Alena Ďuránová: Mám troch pomocníkov - nadhľad, odstup a sarkazmus

Dnešná slovenská premiéra hry Moje baby na Malej scéne Štátneho divadla Košice je aj návratom populárnej Aleny Ďuránovej na divadelné dosky po troch rokoch. V apríli 2013 začala hrať podľa vlastných slov najdôležitejšiu úlohu mamy, keď sa so svojím partnerom, režisérom Michalom Náhlikom, stali rodičmi malej Emy. Počas materskej sa vďaka úspešným seriálom dostala do povedomia celého Slovenska. V rozhovore prezradila, prečo je jej aktuálna postava Amber blízka, ale aj to, ako sa vyrovnáva s popularitou a všetkým, čo s ňou súvisí.

Ako chutí návrat do divadelného kolotoča?

- Fantasticky. Klamala by som, keby som teraz povedala, že som tri roky za divadlom plakala. To určite nie. Užívala som si to, že som sa stala mamou, mohla sa venovať malej a okrem toho som mala príležitosť natáčať seriáliky. Ale pravda je, že ku koncu toho trojročného obdobia mi už za divadlom bolo smutno a veľmi som sa tešila, že hneď ako mi skončí materská, tak začnem hrať a naskočím do skúšobného obdobia tu na Malej scéne, ktorú milujem a je mojou srdcovkou.

Rozprávame sa niekoľko hodín pred premiérou hry Moje baby na Malej scéne, v ktorej stvárňujete najmladšiu z trojice obyčajných „neobyčajných" žien. V čom je postava Amber pre vás zaujímavá?

- Amber je absolútne výnimočná v tom, že je to úplne normálna pubertiačka ako milióny pubertiačok kdekoľvek na svete a v akomkoľvek meste. To sa mi na nej veľmi páči. Je to pubertiačka zdutá, ofučaná, vulgárna, drzá a sebavedomá. Presne tak ako to vidíme všade. A preto je zaujímavá, lebo ju treba hrať čo najobyčajnejšie.

Svojho času ste v jednom z rozhovorov priznali, že počas skúškového obdobia zvyknete hľadať v svojom okolí ženy, ktoré sú podobné vašej postave ale aj to, že podvedome ženy v svojom okolí študujete. Bolo to tak aj tentoraz?

- Teraz som veľmi nemusela, lebo si veľmi živo a veľmi dobre pamätám na svoju pubertu. Ako s obľubou hovorí môj tatko: Ty si mala byť chlapec a nie dievča. Bola som veľký živel, a presne taká zdutá, ohundraná, neposlušná, drzá a mala som veľmi živú a šialenú pubertu. Takže som len zalovila v hlave pár rokov dozadu a zrazu to tam celé bolo, celá Amber.

Moje baby sú najúspešnejšou írskou hrou posledných rokov, získali viacero ocenení. Čím je tento text Elaine Murphy výnimočný a ako sa s ním pracovalo, keďže aj forma hry nie je tradičná a väčšinu času trávite na javisku každá z troch postáv osamote v štýle stand up?

- Je to veľmi náročné, lebo každá z nás je na javisku sama, každá má šesť veľkých monológov, čo je dvanásť strán textu. Už len naučiť sa to bola poriadna zaberačka. A ďalšia prišla na javisku. Nemám skúsenosti so stand upom a tak to bola veľká výzva. Musíte si zachovať nadhľad a akýsi komentátorský prístup. Ale zároveň do toho vkladať konkrétne situácie, ktoré sa stali a zahrať pre diváka niekoľko postáv. Meniť hlasy, veľmi rýchlo strihať v emóciách. To bolo neuveriteľne ťažké.

V apríli 2013 ste podľa vlastných slov začali hrať najhlavnejšiu úlohu v svojom živote – úlohu matky. Ako sa vám v nej darí? Vtedy ste mi povedali aj to, že Emka je najväčší šéf v rodine. Platí to stále?

- Ako som sa zhostila úlohy matky neviem. To by musela povedať ona. Ale ja si túto hlavnú postavu veľmi užívam. Nemám žiadny scenár, ani žiadneho režiséra, takže si to režírujeme samy. Ema je stále veľký živel. Ale na druhej strane je veľmi zlatá, poslušná, citlivá. Nezdedila úplne všetko po mamine, teda živelnosť a turbulentný prístup. Niečo má aj z tatina a je trochu pokojnejšia a je to parádne vyrovnané.