KOŠICE. Vedecká expedícia pod záštitou Masarykovej univerzity (MU) v Brne, na ktorej sa partnersky spolupodieľa aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, má za sebou takmer mesiac pobytu na polárnej stanici Johanna Gregora Mendela na Antarktíde, ktorá je účelovým pracoviskom MU v Brne.

Ako vo štvrtok informovala hovorkyňa UPJŠ v Košiciach Mária Hrehová, počasie bolo zatiaľ veľmi priaznivé pre hladký priebeh terénnych prác, a preto vedecké aktivity jednotlivých pracovných skupín vrcholia.

"Počas večerov prebieha spracovanie vedeckých údajov a odobratých vzoriek prírodnín, ktoré budú detailne analyzované v laboratóriách európskych univerzít, najmä v Českej republike a na Slovensku," uviedla Hrehová.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Expedícia Antarktída 2017: Košický vedec je už na základni

Čo vedci skúmajú

V rámci vedeckého programu expedície prebieha výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie.

"Z vedeckých prístrojov permanentne inštalovaných na týchto lokalitách boli získané údaje o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov z rodu Bryum. V niekoľkých sladkovodných jazierkach sme nainštalovali meracie zariadenia na stanovenie zmien procesu fotosyntézy v riasach a siniciach, v závislosti od zmien teploty vody a svetelného žiarenia," vysvetľuje Martin Bačkor z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.

V rámci botanického výskumu bolo podľa jeho slov začaté mapovanie vegetácie maloplošných antarktických vegetačných oáz, teda miest kde dochádza počas leta k úplnému rozpusteniu snehu a ľadu, čím tam vznikajú podmienky pre rast rastlín.

Mapuje sa najmä biodiverzita lišajníkov, machorastov, rias a siníc.

"V laboratórnych podmienkach budeme následne testovať ich biologické funkcie, najmä s ohľadom na ochranu buniek pred UV žiarením a ich prípadné využitie vo farmaceutickom výskume. Mikrobiologický výskum je zameraný na analýzu populácií baktérií v sladkovodných zdrojoch, baktérií osídľujúcich anorganické substráty a baktérií slizníc tučniakov a tuleňov. Klimaticko-glaciologická skupina realizuje detailné glaciologické a topografické merania ľadovcov v severnej časti ostrova. Analýza dát zozbieraných počas kontinuálneho merania ukazuje, že rok 2016 bol na ostrove najteplejším za posledných desať rokov meraní, a že antarktické leto začalo mimoriadne skoro už v októbri 2016," doplnil Bačkor.

Ako ďalej povedal, v rámci dlhodobého monitoringu sa analyzuje teplotný režim a hrúbka aktívnej vrstvy permafrostu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Košickí prírodovedci sa pripravujú na odlet do Antarktídy

Výskum zrejme do konca februára

Výskum v oblasti hydrológie sa zameriava na sledovanie zmien odtoku a chemizmu vôd vo vybraných povodiach severnej časti ostrova.

Geologická skupina sa venuje odberu vzoriek v teréne a opisu smerov toku v lávových výlevoch a vulkanických žilách, s cieľom objasniť geologické procesy spojené so vznikom ostrova.

"S využitím rádiostaníc sme v kontakte s ďalšími prírodovedcami, ktorí realizujú svoje výskumy v iných častiach ostrova, respektíve susedných ostrovoch. V súvislosti s koordináciou odletu zo stanice J. G. Mendela do Južnej Ameriky je pre nás dôležité udržiavanie kontaktu s posádkou polárnej stanice Marambio, ktorá bude medzistanicou pri návrate expedície domov," priblížil Bačkor.

Predpokladaný odlet vedeckej expedície z ostrova Jamesa Rossa je podľa jeho slov koniec februára 2017.

"Termín odletu však môže významne ovplyvniť nízka oblačnosť, prípadne silný vietor," dodal Bačkor.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári