Tibor Apa Egry oslavuje šesťdesiatku, dámy nie sú pozvané

KOŠICE. Legendárny košický dídžej Tibor Apa Egry v pondelok oslávil šesťdesiatku.

Žartuje, že ako „darček“ zatiaľ dostal len poukaz na trojtýždňové liečenie, keďže ho začala trápiť astma, no veľkú žúrku chystá na budúci týždeň. A pozor, pozvaní sú len páni.

Zo všetkého najviac si jubilant želá zdravie a dobrých priateľov. Bez nich a bez svojej rodiny by ho totiž ani práca nenapĺňala natoľko, ako doposiaľ.

Dobrú náladu mu pokazila utorková správa o úmrtí priateľa – skvelého dídžeja Fera Horu.

Hudba je totiž jeho životom a najväčšiu radosť má z toho, že prostredníctvom nej dokázal ovplyvniť viacero generácií a šíriť dobré meno mesta.

„Nikdy som sa nehanbil za to, že som z Košíc. Aj ľudí som vždy nabádal, aby sa pýšili tým, odkiaľ pochádzajú. Som veľký lokálpatriot,“ vyznal sa oslávenec, ktorého nesmierne dojalo, že bol pozvaný primátorom mesta Richardom Rašim na slávnostné prijatie do Historickej radnice.

„Nič podobné som nečakal a až som mal hrču v hrdle. Potešilo ma, že si v Košiciach cenia môj prínos v oblasti modernej hudby.“

Besné hádzanie po parkete už nehrozí

Pred desiatimi rokmi si päťdesiatku užil vo veľkom štýle, teraz to už vraj nebude až také veľké haló.

„Svojho času som v Gesku robil veľkú päťdesiatku, gratulovali mi No Name, Peter Pačut, Drišľak, Peter Stašák, Backwords a rôzne v tom čase vychytené kapely, ani som sa nestíhal venovať hosťom. Od toho som už teda upustil. Predsa len, prešlo desať rokov a človek sa trošku musí skľudniť. Radšej to oslávim príjemne, nech sa každý cíti veľmi dobre. A už sme všetci nad päťdesiat, asi by bolo trápne, keby sme sa besne hádzali po parkete. Radšej nech nám znie príjemná hudba, máme pred sebou dobré jedlo, kto chce, zapáli si cigaru, nalievať sa bude dobrý alkohol...,“ naznačil Tibor Egry, ktorému prídu na narodeniny zablahoželať napríklad Igor Timko, Zoli Sallai, Arpi Csete či Marián Čekovský.

Keď sme ho podpichli, či mužskú spoločnosť neozvláštnia nejaké striptérky, úprimne sa zasmial: „Myslíte, že mi ich niekto objedná, aby vyskočili z torty? To asi nie.“

Rodina a priatelia sú nadovšetko

Počas štyridsaťročnej kariéry dídžeja toho zažil neúrekom a nikdy by nemenil. Ako tridsaťročný vyhral majstrovstvá Slovenska, o dva roky neskôr sa stal jednotkou v Československu.

A to pritom na vysokej škole vyštudoval stavarinu a desaťročie pôsobil ako stavebný dozor.

„Zažil som v živote aj pády, vyhadzovy zo dňa na deň... To sa mi stalo dvakrát v nadnárodných firmách, keď som už mal dve deti. Takže si vážim každý deň a vážim si najmä svoju rodinu. Gro všetkého je, keď máte okolo seba ľudí, ktorým viete kedykoľvek zavolať, oni vám ten telefón dvihnú a sú vám schopní pomôcť. Čo vám ešte môže k životu chýbať? Vážme si to a buďme pokorní. Aj ja som mal všelijaké svoje obdobia, lebo všetci sme tým prešli, no potom ma život niekoľkokrát prefackal, dostal som sa do normálu a žijem si pokojne.“