Novinové čriepky z medzivojnových Košíc

O novej plavárni, fajčení v divadle, počasí aj o výstavbe a veľkej kolónii pri Košiciach.

Starostlivosť o košické ulice

Košice od prevratu značne vzrástli nielen počtom obyvateľstva, ale aj rozlohou zastavenej plochy. Pribudli celé nové štvrte, ulice a domy. Košické ulice merajú teraz dovedna 86 km. Samozrejme, všetci obyvatelia si žiadajú úpravu svojich ulíc, osvetlenie, kanalizáciu a udržiavanie čistoty. Len teraz sa ukazuje, aké bremeno je to pre správu mesta. Zavedenie kanalizácie a osvetlenia do vzdialených a pomerne málo obývaných štvrtí, je veľmi nákladné. Väčšiu prácu a zodpovednosť má aj polícia.

Pociťuje sa nedostatok regulačného plánu a stavebného štatútu z minulých rokov, kedy sa najviac stavalo. Bude nevyhnutné riešiť túto otázku tak, že sa nebudú povoľovať nízke a prízemné stavby. Domy v centre mesta musia byť výškovo prispôsobené tak, aby bola náležité využitá celá plocha. Prispelo by to aj k vzhľadu mesta, ktoré má ešte vždy ráz vidiecky.

(Slovenský východ, 23.1.1936)

Nová plaváreň bude dokončená do júna

V týchto dňoch sa začne s búraním domu na Bočkayho okružnej (dnes približne ulica Palackého), ktorý má prenechať miesto pre mestskú plaváreň. Väčšina prác na plavárni je už dokončená, chýba len úprava terénu. Počíta sa, že s úpravou bude možno začať najneskoršie v apríli, takže plaváreň bude do júna hotová.

(Slovenský východ, 24.1.1936)

Kde sa bude v divadle fajčiť?

Budúcej schôdzi mestského zastupiteľstva bude predložený návrh divadelného štatútu, ktorý je už v zásade dohodnutý. Spor je len v dvoch otázkach: kde má byť v divadle povolené fajčenie, či vo vestibule, alebo na prvom poschodí, a potom, či pokladňa divadla a tým aj celé divadlo má byť otvorené už hodinu pred predstavením, alebo len pol hodinu, ako doteraz.

(Slovenský východ, 24.1.1936)

Budeme mať ešte zimu?

Tohtoročný, mimoriadne teplý január pôsobí starosti nielen športovcom, ale aj poľnohospodárom. Tí sa obávajú, aby mierne počasie nedalo podnet k predčasnej vegetácii, ktorá by mohla byť neskoršími mrazmi zničená. Faktom je, že teplomeru sa pod nulu akosi nechce a pravidlom sú 5, 6 až 8 stupňov nad nulou. To znamená, že v januári máme také počasie, aké má byť v apríli. Na mnohých miestach sa objavujú kvitnúce fialky, ba v niektorých krajoch začali predčasnú činnosť i krtkovia, čo je dôkazom, že zem nie je premrznutá. Starí gazdovia súdia, že je to začiatok konca zimy, ktorá vlastne ani nezačala.

I keď niektoré okolnosti zdanlivo svedčia o konci zimného obdobia, bolo by naivné si myslieť, že jar je už za dverami. Dlhoročné skúsenosti nás učia, že najväčšie mrazy prichádzajú až vo februári. Pre zaujímavosť uvádzame z predpovedi počasia, že začiatkom februára má prísť mráz, po ktorom majú nastať zrážky, ktoré budú najsilnejšie 9. až 21. februára. Budúci mesiac má byť väčšinou zamračený a hmlistý, jeho koniec teplejší, začne pršať a snežiť. Ani na tieto predpovede sa však nemožno spoliehať, lebo na január predpovedali mnoho snehu, fujavice a mrazy, ktorých bolo veru málo. Skôr je pravdepodobnejšie, že veľké mrazy už neprídu a že zima bude tohto roku krátka a mierna.

(Slovenský východ, 26.1.1936)

Stavebný ruch v Košiciach za posledný rok

514 nových bytov – ešte vždy bez stavebného povolenia

Minulý rok bol v Košiciach veľmi priaznivý pre stavebný ruch. Z veľkých stavieb bola dokončená budova policajného riaditeľstva a časť poštového riaditeľstva s poštovým úradom č. 1. Dovedna bolo postavených 171 nových domov a opravených či prestavených 48. Tým pribudlo Košiciam 514 nových bytov a to 59 s jednou miestnosťou, 242 jednoizbových bytov s kuchyňou, 130 bytov dvojizbových, 58 trojizbových s príslušenstvom, 19 štvorizbových, 3 päťizbové a 4 byty s viac ako piatimi izbami. Postavilo sa teda asi o 130 % viac nových bytov ako v predchádzajúcom roku.

Do tohto počtu nie sú zarátané núdzové byty na periférii, stavané z hliny, bez stavebného povolenia, bez plánov a vo väčšine prípadov na verejných pozemkoch. Počet takých domčekov, vystavených v roku 1931 bez úradného povolenia, možno odhadnúť na 100, čo je fakt veľmi zarážajúce. Všetka kontrola a prípadné hroziace tresty nepomáhajú. Že také stavby, robené bez plánov a neodborne, neposkytujú záruku bezpečnosti, je úplne isté. Prípad dvoch zrútení múrov v minulom roku je varovným mementom, aby ľudia neriskovali ťažko nazhromaždené peniaze do podobných stavieb a aby úrady v podobných prípadoch postupovali čo najostrejšie.

(Slovenský východ, 28.1.1932)

Plán veľkej kolónie v okolí Košíc

Asi 3 km západne od Košíc, smerom na Veľkú Idu, je les Pereš, ktorého majiteľkou je Alžbeta Hervayová, rodená Bordová, maďarská príslušníčka, žijúca v Budapešti. Táto majiteľka sa v poslednej dobe dostala do finančných ťažkostí a bola nútená odpredať svoj majetok. Odpredajom bol poverený košický advokát dr. Vukovich. Za celý rok nebolo možné zainteresovať jediného kupca.

Z radov košických štátnych zamestnancov však konečne vyšiel návrh zriadiť na týchto pozemkoch lesnú osadu. Železničnému úradníkovi Vítkovi, ktorý akciu vedie, sa podarilo získať asi 150 záujemcov, ktorí by si postavili na mieste vyrúbaného lesa rodinné domy. Sú to väčšinou záujemcovia zo stredných vrstiev. Pozemky sú už rozparcelované a ľudia čakajú len na povolenie úradov, aby mohol byť les vyrúbaný. Žiadosť bola postúpená krajinskému úradu, ktorý vyšle do Košíc komisiu.

(Slovenský východ, 31.1.1936)