Oľga Rodziňáková: Vek je len číslo, dajte si povedať!

KOŠICE. Pracujúci sa nevedia dočkať dôchodku. Tešia sa, ako si oddýchnu, konečne budú mať čas na svoje koníčky a rodinu.

No realita je často iná, množstvo zdravotných problémov, samota a najmä rýchle tempo mladých už nedokážu udržať.

Práve preto, aby dôchodcovia nezostávali zavretí doma, založila Oľga Rodziňáková Inštitút vzdelávania seniorov. Tento rok vstúpil do šestnásteho roku svojej existencie.

Inštitúcií, ktoré myslia na to, aby deti a mládež trávili zmysluplne voľný čas, je neúrekom. Pomenej je už tých, ktoré myslia na seniorov. Inštitút vzdelávania seniorov založila Oľga Rodziňáková ešte v roku 2001.

Práve vtedy šla sama do dôchodku a zrazu zistila, že sa nemá kde realizovať. Navyše sa v tom období masívne rozšírili počítače: „Mládež aj pracujúci ich vedeli ovládať, ale my sme sa to už nemali kde naučiť," popisuje dôchodkyňa prvotný impulz založenia inštitútu.

Začali to počítače

Štyri seniorky na čele s Oľgou Rodziňákovou sa chvíľu pohrávali s myšlienkou založiť rovno domovy dôchodcov: „Viete, chceli sme ich urobiť také na úrovni, no prišli sme na to, že sa to jednoducho nedá. Nemali sme ani síl, ani priestory," vysvetľuje.

A tak zostali pri myšlienke vytvoriť niečo, kde by sa dôchodcovia mohli priučiť práci na počítačoch. „Jeden podnikateľ nám poskytol zopár počítačov u seba vo firme a učili nás vysokoškoláčky, no po čase sme museli odísť. Vždy po našom odchode dávali tri hodiny počítače do poriadku," smeje sa Rodziňáková.

Všetko to začali počítače. Množstvo dôchodcov má dodnes problém ovládať ich. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

Chceli by sa rozšíriť

Napokon dostali od mesta priestor na Hlavnej ulici, kde sa už okrem počítačov rozbehli aj ďalšie seniorské aktivity: „No aj odtiaľ sme napokon museli odísť a už šestnásť rokov pôsobíme na ulici Československej armády 21."

Priestor majú v prenájme od mesta za symbolické jedno euro, svojpomocne si ho dali do poriadku a starajú sa oň.

„V súčasnosti sa usilujeme o získanie suterénu. Je to priestor pod tým, kde sme. Chceme tam zriadiť telocvičňu a ateliér pre maliarov, ktorých združujeme. Zatiaľ sa nám nedarí. Už dvakrát sa to prerokovávalo na mestskom zastupiteľstve, no neuspeli sme," vysvetľuje.

Prísť môže ktokoľvek

„Suterén chátra, pritom máme toľko aktivít, že by sme ho vedeli naplno využiť," pokračuje Rodziňáková.

Je ich skutočne neúrekom. Denne má niekto od desiatej doobeda do druhej popoludní službu: „V tomto čase sa u nás môže ktokoľvek zastaviť, ísť sa napríklad porozprávať. My to ani striktne nevymedzujeme, že vojsť môžu len dôchodcovia. Aj keď príde štyridsaiatnik, tak ho nevyhodíme."

Prísť sa poradiť môžu napríklad aj milovníci ručných prác. Ak máte napríklad rozpletenú čiapku a zrazu neviete, ako pokračovať, poradí pani Eva: „Vediem konzultácie. Ručné práce sú skvelé antidepresívum. Sama sa im venujem už roky."

Kronika. Pani Eva zdokumentuje každú aktivitu inštitútu. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

Jazyky sú v kurze

Oľga Rodziňáková sa smeje, že v inštitúte sú schopní učiť všetko. Najväčšej popularite sa tešia jazykové kurzy. Momentálne prebieha anglický a nemecký: „Ale mali sme už aj francúzštinu. Pokiaľ je záujem, vieme učiť rôzne jazyky," dopĺňa.

Na hodine angličtiny pre pokročilých, ktorá je každú stredu doobeda, je ticho ako v skutočnej triede. Seniorky pozorne počúvajú svoju učiteľku a nové informácie si zapisujú do zošita. Kto by si myslel, že je to len také flákanie, je na omyle. Tu sa to berie skutočne vážne.

Učia sa radi

Z triedy po hodine vychádza aj Eva, chodí sem už dva roky a za ten čas sa naučila výborne po anglicky.

„Rozhodla som sa sem chodiť, pretože angličtinu potrebujeme všetci. Kvôli kontaktom so zahraničím, internetu a podobne. Väčšina z nás má niekoho v cudzine," hovorí.

Pochvaľuje si najmä skvelý kolektív aj učiteľku: „Je prísna a múdra. Vie výborne naučiť a máme ju radi."

Naučia sa toho skutočne dosť. Navyše, kto chce, môže si vedomosti overiť na výletoch. Skupina sa už raz vybrala aj do Londýna. „Naozaj sa tu naučím použiteľnú angličtinu, a to je fantastické!"

Ručné práce. Je to lepšie antidepresívum ako tabletky. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

Ako mládež

Či je iné učiť angličtinu seniorov a školákov, nevie Eva Reitznerová, ktorá ich učí, porovnať.

„Ja nie som vyštudovaná učiteľka. Kým som nešla do dôchodku, pôsobila som na Technickej univerzite ako vedecký pracovník. V rámci práce som sa dostala aj do Ameriky, kde som trošku nasiakla angličtinou," predstavuje sa pani, ktorá má pred triedou vybudovaný patričný rešpekt.

„Nemyslím, že som prísna, len mi vadí, keď hučia," so smiechom priznáva. „Keby ste ich videli, ako si vedia šepkať!"

Kým ona bonzuje na žiakov, oni trošku frflú na to, že museli robiť domáce úlohy. „Na prázdniny ich dostávame toľko, že je to vlastne taká nepriama forma nútenia, aby sme sa do toho pozreli a funguje to," zhodli sa seniorky.

Prichýlili aj šachistov

Rovnako radi sa stretávajú aj maliari: „Tí sú u nás veľmi aktívni, dokonca vystavujú. Aj teraz sa chystáme pozrieť sa na ich vernisáž do Tatier," hovorí Rodziňáková.

Okrem toho sa seniori môžu prísť poradiť, ak majú problém s počítačom, chcú sa dozvedieť viac o pestovaní doma či v záhradke, prípadne radi hrajú šach.

„Množstvo šachových klubov sa rozpadá, pretože nemajú priestory, nás tu vlastne prichýlili," vysvetľuje pán Emil, ktorý je vášnivým šachistom.

„Boli sme veľmi aktívni aj počas celého minulého roku, keď boli Košice európskym mestom športu. Pravidelne sme sa zapájali do športových aktivít."

Vek je len číslo

Inštitút vzdelávania seniorov ponúka pestrú paletu aktivít, z ktorých si vyberie skutočne ktokoľvek. Stačí len chuť prežiť starobu aktívne.

„Starobu si musíme nejako naplniť. Vek je len číslo, dajte si povedať," vyzýva Rodziňáková všetkých, ktorých desia každé ďalšie narodeniny.

Ona sama má osemdesiattri rokov a so založenými rukami neobsedí ani desať minút.

„Nemôžete len slúžiť svojej rodine. Hocijako slušné máte deti, vždy vás trošku zneužívajú. Najmä intelektuáli sa na dôchodku cítia nedocenení, veď nemôžu chodiť len kočíkovať vnúčatá," mieni aktívna dôchodkyňa.