Predstavte si, že pes môže byť vašimi rukami, očami či ušami. Kým množstvo ľudí na psov hľadí ako na znečisťovačov trávnikov a nedokážu ich vystáť, pre iných sa stali nenahraditeľnými pomocníkmi.
Vodiace, asistenčné a signalizačné psy dokážu plne nahradiť schopnosti, ktoré ich majiteľ v dôsledku choroby alebo úrazu stratil. Kým sa zo šteniatka stane vhodný pomocník, musí prejsť náročným výcvikom, podieľať sa na ňom môžete pokojne aj vy.
Túžba spraviť niečo užitočné alebo príliš veľa voľného času. Aj to sú dôvody, prečo ľudia dobrovoľne venujú rok svojho života šteniatku z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy (VŠVAP).
Zadarmo, bez nároku na akúkoľvek odmenu, len pre dobrý pocit, že svojou troškou prispeli k výcviku chlpáča, ktorý sa môže stať niečím chýbajúcim zmyslom.
Tejto ušľachtilej myšlienky na chopili aj tri Košičanky.
Psi sa museli presťahovať
Norika, Jitka a Lucia sa na rok stali „vychovávateľkami“ troch psov z VŠVAP z Bratislavy. Rodení Bratislavčania sa tak na čas stali plnokrvnými východniarmi.
„Videla som v novinách inzerát, že hľadajú dobrovoľníkov a keďže som od minulého roku na dôchodku, povedala som si, že chcem ešte v tomto živote spraviť niečo užitočné,“ vysvetľuje s úsmevom Norika, ktorá sa starala o čierneho labradora Padyho.
Lucia si zas po škole nevedela nájsť zamestnanie, a tak sa rozhodla svoj čas venovať Perrymu.
U Jitky to bolo o niečo komplikovanejšie, doma mala už svojich dvoch psíkov. Kamarátka ju však inšpirovala a dočasne si vzala sestru psíkov Piu.
Náročný výcvik
Šteniatka k svojim opatrovníkom prichádzajú vo veku približne osem týždňov a zostávajú do dovŕšenia jedného roka.
Počas tohto obdobia sa psík musí naučiť nielen základné potreby, ale aj robiť potrebu vonku a na povel a musí sa vedieť slušne správať, čo znamená aj nevyskakovať na cudzích ľudí alebo nežobrať jedlo pri stole.
„Dostali sme plán, ktorý sme postupne plnili. Psy sa napríklad museli počas pobytu u nás naučiť brať rôzne predmety do papuľky. Napríklad kľúče alebo vreckovky a na požiadanie ich priniesť,“ vysvetľuje Norika. „Vodiaci pes tiež nemôže naháňať napríklad holuby. Predstavte si, že vedie nevidomého a z ničoho nič sa rozbehne za vtákom. To všetko sme ich my museli naučiť,“ dopĺňa Lucia.

Žiadne rozmaznávanie
Dievčatá priznávajú, že aj keď to bola predovšetkým zábava, nemôžu opomenúť ani veľkú zodpovednosť, ktorá bola na ich pleciach.
„Psíkov, ktorých som mala doteraz, som rozmaznávala. Tohto som nemohla,“ úprimne priznáva Jitka.
Rozmaznávanie zahŕňa napríklad aj spanie v posteli, ktoré je absolútne vylúčené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári