Banda vyzbrojená revolvermi a guľometmi na ceste do Košíc

Dnes dopoludnia dorazila od humenských žandárov telegrafná správa upozorňujúca košických policajtov na blížiacu sa trojčlennú bandu, po zuby ozbrojenú najmodernejšími vraždiacimi nástrojmi.

Členmi bandy sú: 35 ročný Jozef Višňovsky (Visnyovszky) rodák z poľského Rzeszowa, ktorý vystupuje aj pod pseudonymami Boleslav Link a Stanislav Novák, ďalej 34 ročný Peter Žužňák (Zsuzsnyák) alias Juraj Tkačuk a 29 ročný Stanislav Stechnicsek.

Každý z nich je ozbrojený revolverom, puškami typu Mannlicher a guľometmi. Ich jediným cieľom je vraždenie a plienenie košického okolia.

Zločinci majú na rováši viacero lúpeží a vrážd v okolí Humenného a Veľkého Berezna (dnes sídlo na Ukrajine, pozn. autora). Ich poslednou obeťou je hájnik Jozef Ullmann.

Oddelenie kriminálnej polície v Košiciach už vykonalo potrebné opatrenia na vypátranie a dolapenie nebezpečných banditov.

(Friss Hirek, 28. 11. 1929)

Postavenie sochy sv. Václava v Košiciach

Oslavy sv. Václava, popredného patróna našej vlasti, ktoré v Košiciach z roka na rok mohutnejú a tešia sa značnej obľube i u Slovákov, dali tunajším českým kruhom podnet k akcii pre postavenie sochy panovníkovi, ktorý bol reprezentantom nášho štátu už pred tisíc rokmi.

Socha bude prvotriednym umeleckým dielom a bude isto ozdobou Košíc, kde bude trvale hlásať československú štátnu ideu a bude veľavravným symbolom bratského spojenia Čechov a Slovákov. Umiestená bude v niektorom katolíckom kostole v Košiciach, alebo, keď to výsledok zbierky dovolí, na niektorom vhodnom mieste v meste.

Za týmto účelom sa vytvoril 16 členný výbor pre postavenie sochy sv. Václava v Košiciach za predsedníctva vrchného súdneho radcu dr. Maximiliána Volka. Krajinský úrad v Bratislave povolenie zbierky už udelil a síce do 31. januára 1933.

Desať až pätnásť tisíc Kč je treba k trvalej pripomienke štátnej idey v našom meste na sochu, ktorá sa prihovorí nášmu ľudu účinnejšie, ako najvýrečnejšie knihy, citáty a plagáty. Keď niet symbolu, mizne idea. Pomôžte všetci bez rozdielu stavu a povolania.

(Slovenský východ, 20. 11. 1932)

Socha sv. Václava pri Urbanovej veži. (zdroj: knižný fond VKJB)

Židia v Košiciach

Naša republika sa chová ku všetkým svojim občanom rovnako. Nikto nemôže povedať, že by bol utláčaný na úkor druhého. Podobne aj národnostné menšiny sa tešia rovnakej slobode a sú im zaručené rovnaké práva a povinnosti ako Slovákom a Čechom.

V Košiciach pochopila židovská ortodoxná náboženská obec svoje povinnosti nielen k národu slovenskému, ale aj k republike. A výrazom tohto pochopenia je, že táto obec si zriadila na Kazinczyho ulici (dnes Puškinova ul., pozn. autora) obecnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Vyučovanie obstarávajú slovenskí štátni učitelia.

Neologická židovská obec v Košiciach však nezabudla na Maďarsko a že tomu tak je, vidíme zo skutočnosti, že má síce svoju obecnú školu, na ktorej ale ako na jedinej židovskej škole v republike, je vyučovacím jazykom maďarčina. Prečo tieto dva smery v košickom židovstve? Prečo vidíme na jednej strane bezvýhradnú podporu štátnej platforme a na strane druhej nevidíme najmenšej ochoty k uznaniu neodškriepiteľného faktu, ktorý predstavuje naša samostatná Československá republika? Každý má ústavou zaručené slobodné zmýšľanie. Nevytýkame našim židovským spoluobčanom na Slovensku ich príslušnosť k rôznym politickým stranám, ale pripomíname, že žijú uprostred slovenského ľudu, že majú na Slovensku bezstarostné a dobré existencie a že teda tiež majú k slovenskému ľudu určité povinnosti. Dúfam, že naše slová budú pochopené tými, ktorým sú adresované.

Židovskej inteligencii v Košiciach, ktorá doposiaľ stojí na odmietavom alebo ľahostajnom stanovisku voči nášmu štátu, pripomíname, že bude dobré, keď toto svoje stanovisko zmení. V dvanástom roku trvania nášho štátu môžeme právom žiadať od každého jeho obyvateľa lojalitu a rešpekt k našej republike. Komu sa u nás nepáči, toho tu nikto nedrží. Môže pokojne odísť tam, kde ho jeho srdce ťahá: do Maďarska.

(Slovenský východ, 19. 11. 1929)

Ortodoxná synagóga a škola. (zdroj: knižný fond VKJB)

Cenník ženských kaderníctiev v Košiciach

Umytie vlasov..............................14 Kč
Trvalá.............................................16 Kč
Umytie dlhých vlasov................25-30 Kč
Česanie...........................................6 Kč
Detské (baby) strihanie............6 Kč
Plesová frizúra..........................15 Kč
Účes Rokoko..............................20 Kč
Česanie parochní ....................10 Kč
Česanie a umytie parochní... 30 Kč
Manikúra .................................... 7 Kč
Farbenie vlasov...... podľa dohody

(Fodrászok lapja-Kadernícke noviny, 1921)

Dobová reklama z prostredia kaderníctva v roku 1921. (zdroj: knižný fond VKJB)

Mesto Košice po zdravotnej stránke

Súc presvedčený o tom, že článok na vyššie uvedené téma sa stretne iste so záujmom našich čitateľov, navštívili sme mestského lekára MUDr. Klímu a požiadali sme ho o interview. MUDr. Klíma nám s neobyčajnou láskavosťou vyhovel a tak tu prinášame jeho iste zaujímavé odpovede na naše otázky:

Čo súdite, pán šéflekár o klimatických podmienkach v meste?

Košice majú klímu síce pomerne drsnú, ale pre človeka zdravého veľmi výhodnú. Ťažko znášajú toto podnebie najmä ľudia s pľúcnymi chorobami. A práve pľúcne choroby sú spolu s reumatizmom najrozšírenejšie v Košiciach. Reumatizmus stojí na druhom mieste. Je pravda, že podnebie nemôže pôsobiť na jeho vznik, ale je samozrejmé, že drsná klíma zhoršuje chorobu, ktorá už jestvuje. Inak košické podnebie je temer rázu vnútrozemského, to jest veľké zimy sa striedajú s veľkými letnými horúčavami. Málo dažďov a silné vetry spôsobujú najmä v lete ohromné množstvo prachu. Od severu je mesto síce chránené, ale leží už na začiatku veľkej uhorskej nížiny a tým sa vysvetľuje toto podnebie.

Čo by ste nám povedali špeciálne o pľúcnych chorobách v Košiciach?

Bohužiaľ napriek tomu, že pľúcne choroby sú tu rozšírené, v Košiciach ešte nejestvuje poradňa Masarykovej ligy proti tuberkulóze, ktorá všade inde kde pôsobí, vykonáva veľmi mnoho v boji proti tejto sociálnej chorobe.

Keď hovoríme o sociálnych chorobách, ako to je s pohlavnými chorobami v Košiciach?

Práve v tejto dobe bola v štátnej nemocnici u primára MUDr. Měšku zriadená poradňa pre tieto choroby, od ktorej si lekárske kruhy mnoho sľubujú. Až doteraz sa presná evidencia pohlavných chorôb neviedla, pretože zákony to nepredpisovali, až od tohto roku sa začalo s povinným hlásením pohlavných chorôb.

(Slovenský východ, 1932)