Známych Košičanov sme sa pýtali:
1. Prekvapilo vás, že už aj Košice majú problém so smogom ako svetové metropoly?
2. Aké opatrenia ste prijali u vás doma? Zmenili ste pre smog svoj tradičný program?
3. Môže v tejto súvislosti urobiť niečo aj samospráva alebo majú v rukách páky iba štátne inštitúcie? Môže mesto iniciovať nejaké kroky, ktoré by dlhodobo viedli k zlepšeniu situácie?
Ladislav Rovinský

1. Neprekvapilo. Motorizácia, železiarne, inverzia a prúdenie vzduchu z juhu na sever urobili svoje. Košičania schytali dávku, ktorú pravidelne dostávajú obce na juh od železiarní.
2. Menej vetráme, vonku chodím, napriek tomu, že by som podľa odporúčaní lekárov nemal. Konania o žiadostiach na povolenie výrubu - ústne pojednávania spojené s miestnou ohliadkou prebiehajú či je smog a či nie.
3. Mesto by malo situáciu monitorovať a pravidelne občanov informovať - v meste bola na Námestí Maratónu mieru informačná tabuľa o stave ovzdušia - zmizla.
Mesto by malo mať pripravený aj krízový variant - obmedzenie premávky automobilov pri nadlimitných koncentráciách smogu. Určité obavy sú spojené aj s príchodom Číňanov do železiarní. Stav ŽP v Číne je v priemyselných aglomeráciách katastrofálny.

Richard Raši, primátor Košíc

1. „Prekvapilo, pretože tento problém na sebe nijako nepociťujem. Navyše, pre naše mesto je typický takzvaný mierny vánok Košickej kotliny, ako zvykneme my Košičania hovoriť vetru, ktorý často v našom meste fúka, takže by som neočakával, že smog môže pôsobiť na obyvateľov nášho mesta ako je to v iných mestách vo svete."
2. „Program ani životný rytmus zatiaľ nijako v našej rodine nemeníme, dôležité budú totiž opakované merania stavu ovzdušia v meste. Ich výsledky denne zverejňuje na svojej internetovej stránke Slovenský hydrometeorologický ústav.
Sú premenlivé, takže nejde o trvalý stav. 25. januára 2017 bolo aj mestom Košice zverejnené rozhodnutie Okresného úradu v Košiciach, v ktorom sú uvedené možné nežiaduce účinky a možné zdravotné komplikácie pri prekročení hranice tuhých prachových častíc v ovzduší na určité skupiny obyvateľstva s odporúčaniami, ako sa majú obyvatelia v takejto situácii správať, aby sa vyhli zdravotnému riziku."
3. „Pokiaľ pretrvávajú na území mesta z poveternostného hľadiska nevhodné rozptylové podmienky, spôsobuje podľa vyjadrenia odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu znečisťovanie ovzdušia najmä doprava. Preto je dôležité, aby sme postupne zvýšili podiel verejnej dopravy na úkor osobnej dopravy.
V rokoch 2012 – 2018 preinvestujeme v Košiciach do modernizácie mestskej hromadnej dopravy celkovo 250 miliónov eur.
Toto robí mesto pre Košičanov. Ak chceme tento problém vyriešiť, mali by aj Košičania niečo urobiť pre svoje mesto a začať napríklad tým, že sa nebudú prepravovať v rannej a popoludňajšej dopravnej špičke po jednom v takmer každom osobnom automobile."

Karol Labaš

1. Na Slovensku sa životné prostredie zatiaľ nepresadilo ako ekonomická kategória, hoci ňou je. Košice nie sú výnimkou, preto sa v boji so smogom neprijímajú preventívne systémové opatrenia. Pri náraste intenzity a počtu zdrojov znečisťovania sa čaká iba na zlé rozptylové podmienky, a smog nás zadusí.
K tomu teraz došlo a bude dochádzať aj v budúcnosti. Ak sa nebudú prijímať systematické a razantné preventívne opatrenia, situácia sa bude zhoršovať a namiesto do prevencie sa bude investovať do pasívnej ochrany.
2. Doprava sa údajne podieľa 20 % na znečistení ovzdušia. V skutočnosti jej vplyv na človeka je oveľa drastickejší, lebo - na rozdiel od relatívne vzdialených smradiacich a dymiacich priemyselných prevádzok - nás „obšťastňuje" exhalátmi priamo pod nosom v obytných zónach. Vzdal som sa preto úplne užívania automobilu.
Pre istotu od narodenia, aby som svoju zodpovednosť a podiel na znečistení anuloval. Behanie, moju obľúbenú športovú aktivitu, som z dôvodu smogu neobmedzil. Smog zatiaľ necítim a okrem toho bežecké trasy mám situované mimo dopravy, v prírode a vo vyšších polohách s lepším „vetraním".
3. Ryba smrdí od hlavy. V nadnárodnom meradle boli veľké očakávania od zavedenia emisných kvót. Nakoniec sa to zvrhlo na škandálny biznis s emisiami, ktorý sa zrejme minul plánovanému cieľu. Svoje poslanie by malo plniť ministerstvo životného prostredia.
Avšak ministerstvu, ktoré je nadmieru ústretové pri schvaľovaní uránových prieskumov na Jahodnej, neverím. Pri smogových situáciách sa vo veľkých svetových metropolách bežne prijímajú a spoločensky akceptujú aj relatívne drastické opatrenia v oblasti dopravy - obmedzovanie jázd automobilov.
Predstavitelia košickej samosprávy (nielen súčasní) nie sú však na takéto riešenia mentálne ani odborne pripravení.
Chýba im k tomu záujem aj politická odvaha. Prečo by robili nepopulárne veci, keď - priznajme si - nie je spoločenská objednávka a tlak, lebo znečistené ovzdušie je zabijakom tichým. Košice idú opačným Smerom: s ľahkosťou a banálnymi zdôvodneniami schvaľujú individuálne aj masívne výruby vzrastlých stromov - čističov ovzdušia (najmä výruby pri Hornáde, v okolí cesty na Jahodnú, ...).
V oblasti dopravy sa zrušili ekologické trolejbusy, dlhodobo stagnujú nevyhovujúce podmienky pre pešiu a cyklistickú dopravu, nefunguje motivácia na zmenu užívateľských zvyklostí od používania automobilov na verejnú dopravu.
Reštriktívna koncepcia plateného parkovania by v tomto mohla byť prvou lastovičkou, ale podnikateľský záujem privilegovanej parkovacej firmy EEI nie je riešenie dopravných problémov mesta, ale profitovanie na ich pretrvávaní. Pre EEI je verejná doprava konkurenciou, preto robí maximum, aby svojich klientov udržala v automobiloch, ale v závislom postavení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári