Storočná Staromešťanka odkazuje: „Všetko treba robiť zo srdca"

KOŠICE. Staromešťanka Theodóra Gerhardová na narodila v Košiciach 7. decembra pred 100 rokmi.

Pri príležitosti jej jubilea sme ju navštívili v Stredisku sociálnej pomoci, kde žije štvrtý rok. Chceli sme ju prekvapiť, no pravdu povediac, prekvapila ona nás.

Do spoločenskej miestnosti za pomoci chodítka, ale po vlastných, vstúpila upravená babička v elegantnom kostýmčeku. Iskra v očiach, na tvári úsmev a vrásky.

Krásne vrásky, ktoré patria jej veku a znamenajú nesmiernu múdrosť. Od pána starostu si berie kyticu i tortu a sadáme si za stôl.

Starosta Ľ. Grega s pani T. Gerhardovou. (zdroj: ren)

Duševne mladá

Na otázku ako sa cíti, bezprostredne odpovedá: „Telesne horšie, ale duševne mladá. Cítim sa ako 30-ročná." Postupne sa rozhovorí o svojom živote a hoci zažila všeličo, nesťažuje sa.

„Prežila som pekný život. Do 73 rokov som pracovala v lekárni, pre ľudí, a to mi prinášalo radosť. Veľmi rada som mala plávanie a tanec, najmä slowfox. Najradšej si spomínam na obdobie po maturite, to bol najkrajší vek," spomína pani Theodóra.

Počas života rada cestovala, až do osemdesiatky. Precestovala celú strednú Európu, no na svoje rodné mesto nedá dopustiť.

„Odkedy žijem, Košice sú pre mňa deň čo deň krajšie. Som hrdá na Dóm sv. Alžbety, na divadlo... no na všetko. Košice boli vždy, v každej dobe výnimočné mesto. Zbožňujem Košice," vyznáva sa a z jej slov cítiť, že to myslí úprimne.

Pohárik už radšej nie

Keď sa ju pýtame na stravu, začne pochvaľovať kuchyňu v stredisku: „Veľmi dobre nám varia, my už musíme také diétne, ale jedlo je výborné. Pohárik už radšej nie, asi by mi to neurobilo dobre."

Hlavná sestra jej síce hovorí, že na takú výnimočnú udalosť trošku môže, no pani Theodóra sa na svoj pohárik šampanského pozrie akosi nedôverčivo.

Sto rokov je výnimočný vek, nie je dopriaty každému, preto sa pýtame, či má na dlhovekosť nejaký recept.

Pani Theodóra sa zasmeje a vraví: „Žiadny recept nie je. V rodine každý zomrel dosť skoro... Neviem, dokedy mi pánbožko dovolí žiť, ale ešte sa necítim tak zle."

Spokojný život sa podľa nej dá dosiahnuť tak, že netreba mať veľké plány, ale všetko treba robiť zo srdca a čím nás Boh obdaril, to zúročiť aj v prospech iných.

Vianočný vinš

V závere rozhovoru sa pýtame, čo by zaželala Košičanom k vianočným sviatkom.

„Aby sme neboli zlí ľudia a navzájom si pomáhali. Aby ľudia mali väčší záujem jeden o druhého. Toto nám veľmi chýba. Porozumenie, štedrosť, úprimnosť... Aby mali otvorené srdce a navzájom si dopriali. A všetko, čo robia, aby robili s dobrým srdcom. Všetkým Košičanom želám veľa zdravia a šťastia," zavinšuje pani Theodóra, zodvihne pohárik a predsa si trošku odpije.

Vzápätí prekvapene s úsmevom vyhlási: „Chutí mi to šampanské!"

So šibalským úsmevom si štrngne so starostom Gregom a na rozlúčku nám zamáva. Spontánna poznámka všetkých rozosmeje a každý z nás jej určite v duchu želá, aby jej takto chutilo ešte veľa rokov.

Pani Theodóra, všetko najlepšie!