V rodine Milana Urbana st. športová tradícia prekvitá

So synom. Martin otcovi Milanovi ukazuje, ako lopta z jeho kopačky smerovala do siete. V roku 1994 bol z toho nakoniec oficiálne vyhlásený Gól roka (padol v dueli Lok. Košice – Humenné).
So synom. Martin otcovi Milanovi ukazuje, ako lopta z jeho kopačky smerovala do siete. V roku 1994 bol z toho nakoniec oficiálne vyhlásený Gól roka (padol v dueli Lok. Košice – Humenné). (Autor: Róbert Berenhaut)
Sportnet|28. feb 2017 o 00:00

V uplynulých dňoch oslávil už 75. narodeniny.

KOŠICE. V jeho prípade sa rodičia nemuseli rozhodovať o klubových farbách pôsobiska svojho syna.

Otec Jozef bol v roku 1946 jedným zo zakladateľov ŠK Železničiari a ani si nevedel predstaviť, že jeho syn Milan sa bude učiť futbalovú abecedu niekde inde, napríklad v konkurenčnej Jednote.

To sa však už pôvodný železničiarsky klub premenoval na TJ Lokomotíva Košice a Milan Urban, ktorý v uplynulých dňoch oslávil významné životné jubileum – 75 rokov – je symbolom vernosti bielo-modrým farbám.

Iba na dva roky si odskočil do Prešova

Bol im verný od svojich prvých futbalových krokov nielen počas hráčskej kariéry, ale aj neskôr ako tréner a funkcionár.

Porušil ju iba na dva roky, ale i to nie z vlastnej iniciatívy a tak trochu proti svojej vôli.

Jednoducho to bola dohoda medzi funkcionármi Lok. Košice a Tatrana Prešov a jemu nezostalo nič iné iba ju rešpektovať.

Tak aspoň môžeme konštatovať, že počas celých rokov obliekal dresy iba dvoch klubov z východného Slovenska – a tým sa okrem neho nemôže pochváliť nikto!

V Čermeli mali vynikajúcu mládežnícku školu a teda aj základňu, čo potvrdzuje aj zisk troch titulov dorasteneckých majstrov Československa, na čom sa v roku 1960 aktívne podieľal aj Milan Urban.

Bolo to pod vedením legendárneho mládežníckeho trénera Františka Fecka, z ktorého rúk vyšiel nejeden vynikajúci hráč.

Milan Urban už v doraste neunikol pozornosti zostavovateľom reprezentačných celkov, prešiel všetkými vekovými výbermi, žiaľ, iba v A-mužstve ČSSR skončil vždy v širšej nominácii.

V roku 1963, ako 21-ročný, si obliekol prvoligový bielo-zelený dres Prešova.

Lokomotíva hrala vtedy iba v druhej najvyššej súťaži a pokiaľ chcel tento vynikajúci obranca naďalej myslieť na reprezentáciu, tak musel súhlasiť s ponukou prestúpiť k tradičným rivalom.

Dva prvoligové ročníky v Tatrane mu však veľmi pomohli v ďalšom futbalovom raste a umiestnenia v konečných tabuľkách (1963-64 3. miesto, 1964-65 2. miesto) dodnes vzbudzujú úctu futbalových priaznivcov nielen na východnom Slovensku.

Vtedy však nastala aj kuriózna situácia. Lokomotíva VSŽ Košice v roku 1965 bez jeho pričinenia postúpila medzi čs. futbalovú elitu, v jej premiérovom ročníku jej Urban už pomáhal k úspešnému boju o záchranu, Tatran Prešov však už bez neho v sezóne 1965-66 skončil na poslednom 14. mieste a z I. ligy vypadol.

Po nešťastnej strate prvoligovej príslušnosti Lokomotívy v ročníku 1973-74 jej ešte pomohol v najkratšom možnom čase sa vrátiť do prvej ligy a v roku 1975 s aktívnou hráčskou kariérou definitívne skončil.

Ako tréner viedol aj známych hráčov

Automaticky sa stal mládežníckym trénerom, veď už ako hráč sa podieľal na výchove najmladších nádejí a talentov.

V mládežníckych kategóriach viedol neskôr takých známych a úspešných hráčov ako Jána Kozáka mladšieho, Martina Obšitníka, Miroslava Soviča...

Jubilant v 60. rokoch minulého storočia patril medzi top futbalistov východoslovenského regiónu.

V ankete pri príležitosti 100. výročia organizovaného futbalu v Košiciach ho niektorí odborníci zaradili do najlepšej jedenástky storočia.

Mal šťastie aj na vynikajúcich trénerov – Š. Čambal bol vôbec prvý Slovák, ktorý hral na majstrovstvách sveta, trénerskými hviezdami boli aj J. Karel, L. Kačáni...

Synovia išli v otcových šľapajach

Pri životnom jubileu Milana Urbana st. nemožno nespomenúť jeho zaujímavú rodinu.

Manželka Zuzana, rodená Jurčáková, patrila pred polstoročím medzi najlepšie slovenské stolné tenistky (majsterka Slovenska v štvorhre a na národných šampionátoch najčastejšie druhá v dvojhre), samozrejme hrávala za Lokomotívu, zároveň žala úspechy aj vo „veľkom“ tenise, obaja synovia však išli v otcových šľapajach.

Mladší syn Martin hrával najvyššiu súťaž za materskú Lokomotívu a Prešov, neskôr na Cypre a v Grécku.

Darí sa mu aj ako trénerovi, naposledy v III. lige doviedol k jesennému prvenstvu Slavoj Trebišov.

Aby toho futbalu v rodine ešte viac, tak Martinovou manželkou je dcéra Gejzu Farkaša, bývalého úspešného hráča Lokomotívy, juniorského majstra Európy z roku 1972.

Ďalšiu generáciu Urbanovcov tvoria traja vnuci, z ktorých 12-ročný Paťo zdedil futbalové gény.

Futbalom stále žije aj prvý syn Milana Urbana staršieho, Milan mladší, ten to však dotiahol „iba“ do II. ligy a v súčasnosti trénuje amatérov Košickej Novej Vsi, účastníkov V. ligy.

Takže v rodine prekvitá športová, predovšetkým futbalová tradícia.

Po zranení už na štadión nechodí

Jubilant sleduje futbalové dianie už iba z diaľky a to i napriek tomu, že od štadióna Lokomotívy, na ktorom strávil roky, býva na dohodenie kameňom.

Napriek tomu ho na podujatiach svojich rovesníkov takmer nevidieť.

Z jednoduchého dôvodu: počas štvrťstoročnej aktívnej hráčskej kariéry sa mu zranenia vyhýbali.

K tomu vážnejšiemu prišiel až počas hry za tzv. starých pánov. Preto sa dnes bezpečnejšie cíti medzi kvetmi vo svojej záhrade...

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»V rodine Milana Urbana st. športová tradícia prekvitá