MEDZEV. História mesta Medzev je úzko spätá s hámorníctvom, ktoré tam kedysi fungovalo. Výrobky z týchto kováčskych dielní putovali do celého sveta.
"História hámrov v Medzeve sa začala písať v roku 1372. Ich zakladateľom a prvým prevádzkovateľom bol Elias Teknagel, ktorý údajne pochádzal z Flámska. Založil prvé hámre, čo bol obchodný úspech, ktorý pomohol potom rozvinúť," uviedol prednosta Mestského úradu v Medzeve Jozef Schmiedl.
V tomto regióne boli hámre podľa Schmiedla aj skôr, než ich postavili v Medzeve.
"Zaujímavá je však koncentrácia, že zo všetkých hámrov, ktoré existovali na území dnešného Slovenska, ich viac než polovica stála v Medzeve. Tá koncentrácia bola taká silná ako v rakúskom Štajersku," povedal Schmiedl.
"V najlepších časoch, koncom 19. storočia ich tu bolo 109. Ohnísk bolo minimálne dvakrát toľko, keďže v každom hámri zvyknú byť dve ohniská a pri každom z nich pracoval jeden majster. Každý majster mal svojho pomocníka, takže v každom hámri robili minimálne štyria ľudia. Ekonomicky to bola významná záležitosť," priblížil Schmiedl.
Výrobky z medzevských hámrov poznali ľudia v mnohých kútoch sveta Čítajte 
Čo je vlastne hámor?
Ako vysvetlil, hámor je dielňa so strojom, ktorý poháňa voda.
"Je to vlastne 'buchár', ktorý sa používa i dnes, len tie dnešné sú na hydraulický alebo mechanický pohon. Kováči potrebujú veľkú silu, aby sformovali železo," doplnil Schmiedl s tým, že v Medzeve boli dvojaké hámre, a to železiarske, kde zo surového železa vznikala oceľ, a potom kováčske, kde sa vyrábali výrobky pre spotrebný priemysel.
"V Medzeve sa vyrábalo hlavne hospodárske náradie, to znamená motyky, lopaty, sekery, ako aj pluhové ostria. Bohužiaľ, vyrábali sa tu aj zbrane. Sekery slúžili aj ako zbrane. Výrobky sa v prvom rade vyvážali na trh do celého Uhorska, na Balkán, ale aj do západnej Európy a sú zmienky o tom, že sa vyvážali aj do Južnej Ameriky a Afriky," prezradil Schmiedl.
Úpadok hámorníctva zavŕšilo znárodnenie
Úpadok hámorníctva v Medzeve prišiel podľa jeho slov s priemyselnou výrobou a zavŕšilo ho znárodnenie po roku 1948, kedy jednotlivé dielne zanikli.
"Dnes máme dva hámre, ktoré sa dá vidieť, že sú kompletné. Jeden spravuje Technické múzeum, je v Štóskej ulici, ale ten nie je schopný práce. Jediný hámor, ktorý je schopný normálne pracovať ako v minulosti, je hámor v Šugovskej doline, ktorý je aj Národnou kultúrnou pamiatkou a je vo vlastníctve mesta," skonštatoval Schmiedl.
Ako povedal, nepracuje sa v ňom, ale využívajú ho na ukážku a dá sa v ňom vyrobiť použiteľný rýľ alebo motyka.
"Prezident Rudolf Schuster keď bol vo funkcii, tak preslávil ten hámor tým, že sem priviedol vzácnych hostí zo zahraničia. Predviedol im tu kováčske remeslo a jednak ich nechal aj vyskúšať si to. Po tom každý z nich dostal kováčsky výučný list," vysvetlil Schmiedl.
Z tých veľmi zaujímavých osobností tu bol švédsky kráľ, monacké knieža, predseda britskej vlády, prezident Nemeckej spolkovej republiky, rakúsky prezident, maďarský prezident a mnohé ďalšie osobnosti, hlavne z politiky," dodal Schmiedl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
