Košický Silvester v medzivojnovom období

Oslava Silvestra

Máloktorý svätý je tak uctievaný a oslavovaný ako svätý Silvester. Nie je to snáď ani pre jeho osobné zásluhy, ale preto, že jeho sviatok pripadá na posledný deň v roku. Slávili by sme a uctievali rovnako hlučne a spontánne každého iného patróna, keby mal to šťastie byť „svätcom posledného dňa".

Ako nasledujú po sebe noc a deň, tak nasledujú po sebe aj Silvester a Nový rok. Niet nového roku bez Silvestra, niet dobrej vôle novoročného dňa bez šibeničnej a neviazanej nálady silvestrovskej noci.

Celý pokrok vedy, osvety a civilizácie nevedel nás dosiaľ vyprosiť ani z jedného prežitku, starých časov, z jednej zaostalej vlastnosti, zdedenej po predkoch: poverčivosti.

Musíme si totiž priznať, že všetky tie naše oslavy odchádzajúceho a prichádzajúceho roka pramenia z poverčivého presvedčenia, že tie dva dni majú pre náš život celkom iný význam ako ostatné dni kalendárneho roku.

V našom podvedomí sa stále udržuje poverčivá predstava, akoby v noci so Silvestra na Nový rok formovala sa v tajomných dielňach osudu nová etapa nášho života.

Na Silvestra stalo sa od nepamäti zvykom vyhľadávať, pokiaľ možno veselú spoločnosť a hľadať zábavu stoj čo stoj. Preto sú v tento deň hostince, kaviarne, divadlá, kabarety a kiná preplnené. Je to naivné, ale ľudské.

Mnohí si myslia, že by prišiel kto vie o čo, keby na Silvestra sedel doma a „nezabával sa". A predsa je tá silvestrovská zábava často veľmi pochybná, lebo do veselosti sa nemožno nútiť, na povel sa nemožno smiať. Odtiaľ vznikajú tie časté výstrednosti a výstrelky silvestrovské noci.

V posledných rokoch však dostávajú verejné silvestrovské zábavy konkurenciu, ktorá môže úplne zmeniť ráz silvestrovských osláv. Touto konkurenciou je rádio. Kým nebolo rádia a rozhlasu, každý sa mohol vyhovárať, že doma by nevydržal nudou, že musí niekam na veselý program, dnes táto výhovorka odpadá aspoň tam, kde majú rádiový prijímač.

(Slovenský východ, 31.12.1928)

Silvestrovský punč

Je už starodávnym zvykom neprežívať silvestrovskú noc v hĺbavých meditáciách nad odchodom starého a príchodom nového roka, ale v radostnej nálade a v bujnom veselí, ktoré zahladzuje všetky minulé starosti a v ktorých skrsnú budúce nadeje. Starým zvykom je tiež vítať Nový rok pohárom sladkého a horúceho punču. Pretože tento rozohrievajúci nápoj má pradávnu minulosť, vyskytuje sa tiež v nespočetných variáciách.

Vlasť punču je „Indicko", odkiaľ ho Angličania koncom XVII. storočia zaniesli do Európy. Indicky sa hovorí tomuto nápoju „panč" a je odvedené od slova „panča", ktoré v sanskrite značí číslicu „päť". Indický panč bol pripravovaný z piatich ingrediencií: z vody, z čaju, z rumu alebo z araku, z cukru a citrónu. To sú podstatné súčasti, ktoré sa ešte i dnes používajú k príprave punču.

Ako u všetkých jedál a nápojov, tak aj príprava punču prešla svojím vývojom. Prvá zmena bola, že voda bola nahradená vínom. Okrem toho sa k pôvodným štyrom alebo piatim súčastiam začalo pridávať množstvo iných prídavkov, ako šampanské víno, ťažké anglické pivo, ananás, jablkové víno, vaječný žĺtok.

Zvlášť obľúbený je punč v Anglicku a vo Švédsku. Francúzi vymysleli i v tomto obore zvláštnosť: mrazený punč zo šampanského vína, ktorý je pravý opak horúceho silvestrovského nápoja.

Aký obľúbený je punč v Anglicku, o tom sa možno najlepšie presvedčiť „četbou" Dickensovho „Pickwickovho klubu", kde temer na každej strane sa pije buď horúci alebo chladný punč. Príprava anglického punču je veľmi jednoduchá: do citrónovej šťavy sa vložia kúsky pomarančovej kôry, na to sa pridá dobrý jamajský rum, horúci čaj a cukor podľa chuti. Príprava iných druhov punču je už zložitejšia, ale to nás už nezaujíma, lebo dnes chceme punč piť...

(Slovenský východ, 31.12.1924)

Silvestrovská noc v Európe

Podľa zaužívaného zvyku sa na silvestrovskú noc zíde obecenstvo Košíc v reštaurácii a kaviarni Európa. Ponúkaný program bude aj tentoraz bohatý a pestrý. Hrať bude prvotriedna cigánska kapela, ďalej tu vystúpi ruský bojarský súbor v originálnych odevoch a na záver jazzová skupina Universal. Hostí čakajú bohato prestreté stoly, lacné jedlá, pečené prasatá, šampanské, tanec, hudba a tombola.

(Kassai Napló, 29.12.1927)

Oslava nového roku v hoteli Schalkház

Každý kto má záujem a chuť skvelo sa zabaviť, nech navštívi reštauráciu hotela Schalkház. Neoľutuje! Vo vynikajúcej atmosfére môžu hostia očakávať prvotriednu muziku, kvalitnú obsluhu, vinárske špeciality, prvotriedne jedlá, polievky, pečienku, rôzne pikantné šaláty a bohatý bufet. V suteréne od 10. hod. začína hrať jazzová kapela.

(Kassai Napló, 31.12.1927)

Smutný košický Silvester

Silvester je za nami, no už dávno nebol tak smutný ako ten posledný, tvrdia košickí lotri a odborníci na zábavné podniky. Pritom bolo všetko dané na čarovnú a neopakovateľnú silvestrovskú noc! Kalendár ukazoval 31. decembra, aj polnoc bola, krásne snežilo a ani dobrej nálady nechýbalo. Predsa však niečoho chýbalo, áno, peňazí.

Prešli sme všetky reštaurácie, bary i kaviarne, ba nevynechali sme ani najmenšie pajzle v okrajových častiach mesta a všade sme videli preplnené miestnosti. Ľudí síce bolo dostatok, no obrat bol menší, ľudia skrátka neminuli toľko ako po iné časy.

Silvestrovská spotreba bola nasledovná: 5000 dávok káv, 2000 dávok limonád, 600 litrov sódy, 2000 litrov vína, 40 hektolitrov piva, 500 fliaš minerálok. Kvôli zlej ekonomickej situácií sa minulo len 120 fliaš šampanského. Zjedlo sa ďalej 500 kg mäsa, 2000 párov párok, jeden metrák šunky, 5000 chlebov a žemlí.

(Friss Hírek, 3.1.1930)

Silvestrovský „zlozvyk"

Lúčime sa so starým rokom. Mnoho a mnoho alkoholu vytečie pri jeho zavŕšení. Ale zároveň potečú potoky „oblažujúceho" nápoja i na uvítanie nového roku. Dnes večer sa budeme veseliť, zabávať. Budeme piť a hľadieť ako čo „najlepšie" zakončiť rok 1921 a čo najlepšie začať rok 1922.

Zapijeme žiaľ i radosť v starom roku a zároveň budeme opojným mokom hasiť „žízeň" po šťastí a blahu v novom roku...

Najhoršie je však to, že pri týchto silvestrovských „fašiangoch" málo rozmýšľame. Málo sa zaoberáme s tým, s čím by sme sa mali zaoberať. Viem, že mnoho ľudí mi tu skočí do reči a povie: „Ešte aj na Silvestra sa máme mračiť a robiť si starosti? Ten čas nie je na rozmýšľanie, ale na zábavu."

Ja však hovorím, že keby sme všetci takto zmýšľali, svet by sa na Silvestra zmenil na blázinec.

(Slovenský východ, 31.12.1921)