Viac ako šesť desiatok diel Štefana Roskoványiho a kolekcia veľkoplošných fotografií z umelcovho osobného života robia z výstavy v Múzeu Vojtecha Löfflera veľkolepý zážitok. Výtvarník od tragického úmrtia v roku 2002 až doposiaľ v Košiciach ucelenú výstavu nemal. Uvidíte na nej i zatiaľ nevystavené obrazy z rodinnej zbierky či od súkromných zberateľov.
Na košického maliara verejnosť spomína ako na bohéma, ktorý bol bytostne prepojený so svojím mestom, a to nielen životom, ale i tvorbou. Osud sa s ním pritom vôbec nemaznal. V mladom veku osirel, v siedmich rokoch stratil matku a o tri roky neskôr i otca.
Od pätnástich rokov žil v detskom domove. Vyučil sa za chladiara, ale urobil si i večernú maturitu a vystriedal viacero zamestnaní - fotograf, kvetinár, drevorubač, kulisár, pomocník mäsiara i na patológii.
Napriek talentu sa na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave dostal až na piaty pokus, čo svedčí o jeho obrovskej húževnatosti. Vravieval, že by to skúšal dovtedy, kým sa mu to nepodarí.
Štúdium napokon absolvoval na oddelení portrétnej maľby u profesora Ladislava Čemického a krajinárskej maľby a figurálnej kompozície u profesora Jána Želibského.
Po návrate do Košíc pôsobil ako pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu a od roku 1984 ako umelec v slobodnom povolaní.
„Autor patril k umelcom, ktorí aj v čase totality prinášali do košického výtvarného života bohémstvo. Nielen svojím spôsobom života umelca, ale hlavne slobodným výrazom tvorby, ktorá sa vyznačuje čitateľným maliarskym rukopisom a silným koloristickým cítením," naznačila riaditeľka Löfflerovho múzea Milena Gašajová.

Červená
Roskoványiho rukopis je nezameniteľný vo všetkých žánroch, ktorým sa venoval. Je jasne rozpoznateľný v krajinomaľbe, figurálnej maľbe a portrétoch, ale aj v abstrakciách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári