Komu patrí priestor pred Schalkházom?

Z radov čitateľov sme boli upozornení na to, že ohraničený priestor pred Schalkházom nie je dostatočne čistený. Je to smutné aj z toho dôvodu, že toto miesto padne na oči väčšine cudzích návštevníkov, ktorí si tak môžu vytvoriť vlastnú mienku o celkovej čistote Košíc.

O pravidelné čistenie sporného miesta sa nestará ani mesto, ani majiteľ Schalkházu, Pausz. Ten si je zrejme vedomý toho, že proti nemu ako členovi mestského zastupiteľstva, nebude zakročené tak, ako by sa zakročilo proti inému.

Upozorňujeme preto mestskú správu na túto okolnosť, aby rozhodla o tom, kto má vlastne priestor pred Schalkházom čistiť. Mesto alebo pán Pausz?

(Slovenský východ 2.2.1932)

Extempore košických komunistov

Včera večer bola polícia upozornená, že po Mlynskej ulici v Košiciach, smerom na Hlavnú ulicu ide komunistický sprievod, čítajúci asi 60 osôb.

Sprievod sa zastavil pred Národným divadlom, kde k nemu zo schodov prehovoril komunistický poslanec Gabriel Steiner. Zanedlho sa ale dostavila k divadlu aj policajná stráž pod vedením okresného inšpektora Zikmunda, ktorý vyzval účastníkov nepovoleného a neoznámeného sprievodu, aby sa ihneď rozišli.

Keďže neposlúchli, polícia ich rozohnala. Na policajné riaditeľstvo boli následne predvedení komunistický poslanec a organizátor celej akcie Steiner, ďalej správca komunistického družstva Weiss, mlynársky pomocník E. Müller, šofér Anton Benesz a sluha Anton Kukula.

Poslanec Steiner a Kukula boli po výsluchu prepustení, ostatní zostali v policajnej väzbe za účelom ďalšieho vyšetrovania.

(Slovenský východ 5.2.1930)

Masarykove oslavy v Košiciach

Mestský osvetový zbor v Košiciach už 16. januára zvolal spoločnú schôdzku spolkov, za účelom príprav Masarykových osláv.

Krajinský generál Jozef Šnejdárek. (zdroj: knižný fond VKJB)

Na tejto porade a na schôdzi konanej 30. januára bolo stanovené, že tohoročné oslavy usporiadané z príležitosti 80. narodenín pána prezidenta, budú zahájené 2. marca predpoludním, príhovorom predsedu dr. Petrikovicha a slávnosťou desiateho výročia československej ústavy.

Svoje domáce oslavy usporiadajú rôzne inštitúcie v dňoch 3., 4. a 5. marca, aby sa hlavných a oficiálnych slávností mohli korporatívne zúčastniť.

Oficiálne oslavy bude mať pod palcom Mestský osvetový zbor a košická posádka a to pod patronátom mestskej rady a krajinského generála Jozefa Šnejdárka.

6. marca popoludní bude promenádny koncert, večer lampiónový sprievod a o 20.00 hodine slávnostná akadémia v divadle. 7. marca sa uskutoční slávnostná prehliadka vojska a matiné v niektorom kine.

V kine sa bude tiež premietať vhodný film pre školy. 9. marca budú slávnosti zakončené ľudovým divadelným predstavením. 4. a 8. marca usporiada Zväz československých rotmajstrov a III. štátna ľudová škola detské divadelné predstavenie.

Košické obecenstvo už teraz javí o oslavy veľký záujem.

(Slovenský východ 4.2.1930)

Smrť granátom

V polovici novembra minulého roka došlo vo Veľkej Ide k veľkému nešťastiu, ktoré zapríčinilo smrť kováča Františka Mariščáka.

Jedného dňa totiž prišiel k nemu cigán Jozef Jano s tromi špicami granátov - šrapnelov, ktoré našiel. Chcel si z nich dať odmontovať mosadzné súčiastky. Kováč vzal prvý granát do ruky, udrel kladivom a v tom granát vybuchol. Účinok bol strašný, lebo kováčovi to doslova vyrvalo srdce.

Cigánovi sa nič nestalo.

Jozef Jano bol zatknutý pre podozrenie, že chcel kováča zabiť, lebo mu vraj konkuroval.

Teraz sa ale zistilo, že Jano už 2 roky neprevádza svoje remeslo, ale obchoduje s handrami a starým železom, bude teda asi prepustený, keďže úmysel tu možno ťažko dokázať.

Tragédia mala aspoň jeden dobrý účinok. Takmer každé ráno možno nájsť pred notárskym úradom granáty, ktoré tam ľudia nanosia počas noci.

(Slovenský východ 8.2.1930)

Nové nábrežie v Košiciach

Úprava Mlynského jarku bude hotová do pol roka

Písali sme už, že správa mestských verejných podnikov pristúpila k úprave a vyrovnaniu koryta Mlynského jarku v Košiciach na úseku od Mlynskej ulice až po most, vedúci cez Masarykovu okružnú (dnes, Masarykova ulica, pozn. autora).

Táto úprava už dlho volala po uskutočnení, lebo v „dobe ľadovej" vznikali zápchy a vystupujúca voda spôsobovala veľké škody v domoch na ľavom brehu a často ani turbína elektrárne nemohla pracovať.

Úprava sa uskutoční v dvoch etapách. V prvej časti regulácie v dĺžke asi 130 m od Vodnej ulice až k mostu proti ulici Sv. Ladislava (dnes Kmeťova ulica, pozn. autora), sa už začalo pracovať.

Táto práca zamestnáva asi 100 robotníkov a bude dohotovená behom 4 mesiacov, hoci zem je zamrznutá. Koryto bude celkom zrovnané a pozdĺž toku bude viesť 5 m široký upravený chodník.

Starý most proti ulici Sv. Ladislava bude strhnutý a miesto neho bude postavený nový, moderný.

Odstránený musí byť aj trafikový kiosk. Zemou, ktorá bude vykopaná v novom koryte, bude postupne vyplnený starý tok, kvôli čomu boli do polovice jarku zarazené pilóty.

V druhej etape bude z ľavej strany jarku, na úseku od ulice Sv. Ladislava až k Masarykovej okružnej, odobratých asi 5 m.

Na takto získanom priestore sa má zriadiť chodník, takže bude získaná pasáž od mostu pri Mlynskej ulici až k mestskej elektrárni.

Úpravou Mlynského jarku sa získa pomerne rozsiahly komplex, ktorý podľa rozhodnutia mestskej rady má byť odpredaný, aby sa čiastočne uhradili výdavky spojené s reguláciou. Pozemky sú vhodné na záhrady, ale aj ako stavebné miesta na rodinné domy.

Reguláciou sa nielenže odstránia mnohé škodlivé následky povodní, ale celá časť mesta nadobudne na vzhľade po stránke estetickej i praktickej.

(Slovenský východ, 4.2.1932)

Mlynský náhon okolo roku 1928. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)

Úprava starých košických pamiatok

V Košiciach sa na Hrnčiarskej ulici dodnes dochovalo mnoho starých stavieb. Sú to Mikulášska väznica (dnes Miklušová väznica, pozn. autora) a Katova bašta.

O úprave prvej sa jedná už od roku 1901, ale márne. V roku 1927 sa mestské zastupiteľstvo uznieslo na zbúraní starej budovy a v roku 1931 ju sľúbilo maďarskému kultúrnemu spolku Kazinczyho ako kultúrny dom.

Obidve uznesenia majú byľ podľa návrhu technického úradu zrušené a mesto má do rozpočtu na rok 1937 zaradiť položku 80 000 Kč na opravu starej pamiatky a 100 Kč na nadstavbu poschodia, v ktorom by bola umiestnená prednášková sieň a miestnosti pre kultúrne spolky.

Úprava Mikulášskej väznice si vyžiada značného nákladu, lebo štátny pamiatkový úrad si uplatňuje ochranu jedinečného klenutia vo vnútri budovy. Objavil sa aj návrh, aby v budove bolo zriadené mestské múzeum.

Technické oddelenie má pripraviť rozpočet opravy, aby práce mohli byť uskutočnené čo najrýchlejšie.

Druhá pamiatka, Katova bašta, sa už upravuje na obrazovú galériu a bude odovzdaná svojmu účelu v máji. Len teraz, keď je už vec hotová, prišiel exponent maďarských strán námestník starostu Toszt s protestom, že Východoslovenské múzeum bude mať dostatok miestností pre obrazy, keď sa odrieknu usporiadanie výstav.

Z československého stanoviska si múzeum zaslúži pochvalu, že dalo podnet k usporiadaniu výstav, najmä keď jediná vhodná miestnosť pre výstavy je len v múzeu.

Maďarská snaha poškodiť kultúrny život československých Košíc je netaktná a márna.

(Slovenský východ 1.2.1936)

Miklušova väznica. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári