KOŠICE. V časoch, keď moderným umeleckým postupom málokto rozumie, sa ťažko javí možnosť, že by mohli dokonca liečiť a pomáhať chorým.
V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura sa o niečo podobné pokúsili vôbec po prvý raz na Slovensku a výsledky sa podľa odborníkov dostavili.
Keď prichádzal novomediálny umelec a výtvarník v jednej osobe Boris Vaitovič do nemocničného prostredia, mal podľa vlastných slov na zreteli najmä svoj vopred určený cieľ.
Zavítal tu v rámci projektu Creativity for Business, ktorý vedie nezisková organizácia Creative Industry Košice.
„Zo začiatku som myslel, že vznikne nejaké vizuálne dielo a budem dáta od pacientov sumarizovať, že vytvorím nejaký graf alebo premenlivý vizuál,“ opisuje svoju prvotnú predstavu.
Návšteva oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a komunikácia s personálom a pacientmi jeho zámer zmenila.
„Podvolil som sa tomu, čo pacienti naozaj potrebujú. Jedna vec bola nejaká predstava, ktorú som mal, ale čím dlhšie som to robil, tým viac som si uvedomoval, že moja práca bude mať zmysel len vtedy, ak z toho niečo pacienti majú.“
Videl utrpenie ľudí
Umelec pokračuje, že síce bol oslovený ako výtvarník a myslel si tak, že sa od neho očakáva niečo výtvarné.
„Ale keď sme tu prišli a videl som to utrpenie ľudí, tak som upustil od myšlienky vyrobiť si tu vlastný projekt. Tiež som mal predstavu, že budem hromadiť dáta, ku ktorým budem vytvárať vizualizáciu, aby som sa k tomu postavil ako k nejakej konceptuálnej práci. Ale potom som to úplne otočil, lebo pacienti sú tí dôležití a ja som len nástrojom pre nich.”
Vaitovič tak vytvoril ojedinelú formu rehabilitácie pre univerzitnú nemocnicu, ktorá sa tak stala vôbec prvou na Slovensku, ktorá novodobý spôsob rehabilitácie zavádza do praxe.
Hrajú sa s joystickom
Umelec prepojil vizuálne umenie s rehabilitáciou tak, aby bola prispôsobená individuálnym potrebám pacienta a takpovediac na mieru šitá jednotlivcovi.
Výsledkom jeho práce sú tri mediálne zariadenia. Najprv vytvoril joystick, na ktorý napojil jednoduchú aplikáciu, ktorá sledovala pohyb. Z toho vyplynuli trvanie, náročnosť hry i jej parametre.
Vtedy sa začalo prvýkrát uvažovať aj o možnosti modifikovať aplikáciu podľa postihu pacienta. V procese tvorby sa preto myslelo aj na to, aby terapeut vedel nastaviť reakčnú zónu, ktorá je raz väčšia, raz menšia.
Tlakový senzor využíva známe obrazy svetových umelcov, ktoré sú rozdelené na menšie diely.
Pacienti sa s nimi hrajú, a keď dosiahnu rovnovážny tlak, tak sa kompozícia zoradí do správneho obrazu. Cez herné prostredie sú tak motivovaní k rehabilitačnému procesu a k zlepšeniu pohyblivosti hornej či dolnej končatiny.
Zariadenia sú prispôsobené aj veku pacientov, ktorí majú často problém so zrakom, z tohto dôvodu sa k vizuálnej hre pridal aj zvukový stimul.
Umelec myslel aj na to, aby progres pacientov pri nezvyčajnej rehabilitácii mohol sledovať odborný personál oddelenia na počítači. Preto pre nich vymyslel softvér, ktorý zbiera dáta o pokroku rehabilitovaných.
Lepšia koordinácia
Primárka oddelenia Miriam Dziaková opisuje, že cieľovou skupinou projektu sú pacienti s ochorením pohybového aparátu, „ktoré sa prejavuje poruchou úchopu, poruchou mobility, zníženou svalovou silou, poruchou koordinácie hornej alebo dolnej končatiny. Napríklad po cievnej mozgovej príhode, alebo po operáciach končatín (stavy po implantáciách umelých kĺbov, poúrazové stavy s prípadným ochrnutím nervov) ako aj v prípadoch, kde pohybový hendikep spôsobia iné ochorenia centrálneho alebo periférneho nervového systému.“
Vysvetľuje, že práve z týchto dôvodov bolo požiadavkou na autora získať možnosť – druh programu na liečebné ovplyvnenie pohyblivosti horných i dolných končatín.,... na zvýšenie svalovej sily, znovuzískanie alebo zlepšenie koordinácie pri aktivácii postihnutých končatín, ktoré sa celkovo prejaví aj v zlepšení mobility pacienta.”
Pacienti sa otvorili
Popri pozitívnych fyzických vplyvoch vyzdvihuje Dziaková aj nemenej dôležitú psychickú stimuláciu často depresívne ladených pacientov. Tento “systém” ponúka pacientovi navyše hravosť, a tým je pre neho atraktívnejší, inšpiratívny, a liečba je tak efektívnejšia a nadobúda komplexný rozmer.”
Opisuje, že u pacientov, ktorí pristupovali k liečbe odovzdane, sa ich správanie výrazne zmenilo, boli viac motivovaní a k rehabilitácii začali pristupovať aktívnejšie.
„Dali ste pacientovi do ruky myš a povedali, čo má robiť a zo 70-ročného muža sa stal mladší človek, ktorý sa hral, zmenil sa a komunikácia s ním sa podstatne zlepšila. Otvoril sa nám do takých sfér, ktoré boli pre nás dovtedy uzatvorené.“
Projekt podporila nezisková organizácia Creative Industry Košice a darovala nemocnici kompletné prístrojové vybavenie.
„Najlepšie riešenia vznikajú, keď sa spoja zdanlivo nespojiteľné veci. V projekte Creativity for Business hľadáme možnosti pre spoluprácu sektorov ako napríklad doprava, IT, hutníctvo či medicína s kreatívnymi odvetviami,“ uvádza riaditeľ neziskovky Michal Hladký.
Dodáva, že pri spolupráci s nemocnicou je najviac potešujúce, že sa digitálne technológie a umenie spájajú pre veľmi konkrétny dôvod a to zlepšenie práce lekárov a nový zážitok pre pacientov.
Primárka Dziaková. Vidí u svojich pacientov pokroky. (zdroj: UNLP)
Pomôcka. Tlakom na nohu si pacienti môžu zlepšiť pohyblivosť nohy. (zdroj: UNLP)
Boris Vaitovič. Umelec, ktorý sa rozhodol pomôcť pacientom. (zdroj: facebook)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
