O kúzlach rétoriky i tajomstve piateho evanjelia

Kaplán Peter Jano je s Vianocami spätý nielen profesionálne, užíva si ich aj osobne.

Prvýkrát som ho počul rozprávať pod gotickou klenbou chrámu za horúceho letného dňa, keď sa prihováral mladej dvojici, ktorú práve sobášil.

Okamžite ma zaujal svojím perfektne vystavaným, formálne i obsahovo bohatým verbálnym prejavom, veľmi ľudským, skutočne priateľským príhovorom.

Venoval ho síce mladomanželom, no zároveň ním nevtieravo oslovoval aj ostatných prítomných, ktorí zaplnili svätostánok. Bolo mi jasné, že tento mladý muž má veľký dar slova, úprimnej reči, ktorou bez preháňania vládne brilantne.

Chcel som ho počuť znovu. Zopakovať si dnes už málo vídaný zážitok zmysluplného a hodnotného prejavu, obratne sformulovaného a po každej stránke kvalitného slovného posolstva.

S chuťou som počúval rozprávanie kaplána farnosti svätej Alžbety Petra Jana.

Horúce leto vystriedali zimné, na počudovanie aj zasnežené dni, a všadeprítomná, neprehliadnuteľná atmosféra nadchádzajúcich Vianoc. Pre kňazov čas veľkého pracovného vypätia, ale zároveň aj veľkej radosti, ktorú prežívajú v súvislosti so sprostredkúvaním onoho radostného posolstva.

Peter Jano, pôvodom Prešovčan, je samozrejme s Vianocami spätý profesionálne, zároveň si však toto krásne obdobie roka naplno užíva aj osobne.

Rád si spomína na detstvo, na nezabudnuteľnú rodinnú atmosféru, ktorú spoločne trávili podľa klasických tradícií.

„Pochádzam zo zmiešanej kresťanskej rodiny, takže sa u nás spájali katolícke i protestantské prvky, navyše obohatené ľudovými zvykmi šarišskými i zemplínskymi. Chvála Bohu, Pán Boh požehnal, a čo sme potrebovali, ba i čo sme chceli, sme dostali. Rodičia nám so sestrou vždy dopriali, a tak pre nás, deti, bývali Vianoce časom hojnosti. Predovšetkým však radosti zo spoločne strávených a príťažlivým rúškom tajomstva zahalených chvíľ."

Kde sa začala jeho cesta ku kňazskému poslaniu?

Zaujímalo ma, kde sa začala jeho cesta ku kňazskému poslaniu. Akiste k tomu, hoci nepriamo, prispeli aj tie dávne tajomné a radostné chvíle, tie štedré večere, keď im mamka robila krížiky medom na čelá.

Cesta k neskoršiemu celoživotnému rozhodnutiu venovať sa slovu i Slovu, však bola trošku zložitejšia.

„Ako malý chlapec som mal trochu problém vydržať na dlhšie trvajúcich bohoslužbách, potom však mamku napadlo, že zájde za strýkom, kostolníkom, opýtať sa, či by ma nevzali za miništranta. Vzali ma a mne sa to miništrovanie tak zapáčilo, že som pri oltári ostal doteraz. K rozhodnutiu stať sa kňazom som však dospel až na strednej škole, po ktorej už nasledovalo štúdium v kňazskom seminári."

Komercionalizácia urobila z Vianoc obrovský biznis, no napriek tomu sa jej nepodarilo vymazať to základné posolstvo, ktoré je aj vďaka jeho šíriteľom s „kolárikom" na krku, stále medzi ľuďmi prítomné. Peter Jano tento stav vidí ako výzvu, ktorú treba prijať a popasovať sa s ňou.

„Komerciou je predvianočné obdobie skutočne veľmi silno poznačené. Veď už dva mesiace pred sviatkami sa na ľudí valí mediálna lavína, mesiac pred Vianocami je všetko vyzdobené, nuž, ale to je asi aj súčasným duchom sveta. Pre nás, kňazov, je to naozaj veľká výzva a zároveň povinnosť upozorňovať ľudí na podstatu Vianoc, teda na narodenie Krista a tak, metaforicky povedané, aj my sme povolaní „porodiť Krista" pre druhých ľudí. Myslím tým spôsob jeho života – Boží koncept ľudskosti, ktorý nám Kristus svojím životom predstavil. Našou úlohou je sprostredkovať ľuďom duchovný význam sviatkov. My im ponúkame alternatívu, pretože existujú dve cesty, tá, ktorú ponúka svet a cesta, ktorú nám ponúka Boh. My, ľudia, máme možnosť zvoliť si jednu z nich a kňazi majú byť tým hlasom, ktorý pomôže rozhodnúť sa. My musíme byť hlasom, ktorý sprostredkuje Slovo. No nielen kňazi, ale aj každý človek môže byť takým hlasom."

A tak sme sa dostali opäť k tomu podstatnému. K slovu. V širšom ponímaní ku komunikácii medzi ľuďmi, ktorá je nevyhnutná k ich plnohodnotnému životu.

Teda k doméne činnosti každého kňaza, ktorá je aj pre Petra Jana osobne nielen najdôležitejším pracovným nástrojom, ale zároveň aj nástrojom najobľúbenejším.

„Na šírenie slov má kňaz i človek všeobecne, využívať prostriedky, ktoré má k dispozícii. V súčasnosti je to aj internet a sociálne siete. Podstatné je byť hlasom Božieho slova. Treba však mať na pamäti, že komunikačné kanály sú síce účinnými prostriedkami, dôležitými pomocníkmi, ale nesmú nahrádzať osobné stretnutia, osobný vzťah s ľuďmi."

Peter Jano moderné komunikačné kanály využíva úplne samozrejme, ale v plnej miere a s veľkým nasadením sa s ľuďmi rozpráva osobne, hovorí s nimi, počúva ich, odpovedá, prihovára sa im pri každej možnej príležitosti. Snaží sa im byť stále nablízku a oslovovať ich priamo.

V takomto osobnom kontakte, v neustálych hovoroch vidí predovšetkým svoju úlohu sprostredkovateľa Slova.

„Všetko je to o dostatku informácií. Napríklad príhovory k novomanželom na svadbách, ktoré sú pre nás samy osebe iba špičkou ľadovca, sú toho dôkazom. My sa so snúbencami stretávame už pred sobášom, hovoríme s nimi, spoznávame ich, radíme, pripravujeme na ich celoživotnú spoločnú cestu. Hovorí sa, že kňazi nemajú s manželstvom skúsenosti, takže ťažko sa k nemu môžu kompetentne vyjadrovať. V skutočnosti však o manželských problémoch toho vieme hodne, poznáme manželské trápenia, ale i radosti zo spoločne prežívaného života."

Rétorika je umenie

Rétorika je umenie, ktorú dokonalo ovládali už antickí vzdelanci, po ktorých to zasa prevzali kresťanskí kňazi. Umeniu hovoriť k ľuďom, prinášať im v prúde umne zostavených slov slovo Božie, sa budúci kňazi učia v seminári. Úspech budúcich rétorov však určite ovplyvňuje aj miera talentu u každého jednotlivca.

Petra Jana schopnosťou brilantne formulovať a prednášať verbálne posolstvá Boh nesporne obdaril. Schopnosť hovoriť k ľuďom je darom, ktorý on bohato využíva.

A ja musím podotknúť, že po každej stránke perfektnou slovenčinou.

„Ja si svoje príhovory nepíšem, azda až na nejaké poznámky k danej téme, pretože nechcem, aby ma to potom lákalo nazerať počas reči do papiera. Rád komunikujem s ľuďmi očami, pri reči si tak overujem reakcie poslucháčov, mám okamžitú spätnú väzbu, ako na nich moje slová pôsobia. Pokiaľ ide o samotnú rétoriku, existujú rôzne rétorické školy. Nám dal v tomto smere veľa náš profesor rétoriky Fabian, ktorý používal spôsob vytvárania homílií na základe schémy dnes už nebohého profesora Vrableca. V súčasnosti sa však dosť využívajú aj nové spôsoby, prichádzajúce najmä zo západu. Na začiatku síce využívajú rovnaký postup, teda postupnosť človek - Božie slovo, no potom už hľadajú pomocou rôznych záchytných bodov možné obsahové prepojenia, na ktorých svoj prejav stavajú. V tomto prípade sa viac improvizuje a používa sa menej metafor, hoci práve na ich základe si poslucháči vyrozprávané posolstvo zasa skôr zapamätajú. Osobne sa snažím tieto dve metódy kombinovať. Mojím cieľom je v tom krátkom čase, ktorý mám trebárs pri svadobnom obrade k dispozícii, zaujať, udržať si ich pozornosť a odovzdať im svoje posolstvo."

Kaplán Peter Jano je všestranným činorodým človekom, neustále v pohybe, chce sa mi povedať, v neustálej bezprostrednej komunikácii, a to ako priamej, osobnej, tak aj tej elektronickej.

Aj počas nášho stretnutia mal neustále po ruke svoj smartfón, ktorý mu podchvíľou pripomínal ďalšie povinnosti, ktorých mu teraz pred Vianocami pribúda každým dňom.

A ja by som ho pritom bol počúval azda až do tých sviatkov. Napríklad zaujímavé rozprávanie o jeho častých cestách do Svätej zeme, kde spolu s pútnikmi objavuje a prakticky im predvádza, čo myslel svätý Hieronymus tým, keď povedal, že „kto navštívi Svätú zem, akoby prečítal piate evanjelium".

Myslel tým, že ak človek dokáže, a dnes to už nie je technicky žiaden problém, umiestniť Matúšovo, Markovo, Lukášovo a Jánovo evanjelium do konkrétnych reálií, o ktorých hovorí sväté Písmo, tak sa zoznámi s tým „piatym".

Čo mu prinesie Ježiško?

Takže na záver som mu aspoň položil zvedavú otázku, či si pri tých svojich pracovných povinnostiach nájde čas aj na Vianoce súkromné. A čo mu prinesie Ježiško.

„Vianočné sviatky, ktoré strávim s mojou mamkou a sestrinou rodinou, pre mňa znamenajú predovšetkým radosť z dávania. Človek sa najprv teší, keď je obdarovaný, neskôr už, keď sám darúva. A odmenou je mu radosť a pokoj na tvárach svojich blízkych, s ktorým ten zázračný čas trávi. Pretože je napísané: „Kým budeš mať rodinu, snaž sa byť s ňou."

Takže šťastné, pokojné, radostné Vianoce.