Hlina je preňho relaxom i obživou, vášňou aj životným štýlom. Od nej sa už desaťročia odvíja nielen jeho existencia, ale i spôsob fungovania celej rodiny.

Začínal v garáži u svokrovcov a dnes prevádzkuje dielňu v Uličke remesiel. Je hrdý na nezameniteľný rastlinný dekor, ktorý vytvorili spolu s manželkou a vďaka ktorému ich výrobky rozoznajú kdekoľvek na Slovensku. Podľa keramikára Igora Macáka rokmi vzrastá záujem ľudí o hrnčiarske umenie.

Svoju prácu by nemenil, aj keď mať remeselnú dielňu a živiť sa len vlastnými šikovnými rukami dá zabrať. Robota je to však podľa jeho slov nádherná a len ťažko by našiel niečo, čo by sa jej aspoň zďaleka vyrovnalo.

„Je to nesmierne tvorivé, čo si vymyslíme, to si následne vytvoríme. Venujeme sa s manželkou tomu, čo nás baví a napĺňa. Je to originálna a zaujímavá činnosť, človek sa ňou však na druhej strane musí uživiť. Je to náročné na materiály, technológie, energie... Dá sa povedať, že práca s hlinou je stále drahšia. Prepočítavať cenu výrobku na čas je v tomto prípade nemožné," konštatuje keramikár, ktorého už v detstve bavilo kreslenie, maľovanie a modelovanie.

Keď sa preto dozvedel, že sa v Modre môže vyučiť za keramikára, podal si na školu prihlášku a na základe talentových skúšok ho aj prijali. „Po vyučení som išiel na vojnu, potom som istý čas robil v Slovenskom fonde výtvarných umení a keď som spoznal manželku, prišli sme spolu do Košíc."

V začiatkoch reštaurátorom

Približne štyri roky pôsobil v reštaurátorských ateliéroch a zveľaďoval Dóm sv. Alžbety. „V keramickej oblasti v tom čase neboli možnosti uplatniť sa.

Jedine v Pozdišovciach, no ja som chcel byť doma s rodinou. A tak sme si aspoň u manželkiných rodičov v garáži zriadili dielničku a snívali o keramickej dielni."

Hoci dnes celé dni pracujú s manželkou ako tím, vraj si vôbec nelezú na nervy. Skôr sa skvelo dopĺňajú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári