Aké účesy leteli medzi vojnami v Košiciach?

Na Mikuláša - deň darčekov, deň prekvapení!

Stačí si obzrieť pestré výklady v mestách a vedomí sme si významu dňa! Malé ratolesti si v predvečer sviatku sv. Mikuláša vykladajú do oblokov topánky vo viere, že tam čosi nájdu, nejaký ten darček, ak boli dobré. Neposlušnejšie deti môže prekvapiť dokonca aj list s výstražnou metličkou, aby v budúcnosti lepšie poslúchali a snaživejšie sa učili.

Mikuláš si živo zachoval svoju tradíciu a vzdor v pokročilej dobe, akou je práve naše 20. storočie. Snáď skrz svoju vzácnosť sa tento sviatok nikdy nepominie bez zvláštnych a milých ceremónií.

(Slovenský východ, 6.12.1924)

Príchod sv. Mikuláša na dobovej kresbe z košických novín z roku 1928. (zdroj: knižný fond VKJB)

Mikuláš a Gašparko v košickom divadle

Ženské dobročinné spolky Živena a Marta chystajú na 6. decembra milé prekvapenie malým aj veľkým. Činoherný ansámbel olomouckého divadla zahrá v sobotu, dňa 6. decembra o tretej hodine poobede, detské predstavenie „Mikuláš a Gašparko", pričom budú deťom rozdávané darčeky.

Ctení rodičia! Ráčte darček určený pre svoje dietky odovzdať v sobotu dopoludnia v divadelnej kancelárii a opatrite ho menom svojho miláčika. Všetkým deťom bez rozdielu veku dostane sa sladkostí od Mikuláša aj od Gašparka. Nezabudnite prísť a potešiť seba a svoje deti. Bližšie podrobnosti nájdete na divadelných plagátoch.

Predpredaj lístkov je pri divadelnej pokladnici.

Čistý zisk bude spolu s výťažkom z umeleckého večierka oboch spolkov venovaný na ošatenie chudobných žiakov a žiačok.

(Slovenský východ, 6.12.1930)

Súčasné ženské účesy

Hoci sa stále hovorí o móde dlhých vlasov, víťazom sú naďalej vlasy krátke, lebo pre malé priliehavé klobúčiky, aké sú teraz v móde, sú podmienkou malé účesy. Šija zostáva obnažená a jej línia je zdôraznená už od temena hlavy. Vlasy sú preto krátko zastrihnuté. Dlhý účes na šiji pôsobí neesteticky a neupravene.

Veľká pozornosť je tiež venovaná prirodzenému tvaru hlavy. Vlasy sú zvlnené trvalou alebo vodovou onduláciou, bez ktorých sa moderný účes nemôže obísť a sú priľahlé pekne ku hlave. Farbe vlasov sa prikladá veľká dôležitosť. Za módne tóny pre tmavé vlasy platí medená a mahagónová, pre vlasy svetlé oriešková farba. Všeobecne sa ale zachováva pravidlo: zdôrazniť individualitu každej ženy.

(Slovenský východ, 30.11.1930)

Dobová móda na reklame z roku 1932. (zdroj: knižný fond VKJB)

Čo by nemuselo byť

V nedeľu večer o piatej hodine odpoludnia sa v Kadetskej ulici (dnes ul. Slovenskej jednoty, pozn. autora) ozvali zúfalé výkriky a volania o pomoc. Náhodný okoloidúci úradník, prichádzajúci tou dobou k mostíku pri Friedlovom dome, volania započul a rýchlo sa poponáhľal, aby sa presvedčil, čo sa stalo. Keď prišiel bližšie, uvidel dve dámy zaborené až po pás v mäkkom blate.

V Kadetskej ulici je za dažďov i na jeseň takmer vždy ohromné množstvo blata, niekedy aj do výšky jedného metra. Chodník proti parcele občana Kvítka bol prekopaný. Táto parcela leží nižšie ako ulica, čím sa tu vytvorilo hotové jazero blata, ktoré splynulo s úrovňou ulice.

Obe dámy o tom však nevedeli. Celkom spokojne si išli, keď v tom z ničoho nič sa ocitli po pás v blate. Zmienený úradník za pomoci iných chodcov s veľkou námahou obe dámy z blata vytiahol. Tie potom s veľkým plačom odišli domov. Ich kožušinové kabáty ako aj šaty sú pravda celkom zničené.

Kto im túto škodu uhradí? Kedy nastane konečne v tomto smere v Košiciach náprava?

(Slovenský východ, 3.12.1930)

Obrázky z košického korza

Ak obyvatelia Prahy, Brna, Bratislavy a Užhorodu sa môžu pochváliť, že žijú v hlavnom meste, obyvatelia Košíc môžu sebavedomo vyhlásiť, že žijú v metropole východného Slovenska. A Košičania sú ozaj sebavedomí a preto sa delia do troch izolovaných skupín so svojimi vlastnými korzami.

Skutočne typickým korzom je tzv. „valalské", ktoré je na Hlavnej ulici v nedeľu od štvrtej do siedmej hodiny a jeho centrom je Šrobárova ulica (dnes Alžbetina ul., pozn. autora). Je to korzo tých, ktorí sa nehanbia za svoj vidiecky pôvod, ba väčšina z nich je na to hrdá.

Niekoľko krokov od tohto korza sa Mlynskou ulicou dostaneme až k železničnej stanici, kde nájdeme druhé korzo Košíc. To už má viac mestský ráz a je preto oveľa frekventovanejšie, čiastočne v piatok, kedy košické židovstvo drží šábes, viac v sobotu večer a najviac v nedeľu popoludní, kedy majú služobné dievčatá voľno.

Na zovňajšku ľudí vidno snahy o moderný štýl. Na tomto korze cítiť už aj parfumy. Tie lacnejšie u tých, ktorí si ho kupujú a tie drahšie u tých, ktorí ich dostávajú do daru.

Pri niektorých dievčatách badať snahu byť čo najmodernejšou, nielen zovňajškom a chovaním, ale aj spôsobom konverzácie a vlastných názorov. Na tomto korze, kde je toľko dievčat, sa pochopiteľne najradšej prechádzajú naši vojaci.

Tretie korzo už má výzor korza veľkomesta, preto je skutočným závodiskom. Predovšetkým sa tam preteká vo vytrvalostnej chôdzi a mnohí dosahujú neraz „pekných časov".

Preteká sa však aj v iných disciplínach: vo figurovaní tiel, vo vyčarovaní úsmevov, v prepychu, v elegancii, v galantnosti (aj v negalantnosti), v duchaplných (aj v neduchaplných) rečiach a vo vyrábaní pohľadov od tých najjemnejších až po tie najodvážnejšie.

(České noviny ze Slovenska a Podkarpatské Rusi, 23.11.1928)

Šrobárova, dnes Alžbetina ulica. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)

O košickom Radiojournále

Náš redaktor mal príležitosť hovoriť s niektorými poslucháčmi rozhlasu zo stredného Slovenska a počuť kritiku, ktorá je pre náš rozhlas značne lichotivou. Poslucháči stredného Slovenska sa zhodujú v tom, že Košice sa im dajú len veľmi ťažko naladiť a mrzí ich to najviac preto, lebo košická vysielačka má najlepší a najkvalitnejšie zostavený program zo všetkých vysielačiek.

O košickej vysielačke sa tiež vraví, že je jedinou skutočnou slovenskou vysielačkou, keďže celý jej program je čisto v slovenčine. Zásluhu na tom majú dvaja košickí literáti - Slováci pri Radiojournále. Nemôžeme preto rozumieť útokom „Echa východu" proti týmto zaslúžilým pánom, menovite proti Emilovi Ruskovi.

(Košické noviny, 1932)