KOŠICE. Na finančnej úspore, ktorá redukcia mestských častí prinesie, sa zhodli tak ľudia z radnice, ako aj starostovia a aktivisti.

Tí však upozorňujú, že reforma sa robí bez diskusie a analýzy, čo môže v konečnom dôsledku občanom uškodiť.

Radnice, starostov a aktivistov sme sa pýtali: Pomôže Košiciam redukcia mestských častí? Aké výhody a nevýhody v jej realizácii vidíte? Považujete tento spôsob redukcie za optimálny?

Richard Raši, primátor

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Redukcia mestských častí určite pomôže, pretože redukciou môžeme ušetriť podľa schválenej varianty nového usporiadania až viac ako 4 milióny eur ročne. Každé ušetrené euro má svoj význam, ak je použité na skvalitnenie služieb pre občana. Pritom nejde len o finančnú úsporu. Odborné názory komunálnych ekonómov hovoria jasne: Veľký počet mestských častí rozbíja koncepciu rozvoja mesta a jej realizáciu v praxi. Aj z laického hľadiska je, myslím, pochopiteľné, že čím je viac menších jednotiek, tým ťažšie je možné organizovať rozvoj mesta.

Odporcovia, ktorí sa obávajú toho, že prídu po znížení počtu mestských častí o platy a odmeny v miestnej samospráve, sa už dlhšie snažia presvedčiť obyvateľov najmä menších mestských častí, že samospráva sa im spojením s väčšími mestskými časťami vzdiali, že dôjde k centralizácii moci a podobne. Prezentujú to ako nevýhodu. Obyvatelia ale budú stále žiť vo svojej mestskej časti, ktorá nestratí svoje meno, hranice ani symboly. Výhodou bude, že o zabezpečenie všetkých služieb v nej sa pre občana postará výhradne mesto Košice. Všetci Košičania dostanú v jednotnom systéme fungujúcej samosprávy rovnako kvalitné služby - v každej mestskej časti, na každej ulici. Bez rozdielu. Zjednodušíme a zefektívnime, ale zároveň aj skvalitníme kontakt s obyvateľmi mestských častí a v zabezpečení ich očakávaní prostredníctvom úradovní. V každej bude výkonný manažér samosprávy ako prostredník medzi magistrátom a obyvateľmi mestskej časti. Mal by to byť zástupca, volený obyvateľmi mestskej časti spomedzi seba, rešpektovaná osobnosť, ktorej dôverujú a ktorá bude v úradovni pre nich. Tento manažér bude prijímať podnety od ľudí a informovať ich o riešeniach.

„Optimálny spôsob redukcie je vždy ten, ktorý je vykonateľný, fungujúci a prinášajúci požadovaný efekt. Košičania od nás - volených zástupcov - očakávajú, že dlhodobý problém abnormálne vysokého počtu mestských častí v Košiciach vyriešime a nie, že o ňom budeme ďalšie funkčné obdobie len diskutovať. Som presvedčený o tom, že Košičania chcú zmenu. Našou povinnosťou je, aby sme ju uskutočnili."

Ľubomír Grega, starosta Starého Mesta

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Pokiaľ bude súčasťou redukcie aj posilnenie kompetencií MČ prostredníctvom financií a zodpovednosti, bude to určite prínosom, lebo mesto bez ich aktívnej účasti a pomoci mnoho vecí samo nezvládne, o čom sme sa naposledy presvedčili pri nedávnom výdatnejšom snežení.

Výhodou starostov a miestnych poslancov je, že sú v každodennom styku s občanmi a poznajú ich problémy bližšie, ako veľká radnica, pričom ich riešenie je pre nich samozrejmosťou a nie povinnosťou.

Či akákoľvek redukcia bude optimálna, neviem, to ukáže až život. V každom prípade sa však úzko dotkne tisícok Košičanov bez toho, aby o tom mohli rozhodnúť sami v referende. Silné a prosperujúce mesto podľa mňa bude len vtedy, ak budú silné, nezávislé a prosperujúce jeho mestské časti."

Jaroslav Hlinka, starosta Juhu

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Domnievam sa, že redukcia počtu mestských častí pomôže, pretože sa čiastočne znížia náklady na chod samosprávy mestských častí, tak ako to deklaruje vo svojich rozboroch mesto Košice.

O výhodách sa dá hovoriť, čo sa týka ekonomickej stránky, pretože časť ušetrených finančných prostriedkov z redukcie mestských častí môže byť použitá na rozvoj mesta a zlúčených mestských častí.

Nevýhody je veľmi ťažko vopred predvídať, spočiatku predpokladám, že môžu byť určité problémy s nastavením kvalitného systému fungovania zlúčených mestských častí tak, aby sa to čo najmenej dotklo zvykového mechanizmu občanov, hlavne tých mestských častí, ktoré by boli redukciou dotknuté.
Optimálny spôsob redukcie asi neexistuje, každý občan môže mať na to svoj pohľad. Z hľadiska racionalizácie samosprávy v meste Košice a znižovania výdavkov však je to potrebné."

Cyril Betuš, starosta Sídliska Ťahanovce

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Redukcia mestských častí je očakávaná verejnosťou a som presvedčený, že mestu Košice pomôže hlavne veľkými finančnými úsporami na chod miestnych úradov a celej samosprávy mesta.

Výhodami sú veľké finančné úspory, zníženie počtu úradníkov, poslancov, kontrolórov, starostov, zástupcov starostov... Potrebné je vykonať spoločne s redukciou aj presuny príslušných kompetencií, právomocí a finančných prostriedkov tak, aby mal občan možnosť vybaviť všetko na jednom mieste a jednoduchšie.
Spôsob redukcie je podľa môjho názoru optimálny, lebo sa nebude rozhodovať o samospráve mesta a jej mestských častí v Bratislave, ale tu v Košiciach. Mesto si rozhodne samo o svojom usporiadaní a bude môcť kedykoľvek stav riešiť podľa potrieb a požiadaviek jeho obyvateľov."

Jozef Andrejčák, starosta Furče

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Mestu Košice pomôže reforma miestnej samosprávy, či už to bude vrátane redukcie MČ, alebo presunu kompetencií. Na celú reformu je však nutná aj podrobná analýza a konkrétny návrh (kompetencie, financovanie atď.).

Uznesením MZ bol poverený primátor zmenou zákona o Košiciach, aby v otázke MČ rozhodovalo mestské zastupiteľstvo s relatívnym právom veta Rady starostov. Obdobne fungujú štatutárne mestá v Českej republike v zmysle zákona o štatutárnych mestách."

Adriana Balogová, starostka Džungle

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Obyvatelia mestskej časti Džungľa jasne vyjadrili svoj postoj v platnom referende, v ktorom zastali názor zachovať mestskú časť.

Redukcia mestských častí Košiciam nepomôže. Pomohla by zmena štatútu pre rozšírenie kompetencií mestským častiam a lepšie financovanie mestských častí. Zlúčenie sa stane pre občanov nevýhodou. Hlavne v menších mestských častiach, kde úrad vie operatívne reagovať na vyskytnuté problémy. Nezáujem veľkých mestských častí o malé prinesie v budúcnosti problém v rozvoji malých. Ako sa nám to ukazuje na modeli poslancov za mestské časti. Z malých nie je možná zvoliteľnosť zástupcu za mestskú časť. Poslanci, volení z veľkých mestských častí, nemajú žiadny záujem riešiť problém obyvateľov z malých, pretože hlasy z týchto častí sú pre nich nepatrné. Neviem si predstaviť fungovanie sociálnej pomoci pre odkázaných občanov, ktorí sa obracajú s pomocou na miestny úrad. Zisťovali sme, ako funguje terénna práca pri magistráte. Nie je možné v takom veľkom kolose riešiť problém občanov tak dôsledne ako v malých mestských častiach. Ako budú prebiehať aktivačné práce pre obyvateľov? Budú sa musieť premiestňovať úplne inam, nebudú mať na to zdroje. Je tu stravovanie dôchodcov a iné služby pre obyvateľov. Džungľa už fungovala pod vedením iných mestských častí, obyvatelia vedia, ako to nefungovalo, ako boli ich problémy odstrkávané, ako sa nik nestaral o komunikácie, o poriadok, o verejné osvetlenie, o kultúru v mestskej časti.

Takže zlučovanie malých mestských častí nepovažujem vôbec za optimálne. Nech sa spájajú veľké celky do ešte väčších, ak to ich obyvateľom nevadí. A nerešpektovať referendum a vôľu skupiny obyvateľov, ktorá je daná aj v Ústave Slovenskej republiky, je nedemokratické."

Jaroslav Polaček, mestský a miestny poslanec Severu

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Mestské časti tak, ako ich poznáme, sú len akýmisi kultúrnymi ustanovizňami a dispečerskými pracoviskami, ktoré všetky prosby obyvateľov preposielajú na magistrát. Z môjho pohľadu sú bezfunkčné (výnimka KVP) a preto je zmena potrebná. Pri redukcii je však pre mňa záhadné, že nik neanalyzuje model jednej samosprávy mesta so zachovaním kultúrnych tradícií a úradovní. Aj takýto model stojí za zváženie, ten by totiž neznamenal zaniknutie mestských častí. Dokazujú to príklady z miest ako Prešov a Banská Bystrica.

Nevýhodou je, že sa opäť kašle na občana. Demokraciu v podobe mestských častí nemôžeme vyvažovať úsporou financií. Musí to byť systémová zmena, plná moderných služieb. Vedenie mesta a poslanci nevedia vysvetliť, čo prinesie táto zmena obyvateľom.

Poslanci koalície Smeru na čele s primátorom Rašim nemajú záujem o systematické riešenie tejto témy, založené na faktoch, analýzach. Preto sa obávam, že po zmene zákona o meste Košice v Národnej rade SR dôjde k takej úprave hraníc MČ, aká bude vyhovovať práve tým, ktorí sú v meste teraz pri moci a nie záujmom mesta a obyvateľov. A to je krátkozraké uvažovanie tých, čo im ide o vlastné stoličky."

Marcel Gibóda, mestský a miestny poslanec Severu

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Redukcia mestských častí pomôže, iba ak jej bude predchádzať analýza a nové definovanie, aké služby majú obyvateľom poskytovať mesto a mestské časti.
Výhodou, ktorú od reformy samosprávy Košičania očakávajú okrem finančnej úspory, musí byť najmä jasnejšie delenie pôsobnosti mesta a mestských častí. Košičania sa musia prestať strácať v dlhoročnej bezmocnosti svojich volených zástupcov a úradníkov pri riešení ich bežných problémov. Za nevýhodu v jej aktuálnej realizácii považujem, že nevieme, čo nás čaká. Neexistuje žiadna komplexná analýza a vízia. Nevieme, aké služby je zmysluplné poskytovať na úrovni mesta a mestských častí, či ktoré sa oplatí outsourcovať. Vďaka primátorovi Rašimu a jeho poslancom do tohto ideme 'na blind'.

Tento spôsob redukcie nepovažujem za optimálny. Už dnes je Štatút mesta Košice možné zmeniť jednoduchou väčšinou v zastupiteľstve mesta. Usporiadanie samosprávy a rozdelenie kompetencií v nej má mať v rukách mesto. No musí byť výsledkom širšieho súhlasu a nie vôle jednoduchej väčšiny. Bohužiaľ, návrh novely zákona o meste Košice túto potrebu záruk neobsahuje a to je škoda. Je to však príkladom absencie ochoty budovania demokracie z pohľadu primátora Rašiho."

Ladislav Lörinc, miestny poslanec KVP

(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

„Racionalizácia obcí ako takých je na Slovensku veľmi potrebná. Takáto reforma by však mala byť súčasťou systémovej zmeny a celkovej komunálnej reformy. To, čo máme dnes na stole, je vytrhnuté z kontextu a reality. Neprebehla žiadna verejná diskusia, ani diskusia odborníkov - politológov. Občania sa nevyjadrili a nebolo im umožnené vyjadriť sa v referende. Nebola ani všeobecná dohoda o konkrétnom prevedení, t. j. ako a ktoré MČ majú byť zlúčené. Rovnako argumentácia, že 'ušetríme na platoch starostov', je veľmi populistická. Znížili sme počet poslancov a výsledok je aký? Majú ľudia kvalitnejšie prostredie pre život a lepšie služby? Peniaze nám unikajú úplne inde, aj keď platy starostov sú vysoké. Ak však chcete reformovať školstvo, neargumentujete tým, že riaditelia škôl zarábajú veľa, však?

Behá mi mráz po chrbte pri pomyslení, že takýto vážny zásah vzniká v politických kuloároch okolo primátora Rašiho a navyše, čo je najdôležitejšie, o konečnej podobe bude rozhodovať ešte súčasné zastupiteľstvo. Je to teda opäť čisto politické rozhodnutie. História nám ukazuje množstvo príkladov, že ak sú takéto zmeny robené politikmi a politickými stranami, výsledkom bude posilnenie postavenia nominantov danej strany.

Zmena územnoprávneho členenia musí ísť ruka v ruke s prerozdelením kompetencií a predovšetkým s úpravou financovania. Predkladatelia si vybrali centralizačný model zlučovania, teda rýchly model, o ktorom rozhodujú centrálne orgány - vláda. Nepredložili však konkrétny návrh, čo považujem za veľmi nebezpečné do budúcnosti. Ako príklad uvediem Dánsko, ktoré je rozlohou a počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom. Tam zvolili dobrovoľný princíp a výsledkom je súčastných 98 municipalít. Táto reforma však prebiehala desiatky rokov, bola verejná diskusia a hlavne išlo o systémové riešenie v rámci celého územia so všetkým, čo k tomu patrí, t. j. akceptácia obyvateľstva, prenos kompetencií i zmena financovania."

Karol Labaš, občiansky aktivista

(zdroj: archív)

„Adresátom pozitívnych zmien v administratívnom členení nemá byť mesto, ale jeho občania. Aj nespokojenci, ktorých domovské mestské časti zruší mestské zastupiteľstvo bez práva veta. Pridruženým cieľom zmeny zákona o meste Košice je totiž odňať mestským častiam samourčovacie referendum. Nepopieram však ani možné pozitíva, napr. zjednodušenie rozhodovacích procesov či úsporu verejných financií. Ale očakávané pozitíva znehodnotí odpor voči vnútenému územnosprávnemu členeniu, vykonanému narýchlo, bez vysvetľovania a bez odbornej aj laickej diskusie.

Rašiho plán sústrediť rozhodovanie o mestských častiach do rúk svojich a ním ovládaného mestského zastupiteľstva je návratom k zavrhnutým komunistickým mocenským metódam. Raši sa túži zapísať do dejín ako najodvážnejší primátor - hrobár pôvodných historických obcí, už raz nedobrovoľne pričlenených ku Košiciam. Jeho chorobná túžba po moci je politickým hazardom, smerujúcim k destabilizácii súčasného, ale aj nového administratívneho členenia Košíc. Po každej zmene v komunálnych voľbách by mohlo dochádzať ku korektúram mestských častí podľa politických objednávok. Mestské časti s ich obyvateľmi sa tak stanú rukojemníkmi primátora (nielen súčasného), mestského zastupiteľstva a politických strán.

Diagnózou mesta Košice nie je počet mestských častí, ale ich chabé kompetencie. Lekár Raši nelieči diagnózu, hoci ju správne identifikoval vo svojom volebnom programe. Je ňou prebujnelý magistrát, z ktorého časť činností plánoval presunúť 'na miestne úrady mestských častí - bližšie ku Košičanom'. Prečo teda činí opak? Prečo mediálne zavádza rečami o šetrení finančných prostriedkov, keď návrh novely ani dôvodová správa neobsahujú o tom ani zmienku?"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári