Novinové čriepky z medzivojnových Košíc a okolia

Svadobná cesta s prekážkami

Sobášny podvod. Podvedená a okradnutá nevesta

Keď Imrich Cuklovec zo Sučian slúžil u jazdeckého pluku v Košiciach, bol predmetom obdivu na všetkých tanečných zábavách v Ťahanovciach, Vyšnej Myšli a v okolitých obciach. Chlapec urastený ako breza, kučeravých vlasov, iskrených očú, topánky vždy vyleštené ako zrkadlo a k tomu červené jazdecké nohavice, ktoré tiež dodávali kúzlo jeho postave.

A tak niet divu, že sa Mária Jaščisáková z Vyšnej Myšle zamilovala do pekného Imricha a nevie sa iste, či tento pomer nezostal bez následkov.

Vie sa len, že Mária Jaščisáková má z toho času syna, ktorého svedomito vychovávala.

Keď sa pominula doba vojenskej služby, zmizol aj Imrich Cuklovec. Aj Mária Jaščisáková pomaličky zabúdala a len v snoch sa jej zjavoval jej Imrich v červených nohaviciach.

Roky sa míňali, ale odrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, v decembri prišiel Imrich do Vyšnej Myšle a vyzval Máriu Jaščisákovú, aby zabalila svoju výbavu, vzala svoje peniaze a išla s ním k jeho rodičom, že si ju vezme za ženu.

Aká to bola radosť, aké to bolo prekvapenie, aká že bola opustená Mária šťastná. Skutočne zabalila všetku svoju výbavu, vzala so sebou 20 sukní, 8 blúz, 12 plátených košieľ, obrusy a periny.

Povrazom cez krk si zavesila vrecúško s peniazmi a putovala za svojím Imrichom na cestu do Žiliny, kde vraj, ako Imrich tvrdil, má svoje gazdovstvo.

V Košiciach čakalo Máriu prvé sklamanie. Keďže do odchodu vlaku mali čas a Mária má v Košiciach svoju príbuznú, išla jej vyrozprávať, aké šťastie ju postretlo. Ale než sa vrátila na nádražie, Imrich predal periny neznámej cigánke za 500 Kč.

Bola prvá domáca búrka. Oboch dokonca odviedli na políciu, keďže robili výtržnosti na nádraží. Potom sa celá vec zmierila, lebo Imrich vyhlásil, že má doma periny na desať postelí. A tak si sadli budúci novomanželia do vlaku a išli.

Ale v Liptovskom Mikuláši začalo byť Imrichovi už voľajako horúco, lebo sa blížil konečný cieľ cesty a preto vravel svojej neveste, aby s chlapcom počkala na nádraží v Liptovskom Sv. Mikuláši. Žilina už nie je ďaleko, len jedna stanica a že on pre ňu a pre dieťa príde s vozom.

Láska je slepá a preto Mária uverila Imrichovi, vystúpila s dieťaťom z vlaku, no od toho okamihu už svojho milenca nikdy neuvidela. Utiekol jej so všetkými vecami a museli z vlastných prostriedkov cestovať späť do Košíc. Mária oznámila prípad četníctvu, ktoré ihneď zahájilo po Imrichovi Cuklovecovi pátranie.

Cuklovec bol dopadnutý v Sučanoch, zatknutý a dodaný do väzby do Trenčína. Zistilo sa, že Imrich je už ženatý, je otcom dvoch detí a za Máriou Jaščisákovou si vyšiel len preto, aby ju podvodným spôsobom pripravil o celý jej majetok a aby jej k jednému klamstvu pridal klamstvo nové.

Cuklovec rozpredal všetky ukradnuté veci v Žiline rôznym osobám, za peniaze sa zabával. Domov sa vrátil bez peňazí. Teraz sa bude za svoj podvod prefíkaný figliar zodpovedať pred súdom.

(Slovenský východ 21.2.1928)

Nehoda lietadla

Dnes v dopoludňajších hodinách odštartovalo z košického letiska ku skúšobnému letu lietadlo „A 11-45". V lietadle sa nachádzali dvaja, nadporučík a rotmajster. Pilot vo vzduchu odrazu vysadil motor a stroj bol nútený pristáť v blízkosti cintorína. Pri dopade na zem sa porúchal podvozok lietadla. Posádka vyviazla bez akéhokoľvek zranenia.

(Slovenský východ 22.2.1930)

Budova Československých státních aerolínií v Barci. (zdroj: knižný fond VKJB)

Košické starosti

Stavby nových budov. Pomníky

S prevratom získali Košice mimoriadne na význame a stali sa dôležitým strediskom a súčasne hlavným mestom celej tretiny Slovenska. Všetko nasvedčuje tomu, že Košice očakáva utešený rozvoj a preto sa musí jeho vedenie starať o to, aby boli Košice riadne spravovaným, reprezentačným a požiadavkám strediska plne zodpovedajúcim mestom.

Preto je tu hojne starostí, ktorých sa bude treba zbaviť. Stále naliehavá je otázka novostavby slovenskej meštianskej školy. Napriek tomu, že všetky prípravy sú už porobené a plány vypracované, so stavbou sa ešte stále nezačalo. Nová mestská správa bude musieť vypátrať príčinu tohto problému.

V otázke výstavby súrne potrebnej budovy pre riaditeľstvo pôšt a telegrafov, prejavila mestská rada už viac záujmu. Ako je známe, mesto darovalo pre túto budovu pozemok pod podmienkou, že sa s výstavbou začne do určitej doby. Tento stanovený termín bol už trikrát preložený, ale bezúspešne.

Teraz pripravuje mestská rada memorandum na vládu, v ktorom chce zaujať rezolútne stanovisko vyhlásením, že keď sa so stavbou tejto budovy v najkratšom čase nezačne, mesto pozemok odoberie a už žiadny viac nedá.

Čo sa týka výzdoby mesta a hlavne jeho národného rázu a verejného prejavu lásky a úcty k československej národnej revolúcii, histórii a slobode, je v prúde niekoľko akcií za vybudovanie význačných pomníkov. K uskutočneniu sa blíži vybudovanie pomníka generálovi M. R. Štefánikovi, ktorý bude stáť v parku za katedrálou smerom k sedrii.

Slovenská Liga sa vrelo ujala plánu vybudovania „veže Slobody" na Hradovej. Ešte tohto roku sa začne s realizáciou vybudovania pomníka J. A. Komenského, na ktorý je už nazbieraných vyše 100.000 Kč.

Ale aj v niektorých detailoch bude treba opatrného postupu a riešenia. Do úvahy príde definitívne rozhodnutie o podstavci po soche honvéda za katedrálou, zvlášť keď tam bude stáť pomník generála Štefánika.

Regulačná komisia mesta sa bude musieť v niektorých smeroch podriadiť vyšším záujmom. Po tejto stránke si vyžadujú pozornosť novostavby v okolí magnezitovej továrne.

Ďalší rozvoj Košíc vyžaduje teda plné porozumenie a spoluprácu všetkých, ktorým na tomto meste záleží. Vážnych, veľkých a pekných úkolov je tu viac než dosť.

(Slovenský východ 21.2.1928)

Socha M. R. Štefánika na Hlavnej ulici. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)

Košická sedria. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)

Idú hľadať sovietsky raj

Košicami prešiel transport vysťahovalcov do Turkmenistanu

Včera, v utorok, prešiel Košicami transport vysťahovalcov do sovietskeho Ruska v počte 24 osôb. Bol im vyhradený zvláštny osobný vozeň a dva nákladné vozne pre ich batožiny. Ide celkovo o 14 mužov, 6 žien a štyri deti.

Dúfajú, že prídu do raja, ale bude ich tam čakať len ťažká práca a snáď aj sklamanie. To ukáže budúcnosť.

Sú to väčšinou robotnícke rodiny z okolia Tábora, Českých Budějovíc a Brna. Cieľom ich cesty je Pispök v Turkmenistane, kde sovietska vláda prideľuje kolonizačné pozemky.

Po krátkom zdržaní odišiel transport ďalej vlakom smerom k Čopu na svoju ďalekú cestu.

(Slovenský východ 23.2.1928)