KOŠICE. „Prišiel som na svet v noci. Vrany ma priniesli do rodiny otca Michala a matky Alžbety necelý rok po ich svadbe, ktorá trvala, ako bolo zvykom, niekoľko dní. Do Kojšova, ako sa táto posledná dedinka v horách nazýva, nevedie žiadna cesta, len chodníky. Ocitol som sa v postieľke uprostred drevenej chalupy. Druhý deň sa otec za svitania vyberie cez kopce do Gelnice, aby ma dal zapísať na matrike. V mestečku sa stne svedkom májovej manifestácie robotníkov z neďalekých krompašských železiarní. Zasiahnu žandári. Otec vidí, ako obuškami všetkých tlčú. Ujde sa aj jemu, a tak povie: „Hm, prvý máj... Do riti! Syn, ktorý ponesie moje meno, nemôže mať v rodnom liste takýto poondiaty deň!“ Ako dátum narodenia zahlási posledný deň apríla.“
Takto svoj príchod na svet opísal jeden z najslávnejších slovenských režisérov Juraj Jakubisko. Do vienka dostal neuveriteľnú dávku fantázie a tá sa mu doposiaľ neminula.
Hoci tohto roku oslávi 79. narodeniny, stále má plno nápadov a chuť tvoriť.
V Kojšove prežil časť útleho detstva, s matkou a sestrou Melankou chvíľu žili aj v Jakubovanoch a Chmeľove, aby tam prečkali druhú svetovú vojnu, kým bol otec pri partizánoch.
Filmár Baláž: V prírode neplatí scenár, ak sa stanú nečakané veci Čítajte Aj Perinbaba bola „Kojšovčanka“
Všetko, čo od detstva prežil a zažil si ukladal do pamäti, alebo si zaznamenával do zošitka. A všetko potom používal vo svojich filmoch.
Hoci z Kojšova odišiel ako šesťročný, dodnes sa tam pravidelne vracia, pretože v tejto dedinke pod Kojšovskou hoľou žije jeho vyše 90-ročná teta – otcova nevlastná sestra.
„Ako chlapca ho všetko zaujímalo, všetko maľoval. Jeho mama vedela maľovať, naučil sa to od nej,“ podelila sa s médiami o spomienky pani Jenčušová. Ako vraví, hoci je slávny, vôbec nie je namyslený a keď príde na návštevu, je samý žart.
Inšpiráciu Kojšovom možno nájsť v mnohých Jakubiskových filmoch.
Či už je to ľudový kroj, alebo zvyky, ako napríklad v Perinbabe. Viacero filmov vo svojom rodisku a jeho okolí aj priamo natáčal.
„Všetky magické veci, ktoré sa v mojich filmoch odohrávajú, sú z Kojšova. Točil som na Spiši film Zbehovia a pútnici a využil som do komparzu všetkých Kojšovčanov. Rád maľujem kojšovské ženy, mal som dokonca aj výstavu. Sú mimoriadne zaujímavé, majú šatky urobené do takých rohov, aby im držali a na čele hrebienok. Giuliette Masine, ktorá hrala Perinbabu, sa nepáčilo, ako má urobenú šatku, a tá ju tiež mala tak, ako ju nosia kojšovské ženy. Aj vo filme Nejasná správa o konci sveta som použil zaujímavé, tak trochu eroticky ladené ľudové piesne z Kojšova,“ priznal raz.
Kde stojí dom Johany Ovšenej a kde si zlomil ruku Owen Wilson? Čítajte 
V Košiciach objavil električku
Keď mal Jakubisko šesť rokov, presťahovala sa rodina do Košíc. Bývali oproti synagóge, teda súčasnému Domu umenia. „Bolo to nádherné detstvo, plné hier. Pamätám sa, že sme žasli, keď sa objavila prvá električka. Považovali sme ju za dom na kolesách,“ zaspomínal si pri jednej z návštev metropoly východu.
A hoci sa Košice hrdili titulom Európske mesto kultúry len v roku 2013, podľa Jakubiska sú ním už dávno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
