„Poslucháč nemôže cez hudbu vidieť zelený strom, že korene má v zemi a korunu nad ňou, ale istú atmosféru mu tá hudba navodí," hovorí huslista Karol Petróczi.
Na Stretnutiach s hudbou umožňuje záujemcom bližšie spoznať skladby, ich autorov či interpretov, ale ponúka aj rôzne zaujímavosti späté s dielami a ich tvorcami.
Pohár džúsu čaká na každého, kto sa rozhodol vystúpiť po dvoch poschodiach a v malej sále Domu umenia si vypočuť zaujímavé rozprávanie o hudbe. Neprekvapuje, že stretávam najmä seniorov.
Možnosť dozvedieť sa viac o skladbách, ktoré o hodinku odznejú na koncerte, sem však privádza aj mladých.
„Snažím sa chodiť vždy, keď sa dá. Spoznám pozadie a lepšie rozumiem koncertu, ktorý nasleduje," hovorí budúca huslistka, žiačka Karola Petrócziho, Terezka Popaďáková.
Neprišla sama. Jedna z trojice jej kamarátok je tu prvý raz. „Prišla som na pozvanie dievčat, dokonca mi ako darček kúpili lístok. Nielen Mozart má narodeniny, ale aj ja," zverila sa študentka spevu z Katolíckej univerzity, Levočanka Kristína Takáčová.
Náhodou som oslovila aj predsedníčku Kruhu priateľov hudby pri Štátnej filharmónii Košice Martu Dulovičovú. Ako žena ocenila ešte ďalšiu skutočnosť. „Vždy je to tu krásne vyzdobené, o to sa pán Petróczi už postará."
Piccolo e grande
Zátišie s kalou s niekoľkými červenými kvetmi a jemné osvetlenie vytvára príjemnú atmosféru, ktorá pomáha sústrediť pozornosť na aktérov. Tentoraz si totiž prednášajúci priniesol posily - huslistov Iva Kahánka a Martina Chudadu.
Prvého z dvojice mnohí považujú za najlepšieho súčasného českého klaviristu. Pri otázke o účinkovaní s berlínskymi filharmonikmi si zaspomínal na úžasnú spoluprácu s telesom, v ktorom „nie je nik, kto by sa viezol. A keď ťahajú za jeden povraz, je to neuveriteľná sila. Vystihuje to jedno slovo - intenzita."
Aj Košice a spolupráca so Štátnou filharmóniou ho vždy ovanú dobrou energiou. Martin Chudada je ešte ani nie 16-ročný výnimočný žilinský talent. Prezradil, že medzi jeho záľuby patrí matematika a dejepis. Aj on rád spomína na hranie s košickým orchestrom.
A jeho umelecký sen? „Rád by som ľuďom niečo dal. Veď keď si vypočujete krásnu hudbu, je to ako liek."
A tak mu Karol Petróczi zaprial, aby sa z neho stal klavírny liečiteľ. O necelú hodinu už koncertnou sálou znela v podaní piccolo e grande, malého a veľkého huslistu, aj skladba jubilanta Wolfganga Amadea Mozarta Koncert pre dva klavíry a orchester.
Inšpirácia prišla z Prahy
Košické Stretnutia s hudbou majú už štvorročnú tradíciu. Inšpiráciou pre jeho organizátora boli podobné podujatia v Prahe.
„Robia sa na vysoko profesionálnej úrovni. Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK i Česká filharmónia organizujú v kaviarni besedy s muzikológom.
Prečo som sa ja rozhodol do toho pustiť? Robia sa školské koncerty, kam prídu deti bez ohľadu na to, či majú k hudbe vzťah alebo nie.
Hudba nie je masové umenie. Je to však zvláštny fenomén, lebo sa pohybuje na poli absolútnej abstrakcie.
Tí, ktorí chodia na koncerty, sú väčšinou nadšenci. Nevedia presne definovať, prečo sa im niečo páči alebo nie. Tak som si zmyslel, že verbálne aj ukážkami priblížim tomu laickému poslucháčovi isté hudobné sféry," vysvetľuje Karol Petróczi svoje rozhodnutie.
Jeho opodstatnenosť potvrdzuje aj záujem. Ustálil sa na siedmich-ôsmich desiatkach ľudí. Priznám sa, že ma tento údaj až tak neprekvapil, pretože aj teraz bola malá sála zaplnená takmer do posledného miesta.
(zdroj: Ľubor Marko)Uprednostňujem klasickú prípravu, hovorí huslista
„Človek toho nikdy nevie dosť, vždy sa musí učiť niečo nové. Ja pri príprave pracujem s klasickým materiálom - s knihou, s lexikónmi, pretože si myslím, že pre generáciu, ako som ja, je to oveľa bližšie než internet. Tam sa totiž objavuje hocičo. Potom poslucháč uverí Formanovi, že Salieri zavraždil Mozarta. Aj to bola jedna z tém, keď sa hralo Salieriho Requiem. Dali sme vedľa seba hudbu jeho a Mozarta. Hovorili sme aj o svetovom súde v Justičnom paláci v Miláne v roku 1998, ktorý sa zaoberal možnosťou vraždy spred vyše dvesto rokov. Nakoniec tento fiktívny súd dal morálne za pravdu Salierimu," vysvetľuje Petróczi.
Jeho vedomosti o hudbe a jej tvorcoch sú obrovské. Uvedomuje si však, že na stretnutiach s hudbou nejde o predvádzanie sa.
„Ide o to, aby som slúžil veci. Dalo by sa robiť hudobného vedca. Často je ale účinnejšia nejaká anekdota zo života skladateľa, ktorá priblíži jeho osobu."
Svoje rozprávania niekedy obohatí aj o vizuálne zážitky. „Na koncert, na ktorom zazneli Musorgského Kartinky, sa mi podarilo zohnať obrázky z výstavy, a tak mohli vidieť Škriatka, Bydlo, Veľkú bránu kyjevskú a iné, ktoré boli skladateľovou inšpiráciou. Všetci si to zobrali so sebou a sledovali hudbu s pohľadom na konkrétny obraz. Veľa vecí sa dá poslucháčovi naznačiť, ale nemožno ho viesť. Hudbu nemožno vysvetliť do detailov. Nejde to ani pri opere. Tam, kde sa skončí dej a začne sa ária, ide o vyjadrenie pocitov postavy."
Niekedy prichádza aj k zaujímavým situáciám. Stalo sa tak po jednom stretnutí, na ktorom si poslucháči mohli vypočuť aj ukážky.
„Snažil som sa púšťať umelecky dokonalé nahrávky, Beethovenovu Osudovú s tými starými interpretmi a oni jednoznačne vycítili, že to, čo počuli na prednáške, bolo presvedčivejšie než to, čo počuli na koncerte."
V tejto súvislosti sa tak trochu posťažoval na úroveň hudobníkov. „Dnes je veľa dobrých klaviristov či huslistov, ale nemáme Svjatoslava Richtera. Keď hral, ťažko sa dalo pomýliť, že to nie je on. Dnes si každý môže vypočuť toho druhého a je ťažko možné odolať istým vplyvom. Tí starí majstri čítali partitúru ako novú, nikdy predtým to dielo nepočuli."
Bez hudby nevie žiť
Prvý koncertný majster Štátnej filharmónie Košice je už pár rokov na dôchodku. Po polstoročí života s hudbou sa jej nedá vzdať, teší sa na každé stretnutie s ňou.
V Dome umenia ho preto možno vidieť každý deň. Venuje sa mladým nádejným talentom ako pedagóg. Naďalej ostáva v kontakte so speváckymi zbormi, s ktorými pracoval celý život.
Zúročuje svoje dlhoročné praktické dramaturgické skúsenosti: „Nie je ťažké vymyslieť, čo bude orchester hrať. Treba pri tom ale myslieť aj na to, či to veľkosť orchestra umožňuje, orientovať sa v obsadení skladieb, aby sa klasika striedala s modernou hudbou..." A popri tom mu radosť robia aj tieto stretnutia s poslucháčmi a zasväcovanie ich do tajov hudby. Jedno sa ešte len skončilo a už vie, o čom bude rozprávať nabudúce. „Úplne iný pohľad na hudbu v porovnaní napríklad s Beethovenom poskytuje Debussyho More. Nejde v ňom o sled formy, ale skôr o zvukové reflexie, ukázať ľuďom hudobné 'trblietanie' morských vĺn. Keď im človek pripomenie, že teplý vzduch nad asfaltom sa chveje, tak podobne sa tá hudba v tejto skladbe chveje spolu s vlnkami mora. V tretej časti Mora možno rozlíšiť dva živly, navzájom na seba pôsobiace - vietor a vodu. Hra vetra s morskou hladinou sa odráža v tej hudbe. Debussymu sa nádherne prostredníctvom impresionizmu podarilo vzbudiť dojem, že poslucháč spozná - tento úsek by mohol byť svišťaním vetra nad morskou hladinou, niekde sa hladina sčerí viac než inokedy. Tieto momenty je možné poslucháčovi nejakým spôsobom pričariť, vysvetliť, že ide o čarovnú náladu morskej hladiny od rána, od východu slnka. Aj ten sa dá ilustrovať. Nedá sa nakresliť, je len možné mať pocit, že tá atmosféra je teplejšia."
O tejto téme však viac porozpráva Karol Petróczi na najbližšom stretnutí s hudbou. Spolu s ním sa pred poslucháčov postaví aj harfistka Ivana Fiačanová Boggerová.
Organizátor myslí aj na to, aby sa ľudia opäť dobre cítili. Už má pripravené vetvičky zlatého dažďa a verí, že dovtedy rozkvitnú.
Ľudia sem prichádzajú radi
Ľudia, ktorých som oslovila, si nenechajú ujsť príležitosť prísť sem a vypočuť si rozprávanie o dielach a ich tvorcoch. „Je to iný pohľad, pohľad odborníka, umelca, pekné vysvetlenie, vždy nejaký príbeh. A tie ukážky sú úžasné."
Kristína si pochvaľovala aj rozhovor s dvoma klaviristami. „Prišli sa predstaviť ešte pred vystúpením. Bolo to obohacujúce spoznať ich prípravu."
Predsedníčka kruhu priateľov hudby Marta Dulovičová je už na dôchodku, ale kedysi učila hudobnú výchovu: „Vlastne to dopĺňa a rozširuje moje znalosti a vedomosti."
„Považujem to za veľmi dobrý nápad. Pre nás, čo nemáme hudobné vzdelanie, je to veľká pomoc. A máme možnosť porovnať nahrávky priamo s koncertom," uzatvára dvojica stálych návštevníčok stretnutí.
(zdroj: Ľubor Marko)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
