KOŠICE/SABINOV. Samozvaný kráľ Zemplína Mikuláš Vareha zaslal v novembri Ministerstvu vnútra SR žiadosť o náhradu škody.
Na piatich stranách opísal, ako mal byť poškodený a na záver upresnil, že išlo o nesprávny postup Úradu boja proti organizovanej kriminalite, v decembri 2012 zlúčeného s Národnou kriminálnou agentúrou.
Vareha má síce trvalé bydlisko v obci Malá Tŕňa v okrese Trebišov, no žiadosť napísal vo väznici v Sabinove.
Momentálne si tam odpykáva 12-ročný trest za pokračujúce trestné činy skrátenia dane a poistného v súbehu s trestným činom neodvedenia DPH vo veľkom rozsahu za fiktívne obchody s euroočkami a lykožrútmi.

Nevrátili mu doklady
V úvode žiadosti Vareha uvádza, že bol spoločníkom viacerých firiem, ktoré podnikali v oblasti poľnohospodárstva, vinárstva, drevárstva či dopravy.
Vlastnili množstvo hnuteľného i nehnuteľného majetku a zamestnávali okolo 600 ľudí.
„Od roku 2006 bolo v týchto firmách, personálne prepojených s mojou osobou, otvorených vyše 1 600 daňových kontrol a iných daňových konaní,“ píše Vareha v žiadosti.
„Protizákonným konaním daňových orgánov bolo týmto firmám znemožnené uplatnenie ich práv v daňových konaniach a tieto spôsobili, že firmám neboli vyplatené oprávnené daňové výhody, boli nezákonne dodanené a sankcionované. Šikanózne konanie úradov zlikvidovalo celú ich podnikateľskú činnosť.“
Vareha tvrdí, že pri daňových kontrolách sa jeho firmy nezavinene ocitli v dôkaznej tiesni.
Napriek tomu, že daňovému úradu po jeho výzvach na predloženie dokladov oznámili, že boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené, nebrali to do úvahy. Naopak, daňové úrady im vyrubovali pokuty a ďalšie sankcie, ktoré firmy poškodzovalo a znemožňovalo ďalšie podnikanie.

Obrat sa minimalizoval
Požadovanie náhrady škody Vareha zdôvodnil tým, že jeho firmám bolo znemožnené splniť si v rámci daňových konaní svoju povinnosť.
Do tohto stavu sa podľa neho dostali nezákonným konaním zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré daňovými úradmi požadované doklady zaistili, nevrátili a časť sa mala „stratiť“.
Týmto nesprávnym úradným postupom mu mala vzniknúť škoda v celkovej výške jednej miliardy eur.
Akými krokmi Vareha k tejto sume dospel, bližšie nevysvetlil. Uviedol akurát, že firmy dosahovali v rokoch 2007 až 2010 miliónové obraty a že sa každý rok zvyšovali. Navyše pravidelne investovali do majetku stovky miliónov eur.
Vareha tvrdí, že z dôvodu neuznania nároku na odpočet DPH sa jeho už zaplatené investície neodôvodnene navýšili, čím prišiel o značné finančné prostriedky.
„Jasným dôkazom likvidácie mojich aktivít a so mnou prepojených spoločností sú daňové priznania za posledné štyri roky, z ktorých vyplýva, že môj obrat a mnou personálne prepojených firiem sa minimalizoval,“ tvrdí Vareha.
Na záver uviedol ustanovenie zákona, ktoré konštatuje, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok žiadateľa na náhradu škody do šiestich mesiacov, môže sa ho poškodený domáhať na súde.

300 miliónov nedostane
Koncom roka 2015 sa Vareha domáhal vyplatenia inej sumy.
Od ministerstva financií žiadal 300 miliónov eur ako predbežné prerokovanie v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci.
Štát žiadosť zamietol.
O novej žiadosti ešte nerozhodol.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári