KOŠICE. Štátna vedecká knižnica v Košiciach sa najnovšie môže pochváliť skončením digitalizácie všetkých gramoplatní z jej fondov.
Novú podobu postupne získavajú aj staré a vzácne tlače, dokumenty, dobová periodická tlač, obálky a obsahy kníh.
A tak nielen my, čitatelia, sa vieme rýchlejšie a jednoduchšie dostať k mnohým zbierkovým fondom, ale aj tie, často s obrovskou historickou hodnotou, ostávajú ušetrené pred našimi dotykmi.
Čo je to tá digitalizácia?
Nedávno sa ma jedna staršia pani opýtala, čo to je tá digitalizácia. Počula o nej, ale nerozumela tomuto pojmu.
Vysvetlila som jej ho svojimi slovami. Zároveň som si uvedomila, že výraz, ktorý roky používame a berieme ho ako samozrejmosť, som tiež nevedela presne zadefinovať.
Slovník cudzích slov hovorí o prevode analógového signálu na digitálny.
Asi zrozumiteľnejšie znenie som našla na portáli InfoLib. Ide o „konverziu tlačeného textu alebo obrazov – fotografií, máp, ilustrácií – do binárnych kódov, ktoré používajú skenovacie prístroje tak, že umožňujú, aby bol výsledok zobrazený na obrazovke počítača“.
Ako to teda funguje v tretej najväčšej knižnici na Slovensku?
Z fondu, v ktorom je takmer dva a štvrť milióna knižničných jednotiek, sú vo voľnom výbere necelé tri percentá.
Cieľom digitalizácie je zjednodušiť prístup používateľov ku knižničným fondom.
Knižnica ako hudobný klub. Možno si v nej vypočuť aj zdigitalizované Verdiho árie. (zdroj: Tatiana Snitková)Čo-to si v starých novinách aj prečítajú
„Zamerali sme sa hlavne na regionálne periodiká, máme zdigitalizované všetky tituly, ktoré vyšli v Košiciach. Na niektorých sa ešte pracuje,“ zasväcuje ma do procesu Angela Kurucová, vedúca oddelenia historických fondov.
Na jednom z dvoch skenerov v Digitalizačnom a reprografickom centre knižnice práve pracuje Viera Syczová na zväzku novín Kassai Napló.
Vydanie z 2. apríla 1927 je plné reklám, ktoré sa nie veľmi líšia od tých súčasných. A vraj aj v 19. storočí už boli v novinách reklamy podobné dnešným – ponúkali rôzne služby a produkty.
Do digitálnej podoby už pani Viera spracovala všetky ročníky Kassai Napló od roku 1920.
Periodiká, vychádzajúce na území východného Slovenska – maďarské, nemecké i slovenské – sú spracované od začiatku 19. storočia po 40. roky 20. storočia.
Listovanie v nich musí lákať aj niečo si prečítať. Ich spracovávateľka priznáva, že sa občas trochu zdržala pri čiernych kronikách v Slovenskom východe, ktorý vychádzal v rokoch 1919 až 1937.
Na dlhšie zdržanie sa pri starších udalostiach ale nemá čas.
Stranu po strane na Aktualizovanej príručke trestného práva pri vedľajšom skeneri otáča Ľubica Bednáriková. Tento titul ju určite neláka zahĺbiť sa do čítania, a tak asi 600-stranovú knihu zvláda za dve – tri hodiny. V tomto prípade ide o náhradu za stratenú knihu.
„Naša knižnica má okolo 90-tisíc starých tlačí od inkunábul, teda tlačí, pochádzajúcich z 15. storočia, až po tlače do roku 1918. Okrem kníh poskytujeme aj periodiká, ktorých originály už uchovávame len pre budúce generácie a na prezenčné štúdium ich neposkytujeme, keďže boli zdigitalizované,“ dozvedám sa od vedúcej oddelenia historických fondov Angely Kurucovej.
Staré tlače. Čitatelia si v nich listujú na počítači. (zdroj: Tatiana Snitková)Prednosť majú staré tlače a periodiká
Noviny v 19. storočí často tlačili na nekvalitnom papieri. Dnes je väčšina z nich poškodená a rozpadáva sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
