V Košiciach za celý január nemrzlo iba dvadsaťdva hodín

KOŠICE. V metropole východu bolo podľa našich prepočtov v januári len päť dní, resp. presne 22 hodín alebo necelé tri promile z tohto časového obdobia, počas ktorých nemrzlo a maximálna teplota tak prekročila aspoň nulu.

„Najteplejšie“ bolo v stredu 4. januára, keď teplota o 14.00 hod. vystúpila až na +1,2°C.

V tomto prípade sa jedná o rekord, keďže ešte nikdy v histórii od roku 1951 nebola maximálna januárová teplota v Košiciach len taká nízka.

Pre porovnanie, v uplynulom roku bolo januárové maximum 8 stupňov.

Len štyri chladnejšie úvody roka v 56-ročnej histórii

Naopak, minimálna teplota v metropole východu dosiahla 27. januára -20,5°C, čo bolo šieste najchladnejšie ráno za posledných 56 rokov, resp. vôbec najnižšia teplota od 1. februára 1987, keď bolo až -22,3°C.

V meste boli v januári až štyri arktické dni, počas ktorých sa ručičke teplomera nepodarilo vystúpať ani len na jednocifernú mínusovú hranicu.

Celková priemerná teplota za január v Košiciach dosiahla -6,7°C, kým pre rokom to bolo iba -2,8°C.

Znamená to, že od roku 1961 nastali v druhom najväčšom slovenskom meste len štyri chladnejšie januáre (1964, 1963, 1987, 1985), než ten, ktorý sme teraz zažili.

Ak by sme zahĺbili ešte hlbšie do štatistík, tak v Košiciach išlo o 10. najchladnejší január za ostatných 86 rokov.

V Kamenici medziročne až 5-stupňový rozdiel

Rovnako na špici historických štatistík by tohtoročný január skončil aj v Poprade s priemernou teplotou -8,5°C (pred rokom -4,7°C), v Kamenici nad Cirochou -7,6°C (-2,6) a Trebišov -6,9°C (-2,5°C).

Všade tam malo ísť o piaty najchladnejší január za posledných 56 rokov.

V prípade Popradu, Bardejova išlo o 9. najchladnejší január od roku 1931, v Kamenici nad Cirochou (10.), v Medzilaborciach, Švedlári a Prešove (11.) a na Štrbskom Plese to bol 12. najchladnejší za spomínané časové obdobie.

Iba Lomničák ako-tak v normále

Aj SHMÚ vydal svoje zhodnotenie prvého mesiaca v roku, z ktorého vyplýva, že tohtoročný január patril k vôbec najchladnejším v doterajšej histórii meteorologických meraní.

„Na teplotnom ráze tohoročného januára sa v podstatnej miere podpísal vpád studeného arktického vzduchu na Troch kráľov. Sneženie, ktoré vpádu predchádzalo, zmenilo charakter zemského povrchu, čo prispievalo v nasledujúcom období k ochladzovaniu prízemnej vrstvy vzduchu. Medzi zaujímavosti tohoročného januára patrí, že v podmienkach, pripomínajúcich voľnú atmosféru, napr. na Lomnickom štíte, bol tento mesiac teplotne normálny, keď odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu za roky 1961 - 1990 predstavovala -1,3 °C,“ píše sa v ich analýze.