Vianočné sviatky v medzivojnových Košiciach

Archív verejnej knižnice Jána Bocatia prezradil, ako kedysi vyzerali sviatky.

Ako trávime Vianoce?

Upútavka na vianočný koncert. (zdroj: Knižný fond VKJB)

Domáce oslavy rodinných sviatkov vraj vyšli z módy. Nezhromažďujeme sa už pri slávnostne prikrytom stole, nejeme svorne kapra na čierno, alebo kapustnicu za rokovania starých tiet. Terajšia generácia dáva prednosť rodinnej nezávislosti a často aj synovia alebo dcéry, miesto aby išli navštíviť rodičov, trávia Vianoce každý v inej spoločnosti v Tatrách, alebo v Krkonošiach a robia zo seba hrdinov, ktorí nestoja o prežitky minulých čias.

Áno, to všetko je veľmi pekné, ale keď už na Štedrý večer odchádzame z domova, chytí nás to predsa len trochu za srdce a je nám ako osamelému hosťovi, ktorý na tento pamätný deň vysedáva v kaviarni na zlosť čašníka, ktorý sa chystá k deťom a k žene a je tento krát, snáď prvý raz za celý rok, nezdvorilý.

Je to dedičstvo po predkoch, akýsi podivný atavizmus, čo chcete, ale napriek svojmu hrdinstvu by sme najradšej odstúpili v poslednej chvíli a vrátili sa k tým, ktorí tam slávia po starom spôsobe, bez nás.

A potom, keď sme sa vrátili z hôr, ktoré boli akokoľvek pôvabné, sa nám trochu vidí, že nebolo Vianoc, že nebolo aspoň najdôležitejšieho, Štedrého večera a je nám ľúto aj tej čiernej ryby, kapustnice a aj tých nevyhnutných tetičiek.

Badáme, že nie sme do tej miery moderní, ako sme sa sami domnievali.

(Slovenský východ, 25.12.1930)

Ako sa kupovalo a predávalo pred Vianocami

Predvianočný trh, charakterizovaný rybami, zajacmi a vianočnými stromčekmi, sa minul bez veľkého záujmu. Ryby boli predávané tohto roku o 2 Kč drahšie, ako bola stanovená úradná cena. Obchodníci doviezli 4 vagóny kaprov z Maďarska, okrem toho pre železničný konzum bol dovezený vagón výborných kaprov juhočeských.

V obchodoch sa predávali ryby za 14 Kč jeden kg, na trhu za 13 až 13.50 Kč, menšie ryby boli predávané na kusy, podľa veľkosti za 1-3 Kč.

Pozornosť budili v dvoch obchodoch pekné exempláre sumcov, vo váhe 30-40 kg, ktoré boli vylovené v Tise.

Vianočná reklama na hračky. (zdroj: Knižný fond VKJB)

Tohto roku bol tiež vylovený v Latorici malý jeseter, ktorý príde na stôl nádražnej reštaurácie v Čope.

Vianočná reklama. (zdroj: Knižný fond VKJB)

Väčší záujem bol tohto roku o zajacov, ktorých bolo málo a preto sa vypredalo všetko. Jeden kg sa predával za 5 Kč, celý zajac s kožou za 18 až 20 Kč.

Na vidieku bolo možné zajaca kúpiť už za 7 Kč. O jelenie mäso záujem nebol.

Vianočné „stromky" šli pomerne dobre na odbyt. Pred 10 dňami v čase najväčšej sezóny bola cena stromčekov od 3 do 18 Kč. Slušný stromček nedostal sa lacnejšie, ako za 10 Kč.

Včera odpoludnia zostalo na trhu už len niekoľko stromčekov, ktorých sa zbavovali predavači za každú cenu a bolo možné dostať stromček i za 1 Kč a najlepší za 8 Kč.

Z druhých vianočných artiklov šlo na odbyt ešte imelo, ktoré podľa starej povery prináša šťastie. Tento zvyk prišiel k nám z „Anglie" a v posledných rokoch sa veľmi rozšíril.

Treba spomenúť ešte toho, že obchodníci nevyužili predvianočných nákupov k zdraženiu obvyklého vianočného tovaru ako orechov, hrozienok, masla, ktoré sa predávali za bežné ceny, ba i lacnejšie ako pred mesiacom, niekde za konkurenčné ceny.

(Slovenský východ, 25.12.1930)

Oheň na Štedrý večer

V noci na Štedrý večer vznikol z neznámej príčiny oheň v stodole Ondreja Lacka v Rozhanovciach, ktorý sa behom okamihu rozšíril na stodolu Štefana Speváka.

Na miesto sa ihneď dostavili hasičské zbory z okolia. Škoda je značná a len čiastočne krytá poistením. Zdá sa, že oheň vznikol z neopatrnosti.

(Slovenský východ, 28.12.1930)

Krvavé Vianoce v Košickej Novej Vsi

Obyvateľstvo Košickej Novej Vsi sa stalo práve na narodenie Pána svedkom veľkej hádky mládencov Michala, Andreja, Petra a Arpáda Nagya a Michala Lendela Polačka. Rozzúrení mládenci sa vrhli na Michala Lendela nožmi a vidlami a smrteľne ho poranili. Obeť tejto „vianočnej oslavy" na ceste do nemocnice vykrvácala.

Četníci vrahov pozatýkali a prípad vyšetrujú. Okrem Michala Nagya sa všetci k vražde priznali.

Naše súdy by veľmi dobre robili, keby pri vynášaní rozsudkov v takýchto prípadoch nebrali na zreteľ žiadne poľahčujúce okolnosti (rozčúlenosť, opitosť) a vynášali tresty čím prísnejšie. Keby za takúto vraždu „z pasie" vrahovia dostali doživotný žalár alebo povraz, krotili by sa vášne naničhodných zurvalcov!

(Košické noviny, 2.1.1932)

Košice pred Vianocami

Hm, nie je to len tak! Vianoce sú Vianoce - a radosť musí byť. Áno a k tomu musia byť stromčeky, cukrovinky, dary, oplátky, ryby, med, cesnak, kapustnica, sušené figy, nejaké tie osúchy a hriaty „špagát" - pálenka. Cigáni, ktorí pod oknami na Štedrý večer „vyťahujú": Narodil ša Krištuš Pa-pa-pán...

Samozrejmá vec - Košice sú mesto. Veľké mesto! A keby sa mestá počítali podľa toho, ako dlho sa volí starosta, Košice by predstihli aj Londýn. V meste Košiciach teda cigáni neoznamujú, že sa Kristus pán narodil a nepije sa hriato.

A veď načo? Máme tu dosť toho vínka, ktoré vstrebú všetky tri generácie, či už doma, v mestskej pivnici, alebo u p. Boču. Pre pánov z historických zemí je postarané o pivečko. Pre Rusínov majú pašeráci denaturovaný lieh.

A čo sa týka toho oznamovania Ježiškových narodenín, netreba cigánov, ani tlačených oznámení od pána Černého - stačí vyjsť na ulicu. Samé svetlo, samé stromčeky vo výkladoch, staré i nové škatule (s cukrovinkami), všelijaké titri-mitri-fitri, hračky-čačky. A z toho vidíme - že sa blížia Vianoce.

A ľudia kupujú; kupujú a robia kumšty. Hej, veru kumšty! Lebo je to predsa len kumšt - nemať peňazí a kupovať. A najviac vidím kupovať drevené kone pre maličkých.

Nie je to špinavá konkurencia pre našich sedliakov? Nemajú byť potom ozajstné živé kone lacné, keď nikto nekupuje len drevené? A keby ste videli tých tatíkov s pinčom na hlave a v rukavičkách - ako mašírujú popri svojich milých polovičkách s tými drevenými koňmi pod pazuchou!

Ale aj iné sa kupuje. Hlavne ovocné koše. Pochopiteľná vec. Dnes je dievčat mnoho. Radi sú, keď nejaký pytač príde, nie žeby ešte dávali „košíky" a preto si mužské pokolenie košíky musí samo kupovať.

Zaiste - ani naše dámy nezaostávajú a tiež kupujú - kabelky, šaty, klobúky a také veci a vecičky.

Slovom - všetci kupujeme a znášame rôzne haraburdie k tým Vianociam, ako škrečky obilie na zimu. A to je dobrý znak - niet biedy, niet krízy ani mizérie, aspoň pred Vianocami! A keby bola, tak ju musíme aspoň zatajiť.

(Košické noviny, 17.12.1932)