Včera ústredie Guinnessovej knihy rekordov oznámilo, že nový rekord v počte postavených snehuliakov držia Košice.
V nedeľu bolo pri košickom jazere rušno. Približne päťsto ľudí zareagovalo na výzvu magistrátu, aby sa pokúsili prekonať rekord v počte snehuliakov, postavených za jednu hodinu.
Starý držala takmer osem rokov Aljaška, kde vo februári v meste Anchorage postavili v marci 2009 až 3 459 snehuliakov.
„Keď sme v sobotu ráno uviedli, aké množsvo snehu spadlo na Košice, uvedomili sme si, že minimálne týždeň budeme počúvať iba o tom, aké sú neodpratané ulice a že kompetentní svoju úlohu opäť nezvádli. Aby sneh neznamenal iba kalamitu, premýšľali o tom, ako ho využiť inak. Hľadanie nápadu trvalo dovtedy, kým sa na internete objavili prvé zábery čerstvo postavených snehuliakov. Tak sme si povedali, že prečo by ich mali Košičania stavať živelne, keď ich aktivita môže mať nejaký zmysluplný cieľ,“ vrátil sa k zrodu nápadu Gustáv Mrázik, ktorý na košickom magistráte vedie Oddelenie zimnej kultúry a zábavy.
Prostredníctvom sociálnych sietí pustili do éteru výzvu, ktorou pozvali Košičanov bez rozdielu veku pokúsiť sa vytvoriť nový rekord v počte postavených snehuliakov.
Už na druhý deň to bolo možné aj preto, že jeden člen komisie na osvedčovanie pokusov o prekonanie zápisov v Guinnessovej knihe rekordov bol práve v susednom Maďarsku a do nedele rána sa vedel presunúť do Košíc.
Bez neho by pokúšať sa vytvoriť rekord nemalo zmysel.
Ako sme sa mohli na vlastné oči presvedčiť, Košičanov výzva zaujala. Prichádzali jednotlivci, dvojice aj celé rodiny.
O 9.55 Mrázik megafónom vyhlásil, že stačí stavať snehuliakov iba s dvomi guľami, lebo takých pri svojom rekorde stavali na Aljaške.
Dôležité bolo iba nezabudnúť, aby mal každý snehuliak aspoň pol metra na výšku, dve oči a ústa alebo nos.
Úderom 10. hodiny sa stavitelia snehuliakov pustili do práce. Expresne rýchlo vytvárali gule, ukladali ich na seba a dokončovali podľa Mrázikových pokynov.
Mali to uľahčené, lebo v súlade s pravidlami mohli využívať magistrátom dodané komponenty na oči, nos či ústa. Boli to drevené kocky zo stavebnice, poznášané z centier voľného času.
Hotové kusy potom znášali na jedno miesto, aby sa dali ľahšie spočítať.
Zástupca Guinnessovej knihy rekordov vešal na každého snehuliaka, ktorý spĺňal požadované parametre, ceduľku s číslom. Postupne od jednotky vyššie. A vzápätí každý kus samostane odfotil.
Neskôr vysvetlil, že je to kvôli dôkladnej a nespochybniteľnej dokumentácii.
Mrázik každých 15 minút hlásil priebežný čas a počet hotových snehuliakov. O pol jedenástej to ešte na rekord nevyzeralo, no čím bližšie sa blížila jedenásta hodina, šanca na nový rekord sa zvyšovala.
Košičania prinášali nových a nových snehuliakov a šlo im to od ruky aj preto, že vďaka výdatnej nádielke snehu boli zásoby stavebného materiálu nekonečné.
Pár minút pred jedenástou hodinou sa frekvencia výroby snehuliakov zvýšila natoľko, že strhla aj množstvo divákov okolo, ktorí súťažiacich búrlivo povzbudzovali.
Tí prinášali hotových doslova každú sekundu. O jedenástej zaznel výstrel, práce sa skončili a zástupca „knihy rekordov“ zdokumentoval aj posledného hotového snehuliaka. Mal poradové číslo 3 755, teda o 296 vyššie ako bol starý rekord.
Hoci všetci okolo tušili, že svoj cieľ splnili, ešte museli čakať na definitívne potvrdenie rekordu.
Mailom prišlo včera, a tak mohla ísť dnes do sveta aj oficiálna správa, že Košice sú opäť rekordné.
Písomné potvrdenie dostanú Košice o mesiac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
