Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Šéf asociácie vodárov: Zabudnite na ekonomiku a logiku, toto je politika

Stanislav Hreha vysvetľuje, prečo vodárenské spoločnosti dvíhajú ceny.

(Zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

Rozhovor s generálnym riaditeľom VVS a.s. a predsedom Asociácie vodárenských spoločností Slovenska STANISLAVOM HREHOM o tom, prečo vodárenské spoločnosti dvíhajú ceny, ako im chcel dnes už bývalý riaditeľ ÚRSO Jozef Holjenčík dobre poradiť a ako to nakoniec celé zle vypálilo.

Nový rok priniesol zvýšenie cien za elektrinu aj za plyn. Najnovšie začali dostávať občania nové predpisy zálohových platieb aj za vodu, ktoré sa takisto stretli so značnou nevôľou. Do médií unikla nahrávka zo stretnutia predstaviteľov vodárenských spoločností s predsedom ÚRSO z vlaňajšieho októbra, z ktorej vyplýva, že práve on radil vodárňam, ako zvýšiť ceny vodného a stočného. Ako túto situáciu vnímate?

SkryťVypnúť reklamu

Ako prezident Asociácie vodárenských spoločností som znechutený z toho, čo sa objavilo v médiách a v podstate od piatku, odkedy mi chodia informácie o zverejnení nahrávky, sa mi to vôbec nepáči. Chcel som zvolať tlačovú konferenciu za asociáciu a ešte nad tým uvažujem. Musíme sa dohodnúť so všetkými ostatnými členmi. Pravdepodobne tento týždeň zvolám poradu a budeme sa rozprávať o tom, čo budeme robiť, pretože sa mi nepáči, že niekto zverejnil takúto nahrávku, lebo je vytrhnutá z kontextu. To je prvá vec. Druhá vec je, že keď takto pracujú niektorí ľudia z vodárenských spoločností, že to niekto potajme nahrával a potom zverejnil, ako potom môžeme vystupovať ako seriózny partner? My sme žiadali pána Holjenčíka, že chceme celý rozhovor normálne zdokumentovať a chceme z toho urobiť zápis. On povedal, že to nie je potrebné, pretože všetko bude zverejnené na stránke ÚRSO.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Vodárne tvrdia, že ceny nezvyšujú. Aj im však ľudia platia viac za fix Čítajte 

Čo sa na tom stretnutí vlastne preberalo? Jozef Holjenčík na nahrávke hovorí, že úrad nie je proti zvyšovaniu cien, pričom povedal aj to, ako to urobiť, alebo to tak nebolo?

Tá nahrávka je vytrhnutá z kontextu, pretože pán Holjenčík nenavádzal na vyššie ceny. Práveže bol tým, ktorý tlačil ceny dole. Nikdy nepovedal, aby sme si urobili ceny, aké chceme a on to schváli. Nerozumeli sme tým regulovaným odpisom, pretože to je nový pojem. Povedal nám, že ÚRSO ako nezávislý úrad môže mať regulovaný odpis, ktorý vstupuje do ceny. Tak sme to potom pochopili, naštudovali a naozaj, dá sa to. Bývalý šéf ÚRSO to myslel dobre, len niektoré vodárenské spoločnosti v tom nemali jasno. Predĺžili sa doby odpisov a do ceny by teda vstupovala oveľa menšia hodnota, čo by sa prejavilo znížením ceny vodného a stočného ale v reáli by to nepokrývalo náklady na výrobu a distribúciu a vodárenská spoločnosť by bola vo vážnom ohrození.

SkryťVypnúť reklamu

Holjenčík v Pravde v apríli 2016 povedal: V porovnaní s európskym priemerom sú ceny vody na Slovensku priaznivé. V súčasnosti sme však podľahli tlaku z Bruselu, že sme boli povinní do roku 2015 odkanalizovať všetky obce, ktoré majú nad 2000 obyvateľov. Na splnenie tejto požiadavky sa stavali v obciach čističky a kanalizácie, ktoré sú doteraz nevyužité. Zo štatistík vodárenských spoločností vyplýva, že do kanalizácie sa pripojilo sotva 20 percent rodinných domov. No očakávania investorov pri čerpaní eurofondov boli oveľa vyššie, čo sa napokon prejavilo aj v premrštených investíciách. Podľa nášho názoru boli politické rozhodnutia prijaté nesprávne a teraz sme nútení tento účet zaplatiť v cene vodného a stočného. Bohužiaľ, predpokladáme, že ceny vody pôjdu od budúceho roka hore.

Ako na to reagovali ostatní zástupcovia vodárenských spoločností?

Nesúhlasili sme s výrokmi pána Holjenčíka a myslím si, že aj on to dosť nešťastne vtedy povedal. On vtedy rozprával, že sa musí prehodnotiť regulačná politika kvôli eurofondovým stavbám a že vláda podľahla tlaku Bruselu. To nie je pravda, lebo odpisy z eurofondových stavieb sa vôbec nesmeli premietať do ekonomiky vodárenských spoločnosti. Neskôr bolo povolené odpisovať 2% z eurofondových investícií. V tomto novom regulačnom období sa zmenili dĺžky odpisov na vodárenské stavby, napríklad pri vodovode sa zvýšila doba odpisov zo 40 rokov na 60 rokov, tak isto technologické zariadenia, ktoré majú životnosť 15 rokov sa to zvýšilo na 25 rokov, čo je nereálne. Keď to urobíte, cena vody a stočného vám pôjde dole tak, že nebudete vedieť pokryť náklady a firma jednoznačne skončí svoju činnosť. Nemáte z čoho zaplatiť potrubia, neviete opravovať poruchy, neviete zaplatiť zamestnancov a tým pádom by ľudia nemali pitnú vodu.

Navádzal teda Jozef Holjenčík predstaviteľov vodárenských spoločností na zvyšovanie cien, alebo nie?

Celý čas sme pracovali na tom, ako nastaviť reguláciu vodárenských spoločností a konečne sa prišlo na to, že dvojzložková cena je jediné správne riešenie. Tak ako to majú plynári a energetické distribučné spoločnosti. Dvojzložková cena bola navrhnutá a úrad vydal svoje rozhodnutie. My sme tomu nerozumeli a preto sme iniciovali stretnutie, ktoré bolo nahrané. Od roku 2005 sa všetky vodárenské spoločnosti snažia dať len do súladu to, čo už malo byť hneď na začiatku, keď sa regulácia začínala. Preto nechápem obvinenie, že nás mal pán Holjenčík navádzať ako zvyšovať ceny, keď celý čas bojujeme o to, aby sa tie ceny dali na správnu mieru. Nie o zvýšenie, nie o zníženie, my bojujeme o to, aby sa dali na správnu mieru.

Čo je podľa vášho názoru správna miera?

Elektrárne a plynárne v rokoch, keď začali s reguláciou, precenili majetok. Čiže sa dali reálne ceny týchto spoločností a od toho sa odvíjala cenová politika. Vodárenské spoločnosti nevychádzali z preceneného majetku. Napríklad, keď sa vodovod postavil v roku 1965, tak nám do majetku vstupoval v nulovej hodnote, keď sme začínali s reguláciou. V čom je problém? Pani zo SaS (poslankyňa a ekonómka Jana Kiššová - pozn. red.) povedala, že chceme mať plno peňazí z toho, čo malo nulovú hodnotu. To je nezmysel, lebo ona miešala daňové odpisy a regulované odpisy, ktoré sa mali zaviesť tohto roku.

A nie je to tak? Prečo vodárenské spoločnosti precenili svoj majetok tak, ako im radil Holjenčík, že majetok s nulovou hodnotou opäť zaraďujú do majetku firmy?

To nie je daňové precenenie a ani účtovné precenenie. Ide o regulované precenenie. To znamená, že tu nejde o to, že chceme obabrať štát, alebo našich odberateľov. Je to o tom, že ten regulovaný odpis bude slúžiť len na výpočet ceny.

Nerozumiem.

Napríklad máte vodovod, bol postavený v roku 1970 a už má nulovú hodnotu. Ale on nemá nikdy nulovú hodnotu. Len z hľadiska daňových odpisov je to nulová hodnota. Vodárenská spoločnosť musí platiť plnú daň. Keby sme mali ten odpis, tak sa nám odpočíta z dane a bolo by dobre. Čiže už sme raz zaplatili štátu dane a máme tam nulový odpis. Ale my cez to potrubie zabezpečujeme dodávky pitnej vody. Máme náklady na to, že voda cez ňu vôbec tečie a môže tiecť len preto, že potrubie je v poriadku. Čiže máme s tým náklady. Keď sa stane porucha, potrubie vymeníme.

Ale to si predsa viete dať do nákladov a odpísať, či nie?

Do daňových odpisov. My sme však napríklad nikdy nemali zohľadnené, že nám štát neumožnil odpísať nič, čo sme postavili z eurofondov. Do majetku sa nám dostala stavba za 46 miliónov eur, ale nemohli sme si ho dať do daňových odpisov. Preto sa zaviedli regulované odpisy. Dalo sa to možno riešiť aj celkom inak, ale stále by sme mali prísť k tomu, že jednoducho potrubie je využívané a je jedno či má už odpisovú hodnotu nula, stále musím vytvoriť peniaze na to, aby som ju mohol využívať.

Skúste teda vysvetliť, čo sú to tie regulované odpisy.

Čo sa týka ÚRSO, ide o to, že sme nerozumeli všetkým veciam. Nie je pravda, že nevieme čítať vyhlášku, len sme neboli spokojní s tým, čo sa do nej dalo. Lebo nemôže byť odpis zariadenia 25 rokov, keď jeho životnosť je desať rokov. Nemôže to byť 80 rokov u potrubia, aj keď výrobcovia uvádzajú, že liatinové potrubie vydrží v zemi sto rokov. Áno vydrží, ale v ideálnych podmienkach. My však musíme každé potrubie stále sledovať. Keď sa stane porucha, treba ju vykopať, opraviť a zasa zakopať a toto stojí peniaze. Všetko má byť zohľadnené v odpisoch, aby sme po 40 rokoch mali toľko finančných prostriedkov, aby sme potrubie pokojne mohli aj vymeniť.

Riaditeľ Severoslovenských vodární a kanalizácií Miroslav Kundrík pre Denník N povedal, že uplatňovanie vyhlášky by znamenalo pre vodárenské spoločnosti stratu odhadom asi 75 miliónov eur ročne na tržbách a odpisoch spolu. Cena vodného a stočného z dôvodu zníženia odpisov by poklesla o približne 10 percent. Ako to teda je?

Áno, to súhlasí. V roku 2017 nám zmenili dĺžky daňových odpisov. Zatiaľ čo doteraz sme majetok ako je distribučná sieť a iné zariadenia odpisovali 30 alebo 40 rokov, po novom sa to zmenilo pri potrubiach na 60 rokov, čiže dvojnásobok ako to bolo predtým. Na technologické zariadenia, ako sú čistiarne odpadových vôd, nám dali odpis napríklad 25 rokov. Technologická časť uložená v splaškoch však vydrží päť až desať rokov, viac nie. Takže to bolo prvotným impulzom, aby sme začali rokovania s regulačným úradom, že nám zle nastavili regulačnú politiku dvojzložkovej ceny. Nebránime sa tomu, aby boli odpisy dlhšie, ale nemôžu to byť nereálne čísla. ÚRSO uvádza, že kapacita čistiarní odpadových vôd má byť využitá na 100 percent, ale to sa nedá, lebo by sme nikoho ďalšieho nemohli napojiť. Keď máme využitie na 70 a viac percent, už musíme intenzifikovať. A toto všetko ÚRSO nebral do úvahy celých desať rokov.

Ako s tým všetkým súvisí zavedenie dvojzložkovej ceny za vodné a stočné?

Dvojzložková cena zabezpečuje, aby aj tí, ktorí chcú mať prípojku, ale neodoberajú vodu, platili nejaké finančné prostriedky za to, čo musí vodárenská spoločnosť zabezpečiť. To znamená montáž prípojok, ciachovanie a výmena vodomerov. Každý rok sa robí odpočet, vystavenie faktúr, platí sa poštovné. Toto všetko sa odzrkadľuje v nákladoch na prípojku. Máme 80 percent fixných nákladov na prípojku a len 20 percent sú tie pohyblivé. Čiže je jedno, či vy na ulici neodoberiete ani kubík, alebo odoberiete milión kubíkov, stále máme fixné náklady, lebo vodu musíme zo zákona dodať. Nikto si neuvedomuje, že len vytlačenie faktúr a poštovné na jedného klienta stojí jedno euro. Všetky pracovné činnosti robíme aj pre toho, kto neodoberie ani kubík. Napríklad máte chatu, nejdete na ňu celý rok, naši pracovníci tam však musia ísť. Každých šesť rokov musíme urobiť ciachovanie, odpočet a všetko, čo som povedal. To niekto musí zaplatiť.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte Korzar.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4U3Z na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4U3Z na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Päť chýb pri zateplení strechy
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 485
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 15 318
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 303
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 620
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 895
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 942
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 902
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 526
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 445
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 250
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Mesto Bardejov je na plošné testovanie pripravené

Testuje sa až do večera s hodinovou prestávkou.

Odberné miesta sú pripravené.

Spišský emeritný i pomocný biskup majú Covid-19

Pozitívne testovaný bol aj rektor kňazského seminára a 15 seminaristi.

Kňazský seminár na Spišskej Kapitule. Covid-19 sa nevyhol ani jemu.
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove.

Z vyše 1 700 pozitívnych testov je 512 z východu

Počet ventilovaných pacientov stúpol.

Ilustračné foto.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Krízový štáb rokuje o lockdowne, podľa Naďa výrazne stúpa úmrtnosť (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 35 330. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 115 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
NAKA zadržala Dušana Kováčika.
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Bödörovi blízka firma ťažila z obrovských štátnych zákaziek. Okolnosti sú podozrivé

Jej partnerom boli známi stavbári.

Norbert Bödör.

Zasadá krízový štáb: Nemocnice sú potemkinove dediny, vravia lekári zo zasadnutia

Politici rokovanie odmietajú komentovať, kým sa neskončí.

Tlačová konferencia po mimoriadnom zasadnutí vlády.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop