KOŠICE. Útvar hlavného architekta mesta Košice sa v spolupráci s francúzsko-slovenským tímom urbanistov pustil do spracovania štúdie lokality okolo rieky Hornád v časti od mestskej časti Juh po Hlinkovu ulicu na Severe.
Obrovské územie by sa malo perspektívne začleniť do mesta ako obytno-spoločensko-administratívna zóna, doplnená rekreačno-oddychovými benefitmi, ktoré prirodzene vyplývajú z blízkosti rieky Hornád.
Sklady a rôzne prevádzky železníc by mali byť postupne presťahované na perifériu do okrajových častí Košíc.
Príklad bratislavskej Eurovey
Situácia v tomto území v Košiciach je podobná, ako bola v Bratislave v lokalite, kde sa teraz nachádza Eurovea a Nová budova SND.
Úvahy o transformácii tejto zóny sa v BA začali ešte v 60. rokoch minulého storočia.
Do územného plánu sa to dostalo zhruba pred 30 - 40 rokmi a až po dostavbe SND táto lokalita pritiahla aj ďalších developerov, napríklad dnes veľmi oceňovaný projekt z hľadiska úpravy nábrežia – Euroveu.
"Na tomto príklade sa snažíme vysvetliť, že zmeniť využitie územia trvá dlho, chce to spravidla podporu štátu a v konečnom dôsledku je to výhodné pre všetkých a najmä pre obyvateľov daného mesta. Čiže veľmi po lopate povedané aj naše nábrežie Hornádu a priľahlé územie by sa mohlo zmeniť z priemyselno-železničného na prechádzkovo-kultúrno-obytné územie, podobného charakteru ako je to v BA pri Eurovei. Ale samozrejme my nechceme ani nemôžeme kopírovať projekt z BA, v detailoch máme odlišné podmienky. Rieka Hornád má iný charakter ako Dunaj, je omnoho menšia, má veľké výkyvy v prietoku počas roka, čiže musíme si nájsť vlastný prístup a dôkladne poznať naše územie. Na naše podmienky je potom potrebné ušiť na mieru aj návrh a k tomu sa práve snažíme priblížiť formou urbanistickej štúdie, na ktorej sa pracuje," vysvetlil Martin Jerguš z Útvaru hlavného architekta mesta Košice.

Obrovské územie chcú vrátiť mestu a Košičanom
"Voda je pre každé sídlo fenoménom, sídla sa rozvíjali okolo potôčikov, riek. A práve preto chceme dosiahnuť, aby rieka Hornád nerozdeľovala mesto Košice na dve polovice. Jednou sú mestské časti Džungľa, Ťahanovce, Nad jazerom, Vyšné Opátske a Krásna a tou druhou Staré Mesto, Juh, Sever. Rieka by mala byť zapojená do ruchu mesta, mala by sa stať jeho súčasťou. Územie popri Hornáde však v Košiciach nie je využívané tak, ako by sme chceli v budúcnosti. Nachádzajú sa tam sklady, bývalé závody, hluché miesta... Preto sme pristúpili k tomu, že sme sa rozhodli dať spracovať štúdiu na najviac dotknutú lokalitu pri Hornáde, ktorá sa rozprestiera od priestoru železníc Pri bitúnku až po mestskú časť Sever - Hlinkovu ulicu. Ide o obrovské územie, rozlohou takmer tak veľké, ako je historická časť mesta, tak blízko od centra a predsa úplne mimo záujmu ľudí, keďže niet dôvodu tam ísť. A to by sme chceli v budúcnosti zmeniť," dopĺňa informácie hlavná architektka Petronela Királyová.
Francúzski architekti majú veľké skúsenosti práve s riešením území v dotyku riek, už niečo podobné robili v Kalábrii, v Štrasburgu a iných európskych mestách. Štúdia, na ktorej pracuje slovensko-francúzsky tím, sa zaoberá územím spomínanej lokality od Juhu po Hlinkovu ulicu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári