terasy malo len zopár podnikov (Schalkház, Európa, Andrássi). Ostatné zariadenia mali „letné záhrady" vo dvoroch budov (Palace, Plzenská a iné). Letných sedení je priveľa a plochou obmedzujú chodcov a cyklistov.
Počas búrlivejších študentských čias sme zablúdili do rôznych podnikov, ktoré už neexistujú. Avion, Detva, Európa, Imperiál, Malá fajka, Mestská vináreň, Olympia, Pri divadle (Lesch) reštaurácia, Srdiečko minigril, Tokaj, Tatra, Veverička.
Nostalgia? Prvýkrát v krčme – priznal som sa a spolužiaci v prvom ročníku na vysokej sa v Malej fajke strašne rehotali...
A – ak nostalgia – tak prvé rande – v Carpane – to stále funguje – asi preto, aby som mal kde spomínať...
Pavel Titl, dopravný špecialista
(zdroj: facebook)Ťažká otázka, najmä pre toho, kto žije na domácej strave a do reštaurácie zájde zväčša len v čase dovoleniek – aj to mimo Košíc. A workoholika sa spýtať na množstvo a kvalitu krčiem v jeho širšom okolí je otázka priam na telo, a odpoveďou je iba bezradné pokrčenie ramien.
Kaviarne? Môže byť kapučíno s možnosťou si pozrieť zaujímavú knihu – takže Panta Rhei v Auparku či Optime, alebo pekné modelky v televíznych módnych šotoch v People café v Galérii.
Ak si mám zaspomínať na nejaký podnik mého mládí, tak napr. Veverička a jej nezabudnuteľný vyprážaný syr so šunkou a hranolkami za cca 8 Kčs, ktorý som si často doprial ešte počas študentských liet. Bola to jedna z najlepších reštaurácií na vtedajšej Leninovej, a keď som sa už vrátil do tých rokov osemdesiatych minulého storočia, nedá mi nespomenúť, že som jedným z posledných Košičanov, ktorí sa okolo Veveričky preháňali električkou – ako jej vodič, brigádnik v DPMK. Tá električka v centre mi dodnes chýba, od tých čias mám pocit, že centrum čoraz viac chradne, a ruch veľkomesta končí v podzemnej garáži Auparku.
Peter Murko, dlhoročný hlavný architekt mesta Košice
(zdroj: Judita Čermáková)Reštaurácií, barov, krčiem je vždy toľko, koľko sa vie uživiť - takže trh určuje množstvo - aj keď ich v súčasnosti v košickom centre určite málo nie je a možno prichádza čas aj na udeľovanie licencií.
Osobne, keď som bol pri prestavbe Hlavnej, pri lokalizovaní Auparku vo väzbe na centrum mesta, som sa touto otázkou veľmi podrobne zaoberal (veď som to ako hlavný architekt mal aj v kompetencii a na zodpovednosti). Bolo tu nesmierne veľa názorov, ako sa Hlavná vyľudní, ako to bez áut nebude fungovať, že tu budú len reštaurácie, krčmy, aj to s odsunutými terasami od fasád objektov, ale toľko sa ich neuživí a priestory na prízemí na Hlavnej, Kováčskej, Mäsiarskej ostanú prázdne a budú bez života. Ako to funguje po takmer dvadsiatich rokoch od rekonštrukcie si každý, kto navštívi centrum s jej súčasnou fantastickou atmosférou, môže urobiť názor sám. Košické centrum má podľa mňa (ale aj podľa takmer väčšiny návštevníkov) atmosféru, ktorú zrejme nemá žiadne mesto na Slovensku. Dokonca som to počul aj od viacerých Bratislavčanov a im sa také chvály na Košice ľahko asi nehovoria.
Či chýbajú nejaké druhy krčiem v centre - podla mňa ani veľmi nie - je tu škála, na košické pomery dosť široká, a keďže tieto typy prevádzok majú pomerne rýchlu „obrátkovosť", tak každú chvíľu niečo vznikne a niečo aj zanikne. Skôr mi niektoré zariadenia v centre začínajú vadiť. "Pajzle", kde sa chodí len opiť a stretávajú sa tam problematické skupiny ľudí, musia byť postupne z historickej časti vytláčané. Myslím si, že aj diskonty s alkoholom nemajú v centre čo robiť. Najmä v noci sú často miestom, kde sa dokupuje alkohol, aby sa partie „dorazili" a potom robili cirkus v nočných hodinách.
Keďže ešte nie som taký starý, a aj vysokú školu a s tým spojené vrcholné krčmové obdobie som absolvoval v Bratislave, k žiadnej košickej krčme nemám špeciálne študentské spomienky.
Ale keď by som niečo zmenil a zlepšil, tak by som určite spomenul Malú fajku, známu ako Kiš pipa, študentskú krčmu so slávnou fazuľovou polievkou na Kováčskej ulici. Tu možno svitá na lepšie časy a obnova týchto priestorov by mohla čoskoro uzrieť svetlo sveta. Tento priestor tvorí jeden historický blok spolu s priestormi kaviarne Slávia, ktorá sa na moju radosť a trochu aj mojím pričinením pred rokom dala do takej podoby, aká jej, ako najslávnejšej kaviarni v meste, patrí. Ďalšou etapou by malo byť práve dobudovanie a vrátenie do pôvodnej atmosféry zadnej časti objektu, kde mala a verím, že bude mať svoje miesto aj stará-nová Malá fajka. Druhým miestom je priestor Schalkházu (ktorý si už nepamätám), ale ešte aj nového Slovanu. Dnes DoubleTree by Hilton má všetko, len nie živú a tradičnú atmosféru reštaurácie, kaviarne - tradičného stretávania sa starých ale aj mladých Košičanov. Najlepšia adresa v meste,ale dnes jedna z najslabších atmosfér, ktorá vznikla po poslednej prestavbe. Dnes okolo jedného z najrušnejších peších uzlov v meste sa len prechádza a vstupy do reštaurácií a kaviarní sú nasmerované do zásobovacej ulice na nevľúdnej - severnej strane hotela.
Peter Schutz, politický komentátor
Peter Schutz. (zdroj: archív)To, či je v centre kaviarní, krčiem a reštaurácií dosť, málo či už veľa, rozhoduje a vždy rozhodne trh. Teraz sa mi to javí primerane, ale keby sa otvorilo v centre nejaké poriadne retro rockové hocičo, tak by mali na moju návštevnosť a peniaze celkom dobrú šancu. Zaujímavé je, že nostalgicky spomínam – ak nostalgia, tak u mňa je to doba boľševika – na otvorené krčmy väčšinou mimo centrum. Konkrétne Cambridge, Janko, Letná a Rokoko, čo sú miesta, kde som – až na jednu výnimku - už 25 rokov nepoložil nohu. V centre bola kedysi pútne miesto „vlasáčov" a inej spodiny, ku ktorej som hrdo patril, Veverička. Odtiaľ, a ešte aj z mestskej pivárne by som aj nejaké neopakovateľné chvíle vedel vydolovať, ale keby som si konkrétne spomenul, tak by to vážne ohrozilo moju vynikajúcu povesť a komentátorskú kariéru.
Peter Kalmus, umelec a aktivista
Peter Kalmus. (zdroj: Judita Čermáková)Som presvedčený, že písať o košických pohostinstvách, kaviarňach, puboch, kluboch a baroch je najautentickejšie práve v jednom z nich. Momentálne je 22:22 a sedím pri vynikajúcom pive v krčme U Legionárov. Pri vedľajšom stole sedí svojím spôsobom legenda kolportérov košického Večera Fantomas. Nielen tento podnik, ale všetky v Košiciach sa chvalabohu a našťastie nachádzajú v relatívne slobodnom a demokratickom state, ktorého sloboda súvisí aj s prevádzkovaním spomínaných služieb pre občanov i návštevníkov Košíc.
To či je v centre tohto úžasného a magického mesta veľa,či málo kaviarní, barov a iných podobných zariadení záleží len a len na ich zákazníkoch. Prevádzkovanie "spoločensko relaxačno zábavných" priestorov je podnikanie takmer úplne rovnaké ako každý iný obchod. Od predaja zeleniny, ovocia a kvetov na trhu cez lekárne až po predaj napríklad nábytku. Ako návštevníka ktoréhokoľvek mesta, kdekoľvek v Európe ma prirodzene viac zaujíma spoločenský život ako veterinárna ambulancia, ktorá je samozrejme súčasťou dnešného životného štýlu. Párkrát som navštívil Brusel a v niečom mi pripomínal Košice. Samozrejme, mám na mysli to úžasne množstvo podnikov, ktoré dotvarajú atmosféru a kolorit každého významného mesta. A je úplne jedno, či ma niekto rád čajovne, alebo whisky bary. Znalci ohnivej vody vedia, kde v Košiciach je taká možnosť a samozrejme experti na čaj sú na tom úplne rovnako. Vegetariáni i vychutnávači momentálne aktuálnej kačacej sezóny nie sú o nič ukrátení. Každá generácia zažije svoje obľúbené podniky. Spomínať na krčmy a iné pohostinstvá patrí rovnako k životu ako vracať sa k obľúbeným filmom,knihám, koncertom, či návštevu športových podujatí. Vymenovať, a jednou dvomi vetami charakterizovať spomínané priestory by bolo pravdepodobne na minimálne štyri strany tohto týždenníka. Nostalgicky sa preto vrátim ku krčmám, ktoré už definitívne odišli do večných lovíšť.
Medzi moje obľúbené určite patrila Olympia, ktorá pár rokov bola funkčnou súčasťou Kuzmányho sídliska. Olympia, okrem svojím spôsobom bohémskeho názvu, mala neskutočnú atmosféru, ktorú umocňovala menšia záhrada s pôvabnou jednodráhovou drevenou kolkárňou. Súčasťou záhradného stolovania bol aj ďalší prízemný priestor vedľa kolkárne. Staviteľ myslel aj na letné búrky, či daždivé dni. Síce na rozdiel svetoznámej parížskej Olympie v nej nevystupovali The Beatles, či francúzsky kráľ rock and rollu Johny Halyday, ale my sme si ich hudbu púšťali aj v nej z kotúčových, či kazetových magnetofónov. Nakoniec pár minút od košickej Olympie v legendárnom amfiteátri mal Johny Halyday koncert. A nespočetne veľakrát som do amfiku odchádzal na filmové predstavenie priamo z tej, až magickej krčmy. Olympia definitívne zanikla, keď sa kúsok od nej nasťahoval do zrekonštruovaného staršieho rodinného domu vysoký komunistický funkcionár Ján Pirč.
Ďalším, už tiež na večné časy zaniknutým pohostinstvom, bola známa Pajorka na Pajorovej ulici, tiež kúsok od Festivalového námestia a ešte bližšie od miesta najväčšej a najtragickejšej električkovej havárie v histórii električkovej dopravy v Košiciach. Na jej mieste stojí malý pomníček a na mieste Pajorky je postavený niekoľko poschodový obytný dom. Oveľa starší obytný dom sa stále nachádza kúsok od legendárnej športovej haly a práve v prízemí tej stavby bola v prevádzke desaťročia samoobslužná jedáleň s výčapom s názvom Fatra, ktorú okrem pravidelných hostí navštívilo viacero hudobníkov, ktorí koncertovali v spomínanej hale, ktorá bola pôvodne koniarňou. Osobne som v nej zažil množstvo skvelých koncertov. Od úžasnej britskej skupiny Blossom Toes, cez maďarskú Omegu,poľského Czieslawa Niemena,pražských Stromboli až po slovenské Collegium Musicum. Prirodzene pred každým koncertom sme sa s partiou boli občerstviť v spomínanej Fatre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
