Už po vyhlásení nominácií na Krištáľové krídlo 2016 ľudia verili, že IGOR TIMKO by mohol uspieť. Nedeľný večer potvrdil, čo tu máme za poklad. V konkurencii Celeste Buckingham a Juraja Bartoša, vedúceho orchestra Bratislava Hot Serenaders, si Krištáľové krídlo v kategórii Rock Pop Jazz odniesol práve Timko. Aj keď sa mu dostalo obrovského uznania, žiadna pýcha nehrozí. Zastihli sme ho na ceste z Bratislavy do Košíc. Domov sa ponáhľal kvôli synovi, ktorého čakala písomka, aby mu pomohol sa na ňu pripraviť.
Dve ocenenia získali Košičania, Cibulková a Kubovčík odišli naprázdno Čítajte Čakali ste aspoň trošku, že by mohla byť nominácia premenená?
– Bol som samozrejme prekvapený. Lebo keď je človek medzi nominovanými, tak si v kútiku duše namýšľate, že by to mohlo vyjsť. Ale už som párkrát medzi nominovanými sedel a nevyšlo to. O to to teší viac, že počas večera bolo nahlas povedané, že Krištáľové krídlo je slovenská nobelovka. Bol to absolútny vrchol. Obzvlášť sa teším, že som bol prvýkrát nominovaný a hneď z toho aj bola cena.
Pre východniarov to bol skvelý večer. Okrem vás si cenu prevzal aj Andrej Glatz, rodák z Košíc.
– Je skvelé, že cenu dostali hneď dvaja Košičania. Pán Glatz a ja. Pre mňa týmto získal celý večer nový rozmer. Je to krásna správa aj pre našich doma a pre mňa dôkaz, že môžeme dosiahnuť celoslovenský úspech aj napriek tomu, že nežijeme v hlavnom meste. Je to jednoducho perfektné. No zároveň nás tieto veci zaväzujú k ďalšej práci, takže ideme ďalej.
Vo svojej kategórii ste o prvenstvo bojovali s mladučkou Celeste Buckingham. Bola pre vás vôbec konkurenciou?
– Samozrejme, aj napriek tomu, že je mladá kočka. Vystískali sme sa, vybozkávali a pospomínali, ako sme sa pred siedmimi rokmi stretli na chodbách RTVS počas SuperStar. A dnes sme kolegovia.
Kto vám gratuloval ako prvý?
– S Danielom Hevierom sme si podali ruky, keď som sa vrátil s Krištáľovým krídlom, lebo sedel nad nami. Ale prvá bola ešte počas vyhlásenia môjho mena manželka, ktorá sedela hneď vedľa. Potom mi gratulovali Cibulkovci, Celeste, ...
Od koho prišla prvá esemeska?
– S tými správami sa to strašne rozsypalo.. V našej skupine na Whatsappe perlili kolegovia, bratia. Najťažšie je získať uznanie od ľudí, ktorých poznáte celý život. Keď sa prejaví spontánna radosť, tak to je najviac. Roman mi napísal krásnu SMS: „Myslel som, že ma dnes už po Rogerovom víťazstve nič neprekvapí. Gratulujem brácho.“ Tešil sa z toho rovnako ako ja.
Ako budú vyzerať oslavy?
– Keď sa nám podarí dobre dôjsť do Košíc, tak chcem ísť večer za rodičmi, bratmi. No prioritu má synov test zo slovenčiny, na ktorý sa musíme pripraviť. Všetko je fajn, Krištáľové krídlo potešilo, ale ideme ďalej.
Aké sú ďalšie plány vás a kapely No Name?
– Plánov je veľa. Čaká nás veľká vec, ale nemôžem prezradiť viac. Rozhodne sa o nej v týchto týždňoch. Ak sa to nepodarí, je to jedno, bol to nápad. S chlapcami stále hráme. Aj včera večer si nás objednali na Česko-slovenský ples v Prahe, ktorý bude vo februári 2018. Takže kalendáre máme plné na dva roky dopredu. Táto cena aj naša ostatná spolupráca so symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, s ktorým sme nahrali pieseň Kto dokáže, nás núti postúpiť na vyšší stupienok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
