Zberateľ: Numizmatika vo filokartii

Milovníci starých pohľadníc si vytvorili vlastnú špecializáciu. Vo voľnom čase aktívne spolupracujú so zberateľmi poštových známok.

Faleristika je už dnes samostatná, napriek tomu sa tejto zaujímavej problematike venujú skúsenejší členovia numizmatických klubov. S mincami a bankovkami sa sporadicky stretávame na poštových známkach a pohľadniciach.

Tieto jednoduché príklady sú dôkazom, že zberatelia poštových známok majú veľmi blízko k numizmatikom. Potvrdzujú to spoločné zberateľské burzy a niektoré zaujímavé historické dokumenty.

Filatelisti sa oficiálne stretávajú v kluboch, ktoré združujú milovníkov poštových známok. Zberatelia týchto drobných umeleckých diel si na burzách väčšinou spontánne rozšíria svoje zbierky netradičnými bankovkami.

Tak nechtiac koketujú s rôznymi zaujímavosťami z oblasti numizmatiky. Platí to aj opačne, milovníci poštových známok s obľubou vyhľadávajú pohľadnice, poštové známky a ďalšie kuriozity z odboru filatelie. S týmto javom sa stretávame bežne. Potvrdzujú to aj filatelistické predajne, ktoré väčšinou ponúkajú nielen poštové známky, ale aj bankovky.

Vďaka tomuto spontánnemu vývoju žijú oba príbuzné zberateľské odbory v symbióze.

Na bežne dostupných filatelistických materiáloch sa stretávame takmer so všetkými námetmi, obľúbené sú najmä numizmatické témy. Rakúsko-uhorská pohľadnica (na snímke) s motívom bankoviek dokáže zaujať nielen filatelistov, ale aj numizmatikov.

Svojím vzhľadom a štruktúrou pripomína vtedajšiu dobu nielen z technického, ale aj z umeleckého hľadiska. Na pohľadnici z roku 1906 sú vyobrazené 10 a 20–korunové bankovky, ktoré obiehali na území rakúsko-uhorskej monarchie.

V roku 1906 sa na základe rozhodnutia Medzinárodnej poštovej únie začali používať moderné pohľadnice. Kartičky s dlhými adresami pochádzajú práve z tohto prelomového obdobia.

V tom čase sa používala kameňotlač, čiže litografia, vďaka čomu sú tieto polygrafické produkty veľmi vzhľadné. Sporadicky sa objavujú na zberateľskom trhu aj kolorované exempláre, ktoré dokážu zaujať milovníkov poštovej histórie a umenia. Klasické pohľadnice sa najviac rozšírili po roku 1880, typické sú litografické miléniové vydania z roku 1896 s natlačenou známkou.

Námety sú nevyčerpateľné, niektoré vzácnejšie exempláre dokážu uspokojiť aj tých najnáročnejších zberateľov. Tieto historické materiály sú dôkazom, že numizmatiku nemôžeme jednoznačne oddeliť od filatelie, čo platí aj naopak.