V sobotu uplynie 55 rokov od spustenia televízneho vysielania v Košiciach, teda zrodu oficiálneho štúdia Československej televízie.
V priestore medzi Čiernou nad Tisou a západočeským Ašom zrod košickej televízie v roku 1962 až taká senzácia nebola. Veď v Prahe začalo televízne vysielanie už 1. mája 1953, v Bratislave 3. novembra 1956 a v Brne v júli 1961.
Neskôr štúdio s rozsiahlymi objektmi a stovkami pracovníkov začínalo na Štúrovej ulici v redakčných priestoroch vtedajších Východoslovenských novín, ktoré dvom tvorivým zamestnancom, pričom jedným z nich bol riaditeľ, prepožičalo jednu skromnú kanceláriu.
Len preto, aby sa vysielanie z Košíc začalo, kameraman Ladislav Šidelský niekoľko dní predtým nakrútil šot z Východoslovenských železiarní a poslal ho vyvolať do Bratislavy.
Po dohode prešli do košického televízneho štúdia pracovníci Spravodajského filmu.
Už v roku 1961 sa začalo s rekonštrukciou skladov Mediky na rohu vtedajšej Malinovského (dnes Timonova) a Moyzesovej na účelové televízne štúdio, ktoré však po rokoch v rámci reštitúcií dostala späť cirkev.

Inscenácie, detské relácie, správy
Prvýkrát sa košická televízia predstavila v celoslovenskom vysielaní 23. mája 1962 programom Hodinka s Čarnicou a spravodajstvom z Východoslovenského kraja.
V júli 1962 sa zrodila obľúbená detská relácia Našli sme pesničku - predchodkyňa Zlatej brány, ktorá preslávila Československú televíziu, štúdio Košice, ďaleko za hranicami našej republiky.
V tom istom mesiaci sa vysielala z Košíc historicky prvá televízna inscenácia J. Kákoša Vietor do tvárí.
Presne o mesiac, 27. augusta, už diváci v celom Československu mohli vidieť inscenáciu hry Ľ. Smrčoka Búrlivé leto (réžia J. Palka), v nedeľu 7. októbra košické štúdio pripravilo prvý športový prenos z Medzinárodného maratónu mieru.
Do celoštátnych televíznych novín priamo vstúpilo košické štúdio až 15. januára 1964 reportážou redaktora V. Suchého o príprave výstavby širokorozchodnej trate od hraníc so Sovietskym zväzom až po Východoslovenské železiarne.

Kráľovná krásy a hlásateľka
V tom istom roku 27. júla zaznela v televíznych novinách prvá priama zvuková reportáž.
Keď už spomíname zvuk, dlhé roky bola obľúbenou tvárou na televíznych obrazovkách košická hlásateľka Alžbeta Štrkulová-Šebová, prvá československá kráľovná krásy z roku 1967.
Ale aj ostatné hlásateľky si získali sympatie v celej vtedajšej republike, medzi nimi Dana Fedelešová, Eva Kalinková, Viera Petrusová, Gabriela Ursínyiová...
Na niektoré dni však v košickej televízii neradi spomínajú. Predovšetkým na 21. august 1968, keď priestory štúdia obsadili príslušníci okupačnej Sovietskej armády a uvoľnili ich až 8. septembra.
Nebyť seriálu kritických reportáží Tatry svetové? (redaktor D. Klinger), Majstrovstvá sveta v lyžovaní FIS 1970 vo V. Tatrách by sa nakoniec možno ani neuskutočnili! Prvého augusta 1968, teda tri týždne pred vpádom armád piatich krajín na územie ČSSR, košické štúdio navštívil prezident republiky L. Svoboda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári