Juraj Dudovič: Nech sa Michalovi darí vo Švajčiarsku a nám v lige

KOŠICE. Dlhých pätnásť rokov trvalo čakanie florbalistov Akademiku TU Košice na premiérový majstrovský titul v seniorskej kategórii.

Napriek tomu, že klub patrí medzi priekopníkov florbalu na Slovensku, dlhodobo patrí medzi špičku u nás a vo svojej vitríne má dve strieborné i päť bronzových medailí. Pozlátenie výnimočnej éry prišlo až vlani, stálo však za to.

Azda nikto si vo florbalovom prostredí na východe Slovenska podobný úspech nezaslúžil viac ako Juraj Dudovič.

Prezident ATU Košice, s ktorého menom sa viažu absolútne začiatky florbalu v Košiciach, datované do začiatku tohto milénia.

S bývalým výborným československým bedmintonistom sme sa zhovárali pred víkendovým štartom play-off florbalovej extraligy.

Neobišli sme ani tému jeho syna Michala Dudoviča, najväčšieho súčasného florbalového talentu pod Tatrami, ktorý po tom čo v decembri vo veku 17 rokov (medzitým dovŕšil hranicu dospelosti) patril k oporám seniorskej reprezentácie Slovenska na MS v Lotyšsku, zmenil klubové pôsobisko.

Z ATU Košice zamieril do jednej z najkvalitnejších florbalových súťaží na svete, do tímu švajčiarskeho majstra SV Wiler Ersigen.

Možno rok 2016, ovenčený nielen ziskom premiérového extraligového titulu v mužskej kategórii, ale taktiež prvenstvami vašich juniorov i dorastencov, považovať za doposiaľ najúspešnejší v histórii klubu?

„Určite áno. Už aj predtým boli obdobia, v ktorých sme mohli vystúpiť na extraligový trón, žiaľ vtedy sa to ešte nepodarilo. Všetko nám to ale vynahradil zisk hneď troch titulov v uplynulom roku. Bolo to o to krajšie a dojímavejšie, všetci sme si to naozaj užili.“

Nezabudli na vás ani organizátori ankety Športová osobnosť Košíc (ŠOK), ktorí ATU vyhodnotili ako najúspešnejší kolektív mesta za predchádzajúci rok...

„Je to taká čerešnička na torte za celé pätnásťročné účinkovanie florbalu v meste Košice. Za všetky úspechy, ktoré sme dosiahli a množstvo precestovaných kilometrov. Najmä naprieč Českou republikou, kde sme prevetrali viacero tamojších klubov a konfrontácie s nimi nám dali veľmi veľa.“

Na čo ste v súvislosti s vaším klubom obzvlášť hrdý?

„Na rozdiel od iných klubov sme sa nespoliehali na pomoc hokejistov. Možno v minulosti to tak bolo, že vás takíto hráči mohli spasiť, ale dnes to už tak celkom nie je. V súčasnosti sú už praví florbalisti 'vycepovaní' na tento šport odmalička. O to viac si vážime možnosť medzinárodných konfrontácií, ktoré nám výrazne pomohli.“

Cesta do semifinále vedie vo vašom prípade tohto roku cez východniarske derby, v ktorom si meriate sily s Prešovom (po úvodných dvoch štvrťfinálových zápasoch v Košiciach je stav série 1:1, pozn. red.). Aké sú ambície ATU v aktuálnej sezóne?

„Cieľom je obhajoba titulu. Nebude to však vôbec ľahké, lebo ktorýkoľvek z tímov, ktoré sa dostali do play-off, v ňom môže prekvapiť. Pomer síl je tak vyrovnaný, že majstrom republiky sa pokojne môže stať aj celok z ôsmeho či siedmeho miesta tabuľky po základnej časti.“

Vášho syna Michala získal v januári do svojich služieb desaťnásobný majster Švajčiarska Wiler Ersingen. Ako sa mu momentálne darí v novom pôsobisku?