Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru. Nielen vo svete okolo nás, ale aj vo svete v nás.
Všetko sa stíši, rozžiari, všetko bude akési iné, sviatočné. A takí by sme mali byť aj my. Stíšení a sviatoční.
Máme v tichu oslavovať dary, ktoré sme dostali a ktorými vo svojej duši disponujeme. Mali by sme oslavovať narodenie Krista, ktorý nám po sebe zanechal prisľúbenia večného života. Myslel to s nami tak dobre a tak vážne, že za svoju „vec“ pre nás položil to najdrahšie – svoj život.
Od nás sa v skutočnosti veľa nežiada. Len sa stíšiť a precítiť ten pokoj. A vtedy, v tej vzácnej chvíli máme nádej, že pochopíme, či to všetko, čím žijeme, má vôbec zmysel.
Áno, my máme svoj život zveľaďovať cez prácu a vzťahy s inými ľuďmi.
Ale aby tá práca nebola len únikom pred skutočným životom a rovnako aby aj naše vzťahy, ktorých je stále viac a viac, neboli len plytkou napodobeninou priateľstva, rodiny, spolužitia.
Či má zmysel vlastniť toľko vecí, toľko oblečenia, vidieť také množstvo programov dennodenne a kvôli nim chodievať spať unavený a pred polnocou?
Možno pochopíme, že len tak sedieť so svojimi najbližšími je to najkrajšie a najprospešnejšie.
Možno pochopíme, že pokoj neznamená nudu, posedenie v tichu domova neznamená záhaľku.
Že nik nad nami nestojí s bičom a nenaháňa nás. Že tvrdenie, že doba sa zrýchlila, je len blud, ktorý sa šíri od ucha k uchu a ktorý treba konečne zastaviť.
Že nemusí na každom metri štvorcovom hučať hudba, že sa môžeme a máme najesť v tichu a pohode.
Že nemusíme všetko mať, len preto, že nás o tom presviedča známa tvár z reklamy.
A tak ďalej. Viem, nie je to jednoduché začať žiť jednoduchší život. Ale je to potrebné.
Ako kňaz vám viem odporučiť to najlepšie a najúčinnejšie, čo nám Boh daroval ako nástroj na zlepšenie svojho života – modlitbu. Modlime sa za to, čo žiadame, modlime sa aj za to, čo máme, prosme aj ďakujme.
Kto chodieva na Sväté omše, vie, že sa tam vraví: Je to dôstojné a správne, dobré a spásonosné vzdávať vďaky vždy a všade tebe Pane...
Tak by sme mali žiť, konať a hovoriť – aby každá naša myšlienka, každý náš čin, slovo i dielo prešli týmito štyrmi kritériami: aby boli dôstojné a správne, dobré aj spásonosné a potom bude taký aj náš život.
Kristus čaká, aby nás prežiaril Božím pokojom, radosťou aj Božou láskou. Prosím, nenechajme ho čakať, ale vpusťme ho do svojho života i sŕdc.
Autor: Peter Gombita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári