Korzár logo Korzár Košice
Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky
KOŠICKÝ VEČER

Ako spomínajú košické osobnosti na November 1989?

Čo teší a čo štve Schutza, Kalmusa, Titla, Rovinského, Štofkovú a Rennerovú?

(Zdroj: veja)
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Peter Schutz, politický komentátor

Neviem, či najsilnejší, ale môj najpretvávajúcejší pocit spred 27 rokov je ten, že kde boli tí všetci ľudia celých 20 rokov normalizácie, ktorí sa zrazu vyhemžili v desaťtisícoch po námestiach.

Aj v KE, napríklad keď prišiel prvýkrát Havel. Hneď, ako mi to napadlo, som si uvedomil, akej brutálnej sily bola normalizačná pretvárka a „barter" - „my sa tvárime, že súhlasíme, vy sa tvárite, že vládnete v prospech všetkých".

Došlo mi, že sám som neveril v zmenu – aj napriek už bežiacim udalostiam v Maďarsku, Berlínsky múr, atď. - preto, lebo som neveril v odvahu takých más, ktoré v súkromí síce frflú, vyjsť do ulíc proti komunistom.

Skryť Vypnúť reklamu

Až tak ma dokázali oklamať – alebo, ak chcete, príjemne prekvapiť - moji normalizační spoluobčania.

Peter Kalmus, výtvarník a občiansky aktivista

27 rokov od Nežnej revolúcie je fakt. To, že situácia nielen v bývalom Československu nie je vonkoncom nežná je tiež fakt. Rovnako je fakt, že dvadsaťsedmička je kultové číslo veku samovrážd a úmrtí hviezd pop-rock kultúry.

Chvalabohu a našťastie ten sen o slobode, demokracii a ľudských právach, ktorý symbolizuje práve 17. november 1989 je realitou a záleží len a len na vyspelosti občanov, či ňou bude ďalej.

Zločinecký komunistický režim, ktorý sa pred 27 rokmi aj v Československu skončil, bol pre občanov túžiacich po slobodnom svete väzením. Vraj "beztriednej spoločnosti", ktorej vládol "pracujúci ľud" s pomocou Verejnej bezpečnosti, tajnej polície, ľudových milícií, armády, vojenskej kontrarozviedky, Zväzarmu a predovšetkým neomylnej vedúcej úlohy komunistickej strany, ktorej diktatúra proletariátu bola zakotvená ústavným zákonom.

Skryť Vypnúť reklamu

Pád komunistického režimu aj v Košiciach privítali takmer v ošiali nadšené desaťtisíce Košičanov, síce s viac ako týždňovým meškaním oproti hlavnému mestu, ktorým vtedy bola Praha. Praha ako prirodzené centrum revolúcie, v ktorom 19. novembra 1989 vzniklo Občianske fórum.

Občianske fórum, ktoré malo skratku OF, bolo politické hnutie, ktoré vzniklo dva dni po začiatku „zamatovej revolúcie" ako široká, spontánna platforma občianskych nezávislých aktivít. OF odmietalo totalitný komunistický režim. Občianske fórum zahrnovalo široké spektrum názorov a osobností z ľavice i pravice, spoločným cieľom bol prechod k demokratickej spoločnosti.

Aj vlak, ktorý mešká, väčšinou príde do cieľovej stanice. Koncom novembra ´89 ňou bola slobodná občianska spoločnosť, ktorá mala svoju túžbu potvrdiť v slobodných a demokratických voľbách. Aj to sa stalo. V prvých slobodných voľbách od roku 1946. V júni 1990, čím bolo svojím spôsobom dokončené hlavne posolstvo Novembra 1989.

Skryť Vypnúť reklamu

Presne v deň vzniku OF v Prahe sme boli viacerí v byte Marcela Strýka na jeho filozofickej prednáške. Marcel býval na Havlíčkovej ulici v byte, ktorý bol odpočúvaný a sledovaný kamerami ŠTB. (V spomínanom byte v roku 1994 Marcel zomrel. Symbolicky, pár dní po piatom výročí Novembra ´89).

Cez zahraničné rozhlasové stanice (stále rušené) sme získavali dôležité informácie o dianí v Prahe a ihneď sme sa spontánne rozhodli podporiť Občianske fórum a rozmýšľali sme, ako začať realizovať revolúciu aj v Košiciach. Som presvedčený, že všetkým tam prítomným bolo jasné, že konečne padne komunistický režim aj v Československu.

Samozrejme okrem pozitívnej energie prevládali aj určité obavy, pretože nikto presne nevedel, ako na pražské demonštrácie zareaguje tvrdá jakešovská agresívna moc.

Dňa 20. novembra 1989 minister vnútra SSR Štefan Lazar nariadil agentúrno-operatívnu činnosť, ktorá mala „zvláštnu pozornosť venovať pokusom antisocialistických živlov prenikať do závodov a do prostredia mládeže". Náčelníkovi Hlavnej správy Verejnej bezpečnosti O. Polakovičovi nariadil aktivizovať Operačný štáb SSR. Okrem toho malo tridsať vyčlenených príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) chodiť v Bratislave medzi ľuďmi v civile a mali byť ozbrojení.

Na 21. novembra som sa rozhodol pomocou telefonátov zorganizovať verejný míting v centre Košíc na vtedajšej Leninovej ulici pred budovou Tuzexu.

Podvečer prišlo na to stretnutie niekoľko desiatok občanov a mnohí okoloidúci sa pridávali. Samozrejme celý priebeh monitorovala aj Štátna bezpečnosť, ktorá v neskoršej, dnes už verejne dostupnej správe uviedla, že tam bolo približne tristo ľudí. Revolúcia v Košiciach sa verejne začala.

Nakoľko silové zložky ešte stále socialistického štátu nezasiahli žiadnym spôsobom, po skončení zavládol medzi prítomnými pocit eufórie.

Po skončení stretnutia sme sa viacerí presunuli do Štúdia Smer Štátneho divadla, kde sa malo hrať večerné predstavenie.

Herci, ktorí boli na javisku síce nehrali, ale podporiť našu výzvu na zapojenie sa do štrajku dokonale odignorovali.

Podporila nás len jedna herečka, ktorá v ten večer neúčinkovala. V priestoroch divadla sme nadviazali kontakty s budúcimi významnými politikmi S. Stračárom a B. Šterbákom. Obidvaja boli vtedy lídrami zmien v dôležitom podniku VSŽ.

Žiaľ, rovnako ako Marcel Strýko, sú už obaja páni mŕtvi. Slavomír Stračár, s ktorým som hneď v prvých dňoch nadviazal priateľský vzťah, zomrel za záhadných okolností, symbolicky v deň výročia okupácie 21. augusta 1990. Bol to nielen pre mňa veľký šok.

Tie dni napriek úžasnej radosti z pádu zločineckého režimu boli neskutočne hektické, dramatické a dokonale vyčerpávajúce. Denne som ako tak spoznával desiatky nových ľudí.

Zámerne sa vyhýbam menovať tých statočných, ktorí prvé týždne obetovali bez nároku na akúkoľvek odmenu dennodennej trpezlivej a náročnej práci. Bolo ich množstvo a do "práce" prichádzali každý deň ráno a odchádzali neskoro v noci, vrátane víkendov. Viacerí podnikali výjazdy do priľahlých obcí košického regiónu.

Som presvedčený, že tých poctivých a slušných občanov tam bolo oveľa viacej ako prospechárov a karieristov.

Spomeniem len Tóna Ihnáta, ktorý bol neskutočne obetavý a odviedol obrovské a hlavne ľudské kvantum práce. Píšem o ňom v minulom čase, pretože pred pár rokmi podľahol zákernej chorobe a okrem spomienky si určite zaslúži, práve v týchto dňoch, zapáliť symbolickú sviečku.

Vrcholom tých neskutočne, napriek všetkému, až neskutočne vzácnych predvianočných týždňov bola návšteva budúceho prezidenta Václava Havla v Košiciach a Prešove.

Mal som tú možnosť a česť stráviť v jeho blízkosti takmer celý deň, od príletu na košické letisko cez míting v preplnenej prešovskej športovej hale až po skoro intímnu večeru v priestoroch OF a VPN.

Bolo to fakt fantastické byť pri tom, ako sa zásadne menili dejiny, nielen našej krajiny, ale samozrejme aj nášho historického a významného mesta.

Prečítajte si tiež: Rudolf Schuster o Novembri ´89: Bol som pri tom. Pri lámaní charakterov i parlamentov Čítajte 

Judita Štofková, bývalá profesorka slovenčiny a prvá námestníčka primátora po Novembri 1989

Keď som 17. novembra ´89 vo večerných správach videla volajúcich pražských študentov - máme holé ruce - a oproti nim po zuby ozbrojenú policajnú hordu so štítmi, vedela som, že je to začiatok niečoho veľkého, možno aj tragického, ale v každom prípade burcujúceho a prevratného. A kdesi zaznelo, že sympatizanti so študentmi a už veľmi hlasnými myšlienkami perestrojky a glasnosti nosením trikolóry, vyjadria svoj postoj k udalosti.

Bol tu socík a víkend, kde ju zoženieš? Tak som sa rozhodla, že si ju upletiem, veď bielo-modro-červené nite či vlna sa nájdu v každom dome.

A tak v pondelok ráno som s týmto výtvorom hrdo kráčala do školy, ale nebudem klamať, mala som aj obavy, veď stranícka organizácia bola v škole, ako všade inde, všemocná a ja som aj tak bola nespoľahlivá pre moju angažovanosť v auguste ´68, ale o tom hádam niekedy inokedy.

Slovom, trikolóra zabrala, ešte v priebehu dopoludnia ju mala väčšina študentov školy a podstatná časť pedagogického zboru. A začali besedy, protesty, diskusie, nebolo im konca-kraja a verte mi, nebolo to preto, že hurá, neučíme sa, ale bolo to z nadšenia a očakávania nového a lepšieho.

Okrem školských debát som prehovorila aj na niekoľkých mítingoch, hovorila som o boľavých problémoch, napr. jedným z nich boli komplexné hodnotenia záujemcov o VŠ, a to boli všetci gymnazisti.

Ku každej prihláške na VŠ sa prikladali dve-tri strany balastu o robotníckom pôvode, o oddanosti socialistickej vlasti, o vyrovnaní s náboženskou otázkou, že chcú študovať len preto, aby budovali socialistickú vlasť. A špeciálne hodnotenia išli na stranícke výbory, ktoré rozhodli o prijatí.

A teraz to poviem verejne nahlas, to, čo som si pred ´89 len potichučky hundrala - ako slovenčinárka na angažovanom socialistickom gymnáziu som každoročne pripravovala - vrchnosť nariadila - vysoko ideové, socialisticky uvedomelé kultúrne programy k takému či onému výročiu strany, súdruha....a tak som predávala svoje presvedčenie, zrádzala som svoje vnútorné cítenie, tak teda nahlas: si ako spoločenská prostitútka, bojíš sa a zrádzaš seba a myšlienky o slobode veľkých spisovateľov, o ktorých na hodinách učíš!

17. november ma oslobodil. Hovorím a robím čomu verím. Ale! Mnohé sklamania z každodennej reaality ma hryzú, bojím sa, že čoskoro už nebude možné veriť nikomu a ničomu. Ale aj dejiny sa opakujú a 17. november možno ešte bude.

Ladislav Rovinský, ochranca prírody a šéf Spolku na podporu skrášľovania Košíc

V roku 1989 niečo viselo vo vzduchu. Podobný pocit mám aj teraz. O 17. novembri 1989 v Prahe prichádzali na východ rozporuplné správy. Televíziu sme brali s rezervou. Viac sme verili správam od rodiny. Tie boli dramatické.

Médiá sa spočiatku snažili situáciu upokojovať. Od 20. novembra roku 1989 som bol vo Vysokých Tatrách na trojdňovej právnickej konferencii.

Začala sa príhovorom (ako bolo v tej dobe zvykom): vážené súdružky, vážení súdruhovia. O tri dni sa končila (ako je to dnes zvykom): vážené dámy, vážení páni.

Konferenciu mal otvoriť hlavný arbiter ČSSR z Prahy – nedošiel. Nedošiel ani hlavný arbiter ČSR a ani polovica profesorov z českých univerzít. V Čechách – hlavne v Prahe – to už vrelo. Slováci oznamovali pokoj na univerzitách.

Košičania hlásili „u nás je kľud, so študentmi sme rozprávali". Ďalšie dni už bolo jasné, že pokoj sa nekoná ani na Slovensku, ani v Košiciach. Keď som pricestoval do Košíc, vítala ma železničná stanica oblepená študentskými plagátmi.

Letáky požadujúce z ústavy odstrániť vedúcu úlohu KSČ boli všade. Pochopil som – vrátil som sa do iných Košíc, než z ktorých som odchádzal.

Bolo zrejmé, že mesiac československo-sovietskeho priateľstva sa skončil predčasne. Reálny socializmus dodýchal. Za seba poviem - ten závan slobody som reálne cítil.

A čo ma štve? Mali sme toho v prvých dňoch urobiť viac pre demontáž socializmu. Nemali sme dovoliť komunistom, aby sa vrátili do rozhodujúcich pozícií, v ktorých sa niektorí držia podnes.

Lucia Rennerová, tlmočníčka v Európskom parlamente

17. novembra 1989 som na Hlavnej ulici neštrngala kľúčami. Bola som v Nemeckej spolkovej republike a zarábala som tvrdé marky ako aupairka. Keď som volala s mamou, či mám prísť domov a ísť do ulíc, mama odpovedala: načo by si chodila, marky zarábaj! Tak som zostala. Ale ľutujem to dodnes.

Už v auguste bol cirkus na západonemeckej ambasáde v Prahe, kam sa uchýlilo až 17-tisíc východných Nemcov, ktorí požadovali možnosť vycestovať do západného Nemecka. Ja som si tam bola po vízum. Prácu mi dohodila spolužiačka, ktorá sa vydala za Nemca.

Vtedajší nemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher rokoval so sovietskym partnerom Ševardnadzem až do 30. septembra, kedy prišiel na ambasádu do Prahy, ktorá praskala vo švíkoch.

Ľudia boli úplne všade, aj na strome, na plote... Jeho vystúpenie mu prinieslo popularitu na ďalšie roky, keď im oznámil, že heute ihre Ausreise in Bundesrepublik Deutschaland möglich geworden ist (môžete vycestovať do BRD).

Ale o tomto sa v Československu dozvedel málokto. V Prahe sa to zrejme neututlalo, ale v mojich Košiciach o ničom nepočuli.

Našim komunistom už muselo byť jasné, že to dlho neudržia. Na Moskvu pod vedením Gorbačova s perestrojkou na programe sa už asi spoliehať nemohli.

Bolo teda zrejme už len otázkou času, kedy príde tá správna príležitosť. A tá prišla dňom študentov. Vďaka vám.

Ja som sa z Nemecka vrátila v júni 1990 na prvé slobodné voľby po desiatich mesiacoch. Myslela som si, že sa vrátim do nového sveta. Ale cesta vlakom od nemeckých hraníc až po Košice ma utvrdila v tom, že to potrvá dlho.

Červené hviezdy a rôzne budovateľské heslá síce boli odstránené, ale ich špinavý odraz na múroch pretrvával. Rovnako ako neporiadok popri trati a ošarpané budovy, od ktorých som si medzitým odvykla.

To, čo prišlo potom, sa dá nazvať skôr ukradnutou, než zamatovou revolúciou. Dôsledky mečiarizmu pociťuje táto rozkradnutá krajina dodnes.

Nastal čas na novú?

Pavel Titl, dopravný špecialista

Ide o politický zlom v dejinách bývalej federatívnej republiky, hlavným mottom bolo zatočiť s komunistickou „demokraciou", zobrať im neobmedzenú moc v štáte zrušením povestného 4. článku ústavy, ktorý garantoval vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa v spoločnosti.

Podarilo sa, aj keď v súčasnosti mnohí z nás o tom pochybujú, myslia si, že tá revolúcia bola až veľmi zamatová a príliž nežná....

Ale ja ponechám hodnotenie novembra kunsthistorikom, pokúsim sa pozrieť na 17. november z pohľadu dopraváka.

Takže keď sa vrátim 27 rokov dozadu, musím Košičanom pripomenúť, že iba pár dní pred 17. novembrom 1989 sa strihala páska a uviedla sa do užívania jedna z najväčších dopravných stavieb v dejinách mesta – mimoúrovňová križovatka Dargovských hrdinov.

Škoda, že celkom vydarený projekt bol v štádiu jeho realizácie spotvorený nutnosťou dopasovať do križovatky napojenie novorastúceho Sídliska Ťahanovce. Týmto nepodarkom trpia Ťahanovčania dodnes, stačilo ten vjazd na sídlisko posunúť o pár desiatok metrov ďalej.

A toto obdobie z môjho osobného pohľadu? Bol som jedným zo zakladateľov VPN-ky pri Útvare dopravného inžinierstva mesta Košice, zúčastnili sme sa skoro všetkých mítingov pred bývalým Tuzexom.

Keď sme sa vrátili z toho prvého masového – 25. novembra - naspäť na vtedajšiu Kukorelliho, kde ÚDI sídlilo, zavolalo si ma vtedajšie vedenie útvaru (komunisti samozrejme mítingy so štrnganím kľúčov z taktických dôvodov vynechávali) a ponúkli mi vyplniť prihlášku do KSS. Vraj teraz budú takých mladých a ambicióznych potrebovať.

Zdvorilo som odmietol. Pri košickej VPN-ke som sa venoval dopravnej problematike, vytvoril som Košické dopravné fórum. Bolo nás asi štyridsať, mali sme niekoľko odborných sedení, kde sme hútali nad budúcnosťou dopravy v meste. Fungovalo to až do chvíle, keď si do fóra podal prihlášku vtedajší komunistický šéf dopravy NVmK.

Tým sme stratili pointu činnosti a dopravné fórum sme zabalili.

Za „odmenu" mi o pár týždňov v zamestnaní nepodpísali odbornú stáž v Holandsku, kde som mohol ísť študovať dopravné stavby Beneluxu...

Popri zamestnaní som si založil živnosť, začal som projektovať v oblasti dopravy. S kolegami vo firme sme to z pauzáku pretvárali do reality.

Výsledkom sú napr. dodnes funkčné semafory na priechodoch pre peších na Festivalovom námestí a na Sídlisku KVP na zastávke autobusov Starozagorská. Postavené za pár dní, v rámci „akcie Z", materiál kúpený z vtedajšej Správy mestských komunikácií ako šrot za 500 Kčs bol z križovatky Zimná – Letná (vtedy Švermova), vtedy sa prerábala v rámci rekonštrukcie električkovej trate na Zimnej.

Tie priechody slúžia v pôvodnom stave dodnes – temer tridsať rokov...

V roku 1990 Útvar dopravného inžinierstva v meste skončil, zrušili ho kooptovaní poslanci MZ za VPN z dôvodu, že nebudú podporovať mestskú firmu, kde vo vedení sú komunisti.

Možno stačilo vypísať konkurz na nového riaditeľa, s podmienkou, aby nemal červenú knižku. Dostal som sa na magistrát, stal som sa vedúcim referátu dopravy. Aj ten po dvoch rokoch z racionalizačných dôvodov zrušili – počet zamestnancov sa zoštíhľoval zo 120 na 100 (koľko zamestnancov má magistrát dnes ?) a ja som skončil ako špecialista dopravy na ÚHA mesta Košice.

Samozrejme ako pracovník magistrátu som si musel živnosť zrušiť.

Toľko turbulencie v mojom pracovnom živote tesne po novembri 1989.

Čo ma odvtedy najviac sklamalo: Asi rozpad republiky bez referenda. Aj tu sa ukázalo, že porušovanie zákonov má na Slovensku dlhodobú tradíciu.

A bohužiaľ, asi večnú.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Zázračná hranica kilometrov, po ktorej sa vám elektromobil neoplatí
  3. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  4. Ako sa mení dynamika firiem?
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  5. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 23 414
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 13 554
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 668
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 10 701
  5. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 263
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 8 963
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 329
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 7 005
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 465
  10. Po Slovensku na motorke 5 098
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop