Rudolf Schuster o Novembri ´89: Bol som pri tom. Pri lámaní charakterov i parlamentov

Z krajského národného výboru za šéfa parlamentu. Udania pre dom, spory s Budajom.

KOŠICE. Pri výročiach Nežnej revolúcie v novembri 1989 väčšinou spomínajú jej lídri, ktorí sa stali tribúnmi ľudu na námestiach. Ale ako si spomína na búrlivé novembrové dni bývalý komunista, ktorého revolúcia zastihla vo funkcii predsedu Krajského národného výboru v Košiciach a paradoxne vyniesla na post predsedu Slovenskej národnej rady?

Ako vnímal udalosti Rudolf Schuster, neskôr veľvyslanec v Kanade, primátor Košíc a prezident?

Spomínať na toto ťažké obdobie sa mu veľmi nechce, ale ako hovorí, má šťastie, že je jeho zvykom si písať denník a dôležité veci, udalosti, rozhovory si každý deň zapísať.

Pamäť ma drží pri zemi

"Mám takých zošitov plnú garáž, vždy som to robil, aby som na veci nezabudol, aby som sa mohol k veciam vrátiť, premýšľať a napokon mi to pomáhalo aj pri písaní kníh. Udalosti z Novembra ´89 som spísal v knihe Ultimátum, za ktorú som dostal výročnú literárnu cenu. Bol som pri tom. Pri lámaní chleba, charakterov i parlamentov. Bol som predsedom parlamentu vtedy, keď sa roztínal gordický uzol totalitnej spoločnosti a vznikala skutočná demokracia. Pamäť nie je pre mňa žiadnou väzenskou guľou, práve naopak drží ma pri zemi a možno moje spomienky pomôžu čitateľom pochopiť, prečo bolo niečo tak, ako bolo," hovorí exprezident Rudolf Schuster.

S Milanom Kňažkom. Schuster ako šéf SNR viedol rokovania s lídrami revolúcie. S Kňažkom si občas zahral aj tenis. (zdroj: archív R. Schustera)

Urobili zo mňa hromozvod

V druhej polovici novembra 1989 bolo pod vplyvom revolučných udalostí zvolané mimoriadne zasadanie ÚV KSS. Schuster bol jeho členom, mal tam ísť. Krajský tajomník strany mu však prikázal, aby zostal v Košiciach a ako predseda KNV išiel na zhromaždenie občanov.

"Zostal som, hoci som vedel, že budem hromozvodom a odnesiem si to za všetkých. Ale poraziť ma išlo, keď som sa na druhý deň dozvedel, že ma zvolili za tajomníka ÚV KSS. Nikdy som v aparáte strany nerobil a práve v ten revolučný čas sa rozhodli ma tam zvoliť. Bolo to ako zlý žart, zlomyseľnosť."

Po príchode do Bratislavy, kde chcel vynegovať zvolenie, na ktoré nedal súhlas, mu vtedajší prvý tajomník strany Ignác Janák navrhol post predsedu Slovenskej národnej rady s tým, že Šalgovič je starý, skompromitovaný, ľudia ho už nechcú.

"Bol som predsedom KNV, mal som dosť práce na východe, vôbec som sa necítil na takú funkciu, aj som to v klube poslancov komunistov hovoril, ale napokon spomedzi dvoch kandidátov - druhým bol Jozef Širotňák zo Strany slobody, som dostal viac hlasov a stal som sa v tom hektickom období šéfom slovenského parlamentu."

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Ako spomínajú košické osobnosti na november 1989? Čítajte

Maniere súdruha Šalgoviča

Spomína, ako mu v hlave vírilo nespočetne veľa myšlienok, či to zvládne, či dokáže viesť parlament do prvých slobodných volieb nadstranícky, prijímať zákony, ktoré demokratické voľby umožnia, zvládnuť rokovania s VPN (Verejnosť proti násiliu). S úsmevom hovorí, ako nechcel úradovať v kancelárii po Šalgovičovi, ktorý si ju prerobil na opevnenú pevnosť s kamerami, aby sa k nemu nikto nedostal.

"Bol povestný tým, že chodil na cesty špeciálnym JAK-om 40 sám, všetci sa ho báli, nikto si ho nedovolil upozorniť, že poplietol niekomu meno. A neustále ho strážili dvaja bodyguardi.

"Vedel som, že najdôležitejšie bude urobiť zmeny vo vedení SNR tak, aby do vedenia prišli aj predstavitelia občianskeho hnutia VPN. Z prvého stretnutia so špičkami VPN, mimoriadne obľúbenými rečníkmi z tribún, som mal obavy. Rozumel som ich politickým požiadavkám, ale musel som im vysvetľovať, že ich splnenie si žiada zmenu platných zákonov a to nejde tak rýchlo. Keď som Kňažkovi, Budajovi a spol. oznámil, že ak chcú zmeniť vládu SR musia najprv zmeniť predsedníctvo SNR, v ktorom sedí z 22 členov 20 komunistov, zostali prekvapení. Pýtali sa ma, či s takou zmenou súhlasím. Povedal som, že vzhľadom na situáciu v spoločnosti je nutné vytvoriť vládu, ktorá by zodpovedala rozloženiu síl v krajine a až potom sa môže úspešne zmeniť vláda. Rozišli sme sa s tým, že presvedčím časť komunistických poslancov, aby rezignovali a uvoľnili miesta ľuďom bez straníckeho trička," spomína Schuster s tým, že v tých časoch padali návrhy od ekológie až po vysokoškolákov a ich potreby, cez národnosti, políciu, hranice, ako na bežiacom páse.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Pozrite si články o Novembri ’89 zo socialistického Večera Čítajte

Návšteva predsedu SPD Willyho Brandta. Na Slovensku ho v máji 1990 vítali predseda a podpredseda parlamentu Schuster a Budaj. (zdroj: archív R. Schustera)

Revoluční chlapci chceli bleskové riešenia

"Na moju hlavu začínajúceho predsedu parlamentu sa valilo všetko naraz, chlapci revolúcie chceli riešenia okamžite. Milan Kňažko mi povedal, že nie sú zvyknutí na elaboráty, chcú splnenie 13 bodov a to čo najrýchlejšie. Rozišli sme sa s tým, že do dvoch dní dám vedieť, ako som pochodil na ÚV KSS. Na druhý deň som vedenie SNR informoval o rokovaní s VPN a oni odhlasovali pripravované zmeny vo vedení SNR, hoci išlo o ich kreslá. Tento paradox bol príznakom čias, keď dovtedajší funkcionári dokázali hlasovať aj proti."

Tvrdým orieškom bola následná rekonštrukcia vlády.

"Vtedajší predseda Pavol Hrivnák nebol ochotný vymieňať odborníkov za ľudí, ktorých odbornosť nepoznal a niesť zodpovednosť. Kňažkovci už vtedy nastolili, nech ho na poste predsedu vymení Milan Čič a vymenuje vládu, v ktorej nebudú mať väčšinu komunisti a to podľa ich predstáv. Po zdĺhavých rokovaniach sa tak napokon stalo a na svete bola vláda národného porozumenia, v ktorej boli ľudia navrhnutí VPN."

Budajovi mal uvoľniť miesto

A potom navštívil Rudolfa Schuster jeden z lídrov Nežnej revolúcie Ján Budaj s tým, že prišiel čas, aby opustil miesto predsedu SNR a šéfom parlamentu sa stal on.

"Najprv som bol prekvapený, lebo počas troch mesiacov v tejto funkcii som fungoval nadstranícky, viedol som rokovania ohľadom výmeny komunistov v parlamente i zostavení novej vlády tak, aby prechod k demokratickým voľbám bol plynulý, bez kontroverzií. Nebol som klapkový komunista, ale technokrat. V strane bolo množstvo ľudí, ktorí vedeli a videli, že takto riadený režim nemá veľkú perspektívu a zmeny vítali. Chápal som Budaja, že VPN chce svojho človeka na čele parlamentu, ale povedal som mu na rovinu, že sa nevzdám sám, ale budem súhlasiť s odvolaním vzhľadom na politickú klímu. Keby som sa sám vzdal, vyzeralo by to, že mám nejaké maslo na hlave a to som nemienil urobiť. Sám som o tom informoval poslancov národnej rady, povedal som im, aká je situácia, že s tým súhlasím, len ma musia riadne odvolať a potom môžu zvoliť Budaja. Napokon sa situácia vyvŕbila tak, že pri hlasovaní moje odvolanie neprešlo a Budaja to naštvalo. Zvolili ho za podpredsedu," spomína Rudolf Schuster na hektické časy.

Oslavy štátnosti na Bradle v máji 1990. Na mieste posledného odpočinku M. R.Štefánika vidíte zľava R. Schustera, prezidenta ČSFR V. Havla, predsedu Federálneho zhromaždenia A. Dubčeka a predsedu federálnej vlády M. Čalfu. (zdroj: archív R. Schustera)

Výzva na kompromitáciu

Otvorene hovorí aj o tom, že pri rozhovoroch s Budajom a Kňažkom sa hovorilo o tom, že by mal odísť do diplomatických služieb, o čo mal v minulosti záujem.

"Hovoril som dobre nemecky a anglicky. Rozmýšľal som aj o tom, že si nájdem prácu v Nemecku, kde som mal rodinu. Budaj s Kňažkom mi povedali, že teraz je možnosť pre Slovákov odísť do diplomatických služieb a spomenuli miesto veľvyslanca v Kanade. V tom čase po (ne)odvolaní z postu predsedu sa na košickej VPN-ke objavil plagát, kde ľudí vyzývali, aby priniesli dôkazy, ktoré by dosvedčili, že som skompromitovaný. Objavili sa informácie, že výstavba môjho domu neprebehla s kostolným poriadkom. Bol som rád, že som mal na všetko okolo výstavby doklady, ohľadne pôžičky, súhlasu môjho otca. Za ním, vyše deväťdesiatročným aj boli v Medzeve a využili fakt, že je starý a nevie dobre po slovensky a donútili ho podpísať nejaký papier. Nebolo to ľahké obdobie ani pre mňa, ani pre moju rodinu. Bolo jasné, že všetkých komunistov hodili do jedného vreca a bez ohľadu na to, kto a kde čo robil."

Dubček: Spýtaj sa Mečiara na dom

V novinách to vysvetľoval, dnes už nebohý, Marcel Strýko.

"Nie je to výzva nášho koordinačného centra. Keď sa ľudia dozvedeli, že Ján Budaj nebol zvolený za predsedu SNR, boli v našich priestoroch stovky ľudí. Celkom iniciatívne kadečo popísali, nie sme schopní kontrolovať, kto výzvu vyvesil. VPN sa však domnieva, že tak ako v Česku by ani na Slovensku nemal byť predsedom vlády aj parlamentu komunista."

Schuster spomína aj na rozhovor s Alexandrom Dubčekom, ktorý sa ho pýtal, prečo nepovedal, že nemá v poriadku doklady k domu.

"Povedal mi, že môj otec podpísal, že so mnou dom nestaval a nebýval v ňom. Pritom bolo všetko pekne u notára spísané, s rodinou dohodnuté, že keď otec prestane vládať žiť v Medzeve, príde ku mne do Košíc. Dubček mi povedal, že si mám zistiť, čo je v neporiadku u Mečiara, ktorý bol vtedy ministrom vnútra. Už bolo aj napísané trestné oznámenie, ale zopakujem, všetko bolo podložené dokladmi. Na stretnutí s prezidentom Václavom Havlom som ho o všetkom informoval, aj o situácii v SNR, vysvetlil som mu, že nemôžem za to, že ma poslanci neodvolali a že chápem, že VPN chce na čele nekomunistu. Dohodli sme sa, že sa vzdám funkcie a odídem do Kanady na miesto veľvyslanca," dodáva Schuster.

So Slavomírom Stračárom. Medzi robotníkmi vo VSŽ na Silvestra 1989. So Stračárom, ktorý sa stal ministrom a neskôr zahynul, sa poznali zo železiarní. (zdroj: archív R. Schustera)

Vyhrážky smrťou, ale aj podpora

Spomína nielen na slová podpory, ale aj na listy, v ktorých mu ľudia nadávali do červenej mafie a vyhrážali sa mu nenávistne dokonca aj smrťou. Napriek tomu sa nikdy nebál chodiť pešo medzi ľuďmi a bez ochranky.

"Úprimne som sa tešil, že Slovensko sa posunie na úroveň vyspelej Európy, že sa bude rozvíjať. Sklamali ma mnohé rozhodnutia, ktorých výsledkom bolo okradnutie štátu. Nemyslím si, že bolo šťastné privatizovať elektrárne, plynárne, železiarne, sporiteľňu. Boli to zdravé podniky, zisk mal patriť štátnemu rozpočtu. Na druhej strane veľa vecí sa zmenilo k lepšiemu, ľudia mohli začať tvoriť, mestá i celá krajina opeknela. Osobne sa teším, že som sa po ťažkej chorobe vrátil do rušného kolobehu života, hoci si mnohí mysleli, že som na odpis, že skrotnem," smeje sa Rudol Schuster, ktorý v januári oslávi 84. narodeniny.

V papučiach by doma nesedel

"Teším sa zo zdravej rodiny, hoci mi je veľmi ľúto, že moja Irenka už nie je medzi nami. Jeseň života si užívam, píšem, cestujem, hrám tenis a na pozvanie univerzít, veľvyslancov, či rôznych spoločností aj cestujem po svete. Rozhodne sa nenudím a mám ešte veľa plánov. Mám to v krvi, vždy som mal rád ruch, niečo tvoriť, nevedel by som doma sedieť v papučiach," uzavrel náš rozhovor Rudolf Schuster.

So Svätým Otcom. Ako predseda SNR Schuster odovzdáva dar vo Vajnoroch v roku 1990. Vedľa neho Milan Čič, vtedajší predseda vlády. (zdroj: archív R. Schustera)